Britskí poslanci varujú múzeá pred kyberútokmi na digitálne zbierky

Britský parlamentný výbor upozornil, že múzeá a galérie už neohrozujú len krádeže exponátov, ale aj útoky na ich digitálne systémy. Public Accounts Committee 24. júna 2026 uviedol, že vláda rieši riziká skôr spätne než strategicky. Pre návštevníkov to môže znamenať výpadok online vstupeniek, pre odborníkov stratu prístupu k evidencii zbierok a archívom.

Správa britského Public Accounts Committee posúva bezpečnosť múzeí z vitrín a kamerových systémov aj do serverovní. Výbor varoval, že národné múzeá a galérie zostávajú zraniteľné voči kybernetickým hrozbám aj fyzickým krádežiam. Podľa výboru štát nemá dostatočne strategický prístup k ochrane inštitúcií, ktoré spravujú verejné zbierky.

Pre kultúrnu inštitúciu dnes kyberútok nemusí znamenať poškodenie jediného obrazu alebo sochy. Stačí, ak útočník vyradí databázu zbierkových predmetov, rezervačný systém, internú komunikáciu alebo digitálny archív. Múzeum potom môže mať fyzicky otvorené dvere, ale nevie predávať vstupenky, overovať pôvod predmetov, poskytovať dáta výskumníkom ani spravovať výpožičky diel.

Britský výbor vo svojej správe o finančnej odolnosti vládou podporovaných múzeí a galérií upozornil aj na význam digitálneho vedenia záznamov. Takáto evidencia podľa neho pomáha pri správnej správe zbierok a môže odhaliť, že niektoré predmety chýbajú. To je dôležité najmä pri veľkých zbierkach, kde sa historické záznamy často prepájajú s novými databázami a digitalizovanými obrazmi.

Riziko ukázal útok na British Library z októbra 2023. Knižnica vo vlastnej správe o incidente uviedla, že útočníci získali 600 GB súborov, čo predstavovalo necelého pol milióna dokumentov. Podľa British Library kompromitované databázy pravdepodobne obsahovali kontaktné údaje externých používateľov a zákazníkov, no neobsahovali citlivejšie bankové údaje zákazníkov.

Takýto incident má pre kultúrnu inštitúciu dlhší dosah než bežný technický výpadok. Ak sa nedá používať katalóg, pracovníci strácajú prehľad o časti fondov. Ak nefungujú používateľské účty, čitatelia alebo bádatelia sa nedostanú k službám. Ak sa musí systém obnovovať zo záloh, inštitúcia dočasne presúva energiu z verejnej služby na krízovú prevádzku.

Ďalší príklad prišiel z Francúzska. Denník Le Monde informoval, že po kyberútoku na platformu Vivaticket z 2. marca 2026 prišli viaceré francúzske kultúrne inštitúcie o prístup k bezpečnému online ticketingu. Prípad ukázal, že slabým miestom nemusí byť samotné múzeum, ale aj externý dodávateľ, cez ktorého návštevník kupuje alebo rezervuje vstupenku.

Pre verejnosť je práve ticketing najviditeľnejší dôsledok digitalizácie kultúry. Online predaj vstupeniek, časové sloty, členské účty a rezervačné formuláre patria medzi služby, ktoré návštevník vníma ako samozrejmosť. Ak vypadnú, múzeum sa musí rýchlo rozhodnúť, či prejde na predaj na mieste, obmedzí kapacitu alebo dočasne zruší časť programu.

Britské dáta zároveň ukazujú, že nejde o okrajový sektor. Public Accounts Committee uviedol, že 15 vládou podporovaných múzeí a galérií dostalo v roku 2024/25 grantové financovanie 484 miliónov libier a samostatne si vytvorilo príjmy 563 miliónov libier. Digitálne systémy preto nechránia len kultúrne dáta, ale aj prevádzkové príjmy, návštevnosť a vzťah s darcami či členmi.

Téma sa týka aj Slovenska. Slovenská národná galéria prevádzkuje Web umenia, online katalóg diel zo zbierok slovenských galérií, ktorý pravidelne aktualizuje údaje zo systému CEDVU. Anglická verzia platformy uvádza, že katalóg obsahuje 188 358 diel, z toho 119 980 vo vysokom rozlíšení.

Takýto katalóg nie je len webová galéria pre verejnosť. Slúži aj ako vrstva, cez ktorú sa dá vyhľadávať autor, technika, obdobie, vlastnícka inštitúcia alebo digitálny obraz diela. Ak by bol dlhšie nedostupný, zasiahlo by to študentov, výskumníkov, kurátorov aj ľudí, ktorí sa k dielam dostávajú práve cez internet.

Digitalizáciu rieši aj Slovenské národné múzeum. Projekt DEMZ má podľa údajov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra zabezpečiť katalogizačný systém na odbornú evidenciu zbierkových predmetov a ich uchovanie v digitálnej podobe. Celkové oprávnené náklady projektu sú 627 359,77 eura.

Európska komisia v júni 2025 upozornila, že členské štáty síce v digitalizácii kultúrneho dedičstva pokročili, ale ciele pre roky 2025 a 2030 zostávajú výrazne mimo dosahu. Komisia zároveň pripomína, že digitalizovaný obsah z knižníc, archívov a múzeí má byť sprístupňovaný cez európsky dátový priestor a platformu Europeana. Čím viac sa kultúrne dedičstvo prepája cez spoločné platformy, tým dôležitejšie sú pravidlá prístupu, zálohovania a obnovy služieb.

Slovenský rozmer vidno aj pri veľkých podujatiach. Ministerstvo kultúry SR uviedlo, že do Noci múzeí a galérií 2026 sa zapojilo viac ako 100 kultúrnych inštitúcií a lokalít. Ak by podobné podujatie narazilo na výpadok online predaja, rezervačných systémov alebo interných databáz, problém by sa netýkal len IT oddelenia, ale aj pokladní, návštevníckych trás a komunikácie s verejnosťou.

Najväčšie riziko majú verejné inštitúcie, ktoré digitalizujú rozsiahle fondy, ale nemajú rovnaké rozpočty ako veľké technologické firmy. Potrebujú riešiť pravidelné zálohy, oddelenie prístupových práv, kontrolu externých dodávateľov, plán obnovy po incidente a školenie zamestnancov. Bez týchto krokov sa z digitálneho archívu môže stať slabé miesto namiesto nástroja ochrany.

Bežný návštevník si bezpečnosť múzea všimne najmä vtedy, keď prestane fungovať služba. Varovným signálom môže byť dlhodobý výpadok online predaja, nejasná komunikácia o spracúvaní osobných údajov alebo opakované presúvanie rezervácií pre technické problémy. Pre zriaďovateľov zostáva otvorenou otázkou, či slovenské múzeá, galérie a knižnice majú overené krízové plány a offline zálohy pre situáciu, keď zlyhá katalóg, ticketing alebo digitálny archív.