Európska komisia sľubuje firmám menej daňovej byrokracie

Európska komisia predstavila balík na zjednodušenie daňových pravidiel, ktorý má podnikom v EÚ znížiť náklady na dodržiavanie pravidiel približne o 7,9 miliardy eur ročne. Pre slovenské malé firmy a živnostníkov je podstatné, že najväčší priamy efekt sa týka cezhraničného podnikania, nie bežnej domácej fakturácie. Zmeny sú zatiaľ len návrhom Komisie a musia prejsť rokovaním v Európskom parlamente a schválením v Rade EÚ.

Balík tvoria dva legislatívne návrhy: omnibus pre priame dane a prepracovanie smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, známej ako DAC. Európska komisia ich oznámila 24. júna 2026 ako súčasť širšej agendy, ktorá má do roku 2029 znižovať administratívnu záťaž firiem v EÚ.

Komisia tvrdí, že podniky by mohli na daňovej administratíve a súvisiacich nákladoch ušetriť približne 7,9 miliardy eur ročne. Toto číslo však treba čítať opatrne. Ide o odhad pre celú Európsku úniu a nezaručuje, že sa rovnaký efekt automaticky prejaví v účtovníctve malej slovenskej s.r.o. alebo živnostníka.

Najväčšia časť prínosov má vzniknúť pri cezhraničných platbách medzi firmami v EÚ. Podľa Európskej komisie má návrh odstrániť zrážkové daňové prekážky pri dividendách, úrokoch a licenčných poplatkoch medzi podnikmi v členských štátoch. Euronews s odvolaním sa na Komisiu uvádza, že táto časť by mala priniesť daňovníkom v EÚ úspory a prínosy približne 5,3 miliardy eur ročne.

Pre malú firmu na Slovensku to môže byť dôležité najmä vtedy, ak má dcérsku spoločnosť, investora, licenčné príjmy alebo pravidelné finančné toky v inom členskom štáte. Pre väčšinu domácich živnostníkov, ktorí fakturujú slovenským klientom a neriešia cezhraničné platby kapitálového typu, sa táto časť balíka nemusí prejaviť vôbec alebo len nepriamo.

Druhou veľkou časťou je prepracovanie smernice DAC. Európska komisia vo factsheete k balíku uvádza, že chce zlúčiť existujúcich deväť smerníc DAC do jedného právneho nástroja. Podľa Komisie má samotný recast DAC znížiť firmám náklady na dodržiavanie pravidiel o viac než 1 miliardu eur ročne.

Táto zmena znie technicky, ale v praxi môže rozhodovať o tom, koľko formulárov, oznámení a výkladov musia firmy sledovať pri cezhraničných transakciách. Ak sa pravidlá skutočne zjednotia a zjednodušia, môže to pomôcť aj menším podnikom, ktoré dnes často platia účtovníkom alebo poradcom práve za overovanie, čo musia pri obchode v inom štáte EÚ oznámiť.

Časť zjednodušenia je však namierená najmä na veľké nadnárodné skupiny. Európska komisia uvádza, že recast DAC má odstrániť niektoré oznamovacie povinnosti pri cezhraničných daňových usporiadaniach približne 3 000 nadnárodným skupinám, ktoré už podliehajú 15-percentnej globálnej minimálnej dani podľa pravidiel Pillar Two. Pre bežnú slovenskú malú firmu je to skôr vzdialená téma.

Komisia zároveň tvrdí, že zruší niektoré reportovacie povinnosti aj pre ostatné firmy vrátane malých a stredných podnikov, ak ide o cezhraničné schémy s obmedzenou pridanou hodnotou pre daňové správy. Celkový objem reportingu pri týchto povinnostiach sa má podľa Komisie znížiť o 35 percent. Kým však nebude jasné presné znenie schválených pravidiel, nemožno povedať, ktoré konkrétne slovenské formuláre alebo oznámenia ubudnú.

Prakticky najzaujímavejšia môže byť zmena pre online predaj a digitálne platformy. Európska komisia uvádza, že vyšší prah pre reportovanie online predaja tovaru má odstrániť oznamovacie povinnosti pre viac než 10 miliónov predajcov, najmä súkromných predajcov použitého tovaru. Digitálnym platformám má táto úprava podľa Komisie znížiť náklady na dodržiavanie pravidiel o 678 miliónov eur ročne.

Pre slovenské e-shopy a menšie firmy predávajúce do zahraničia bude dôležité, či zmeny zjednodušia iba povinnosti platforiem, alebo aj každodennú administratívu predajcov. Mnohé slovenské firmy totiž nepredávajú len cez veľké trhoviská, ale aj cez vlastné weby. Eurostat uvádza, že v roku 2024 používalo vlastné weby alebo aplikácie 95,97 percenta slovenských podnikov s webovým predajom, čo patrilo medzi najvyššie podiely v EÚ.

To znamená, že slovenský efekt nebude závisieť len od toho, čo sa zmení pre platformy typu online trhovísk. Dôležité bude aj to, ako sa nové pravidlá pretnú s existujúcimi režimami, napríklad s DAC7 alebo s režimom DPH One Stop Shop. Ak podnikateľ naďalej bude musieť sledovať viacero paralelných režimov, úspora môže zostať najmä v odhadoch Komisie.

Slovenské malé firmy by preto mali rozlišovať medzi tromi úrovňami. Prvou je politický návrh Európskej komisie, druhou je konečná podoba po rokovaniach členských štátov a treťou je slovenská implementácia do zákonov, usmernení a elektronických formulárov Finančnej správy. Administratíva sa pre podnikateľa zníži až vtedy, keď sa jednoduchšie pravidlo prejaví v konkrétnom podaní alebo v tom, že podanie úplne odpadne.

Legislatívny proces je zatiaľ na začiatku. Návrh na zjednodušenie priameho zdaňovania je v Európskom parlamente vedený ako spis 2026/0163(CNS) a k 30. júnu 2026 bol v prípravnej fáze. Prepracovanie smernice DAC je vedené ako spis 2026/0168(CNS) a v rovnakom čase bolo tiež v prípravnej fáze.

Daňové opatrenia v EÚ zvyčajne vyžadujú dohodu členských štátov v Rade EÚ, preto sa návrh môže ešte meniť. Rada EÚ už v apríli 2025 prijala DAC9, ktorý zaviedol centralizované podávanie informácií k dorovnávacej dani pre nadnárodné skupiny namiesto viacerých lokálnych podaní. Nový balík má na túto logiku nadviazať, ale rozsah praktického zjednodušenia pre menšie firmy zostáva otvorený.

Pre slovenského podnikateľa je preto najrealistickejší záver opatrný: balík môže pomôcť firmám s cezhraničným predajom, investíciami alebo platbami v rámci EÚ, no čisto domáci živnostník si zmenu v najbližšom období pravdepodobne nevšimne. Ďalším testom bude, či členské štáty návrh schvália bez nových výnimiek a či sa po implementácii zmenia aj slovenské formuláre, lehoty a oznamovacie povinnosti.