Európska centrálna banka varuje firmy: umelú inteligenciu skúšajú častejšie, nasadzujú ju zriedka

Európska centrálna banka upozornila, že firmy v eurozóne síce čoraz častejšie používajú umelú inteligenciu, no jej intenzívne nasadenie v kľúčových procesoch zostáva zriedkavé. Pre Slovensko je to dôležité najmä preto, že ekonomiku ťahajú malé a stredné podniky, ktoré si musia strážiť návratnosť každej investície. Dáta Eurostatu ukazujú, že v roku 2025 používalo umelú inteligenciu 18,0 percenta slovenských podnikov s najmenej desiatimi zamestnancami.

Európska centrálna banka v blogovom texte z 24. júna 2026 rozlišuje medzi firmami, ktoré umelú inteligenciu iba vyskúšali, a podnikmi, ktoré ju používajú intenzívne. Prvá skupina môže mať predplatený nástroj na tvorbu textov alebo preklady. Druhá mení pracovné postupy, dáta, zodpovednosti ľudí a spôsob, akým firma obsluhuje zákazníkov alebo riadi výrobu.

Podľa Európskej centrálnej banky adopcia umelej inteligencie rastie, no transformačné využitie zostáva skôr výnimkou. Intenzívnejšie ju podľa banky využívajú častejšie menšie, mladšie a na služby orientované firmy. Zároveň platí, že viac ako 84 percent firiem s intenzívnym využitím umelej inteligencie do nej aj investovalo, nejde teda iba o bezplatné skúšanie verejne dostupných nástrojov.

Eurostat v prehľade za rok 2025 uvádza, že umelú inteligenciu používalo 20,0 percenta podnikov v Európskej únii s desiatimi a viac zamestnancami. Na Slovensku to bolo 18,0 percenta. Rozdiel podľa veľkosti je výrazný: v Európskej únii používalo umelú inteligenciu 17,0 percenta malých, 30,4 percenta stredných a 55,0 percenta veľkých podnikov. Na Slovensku išlo o 15,6 percenta malých, 23,1 percenta stredných a 43,7 percenta veľkých firiem.

Tieto čísla ukazujú, že Slovensko nie je mimo trendu, ale malé firmy za veľkými podnikmi citeľne zaostávajú. Pre účtovné kancelárie, reklamné agentúry, e-shopy, servisné firmy alebo menšie výrobné podniky je rozhodujúce, či umelá inteligencia skráti konkrétnu prácu, zníži chybovosť alebo nahradí opakované úkony. Ak firma nevie určiť, ktorý náklad má nástroj znížiť, investícia sa môže rýchlo zmeniť na ďalšiu predplatenú službu bez merateľného prínosu.

Slovenský dosah témy je veľký. Európska komisia v SME Country Fact Sheet 2025 pre Slovensko uvádza, že malé a stredné podniky tvoria 99,9 percenta podnikov v nefinančnom sektore, zamestnávajú 74,5 percenta ľudí a vytvárajú 53,6 percenta pridanej hodnoty. Ak sa umelá inteligencia nepresadí práve v tejto časti ekonomiky, jej vplyv na produktivitu zostane obmedzený.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v diskusnom materiáli pre G7 z decembra 2025 píše, že adopcia umelej inteligencie v malých a stredných podnikoch zostáva nižšia než pri iných digitálnych technológiách a nižšia než vo veľkých firmách. Za predpoklady úspešného nasadenia označuje konektivitu, dáta, algoritmy, výpočtový výkon, zručnosti a financie.

Práve financovanie je pri menších firmách slabým miestom. Európska centrálna banka upozorňuje, že európske podniky sa pri financovaní umelej inteligencie viac spoliehajú na bankové úvery. To môže brzdiť väčšie projekty, pretože firma musí často najprv zaplatiť analýzu procesov, čistenie dát, integráciu softvéru, školenie ľudí a až potom vidí výsledok. Pri drahšom úvere alebo neistej návratnosti takéto rozhodnutie menší podnik ľahko odloží.

OECD v prehľade o adopcii umelej inteligencie vo firmách uvádza, že medzi najčastejšie bariéry v európskych podnikoch patrili problémy nájsť ľudí so správnymi zručnosťami pri 57 percentách firiem, náklady na adopciu pri 52 percentách, náklady na prispôsobenie procesov pri 49 percentách a nedostatok verejného alebo externého financovania pri 36 percentách. Tieto prekážky vysvetľujú, prečo samotné predplatné nástroja nestačí.

Malá firma môže umelú inteligenciu nasadiť lacno, ak ju používa na prípravu textov, zhrnutie dokumentov, návrhy e-mailov alebo preklady. Takéto použitie vie ušetriť čas, no často nemení jadro podnikania. Návratnosť býva rýchla iba vtedy, ak firma meria, koľko hodín práca trvala pred nasadením nástroja a koľko trvá po ňom.

Vyšší prínos môže prísť vtedy, keď firma prepojí umelú inteligenciu s reálnymi dátami a procesmi. E-shop ju môže použiť na triedenie zákazníckych otázok, odporúčanie produktov alebo predikciu dopytu. Účtovná firma môže automatizovať predspracovanie dokladov a kontrolu nezrovnalostí. Výrobný podnik môže analyzovať poruchy strojov, reklamácie alebo plánovanie zásob. V každom prípade však rastú nároky na kvalitu dát, bezpečnosť a zodpovednosť za výstup.

OECD v prieskume medzi viac ako 5 000 malými a strednými podnikmi v siedmich krajinách zistila, že generatívnu umelú inteligenciu používalo 31 percent podnikov. Firmy, ktoré ju nepoužívali, najčastejšie uvádzali, že sa nehodí na ich konkrétnu prácu, a to v 57 percentách prípadov. Nasledovali obavy z autorského práva, práva a regulácie pri 54 percentách, obavy o dáta vkladané do modelov pri 52 percentách a nedostatok zručností zamestnancov pri 50 percentách.

Pre slovenské firmy z toho vyplýva jednoduchý test. Umelá inteligencia má ekonomický zmysel najmä tam, kde sa opakuje veľa podobnej práce, existujú použiteľné dáta a firma vie určiť zodpovednú osobu za kontrolu výsledkov. Slabším kandidátom sú procesy, ktoré sa dejú zriedka, nemajú jasný vstup ani výstup alebo pracujú s citlivými osobnými a obchodnými údajmi bez jasných pravidiel.

Dôležitá je aj hranica medzi experimentom a prevádzkou. Experiment môže robiť jeden zamestnanec v bežnom nástroji. Prevádzkové nasadenie už vyžaduje interné pravidlá, školenie ľudí, kontrolu kvality, riešenie ochrany údajov a rozhodnutie, čo sa nesmie vkladať do externých modelov. Pri zákazníckych dátach, zmluvách, mzdách alebo zdravotných údajoch musí firma riešiť aj požiadavky ochrany osobných údajov, autorského práva a európskej regulácie umelej inteligencie.

Najväčšie riziko pre malé podniky preto nespočíva v tom, že umelú inteligenciu nevyskúšajú. Väčším problémom môže byť, ak ju zavedú bez cieľa, bez merania úspory a bez pravidiel pre dáta. Ďalším krokom pre firmy bude oddeliť lacné nástroje na každodennú administratívu od projektov, ktoré si vyžadujú zmenu procesov, rozpočet a zodpovednosť vedenia.