Výbor Európskeho parlamentu posúva digitálne euro. Vydanie môže prísť v roku 2029
Digitálne euro sa blíži k ďalšej fáze. Pre Slovensko môže priniesť nový spôsob platenia, no stále ostávajú otázky o poplatkoch, súkromí aj limitoch.
Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci 23. júna schválil pozíciu k digitálnemu euru pomerom 43 hlasov za, 14 proti a jeden sa zdržal. Projekt sa tým posúva do ďalšej fázy rokovaní medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou. Pre ľudí na Slovensku by nešlo o novú menu, ale o nový spôsob platenia eurom online aj offline.
Digitálne euro má byť elektronická forma peňazí vydávaná Európskou centrálnou bankou. Podľa Európskeho parlamentu má fungovať popri bankovkách, minciach, platbách kartou aj bankových prevodoch a hotovosť nemá nahradiť.
Rozdiel oproti peniazom na bežnom účte je v tom, kto za peniaze ručí. Zostatok na účte v komerčnej banke je pohľadávka voči banke, zatiaľ čo digitálne euro by bolo verejné euro vydané centrálnou bankou. Karta je zasa len platobný nástroj, ktorým človek posiela platbu cez banku a kartovú infraštruktúru.
Európska centrálna banka uvádza, že ľudia by digitálne euro nepoužívali cez účet priamo v centrálnej banke. Prístup by mali dostať cez svoju banku alebo iného autorizovaného poskytovateľa platobných služieb, podobne ako dnes používajú bankovú aplikáciu alebo platobnú kartu. Podľa Európskej centrálnej banky by digitálne euro malo fungovať online aj offline.
Pre bežného používateľa by to mohlo znamenať ďalšiu možnosť platenia v obchode, na internete alebo medzi ľuďmi. Ak by bol projekt zavedený, človek by si mohol držať určitý objem digitálnych eur v peňaženke sprístupnenej bankou alebo platobnou inštitúciou. Pri offline platbe by sa transakcia uskutočnila aj bez pripojenia na internet, napríklad pri výpadku siete.
Európska únia projekt nepresadzuje iba pre pohodlie zákazníkov. Jadrom debaty je aj kontrola nad platobnou infraštruktúrou v eurozóne. Európska centrálna banka vo februári 2025 uviedla, že medzinárodné kartové schémy tvorili v roku 2022 približne 61 percent kartových transakcií v eurozóne a 13 krajín eurozóny bolo pri kartových platbách úplne odkázaných na medzinárodné schémy.
Tento údaj je dôležitý aj pre Slovensko, pretože ako člen eurozóny by bolo súčasťou systému digitálneho eura. Ak dnes človek zaplatí kartou, do platby vstupuje banka, obchodník, kartová spoločnosť a ďalší poskytovatelia infraštruktúry. Digitálne euro má vytvoriť európsku verejnú alternatívu, ktorá by bola použiteľná v celej eurozóne.
Výbor Európskeho parlamentu vo svojej pozícii žiada, aby základné služby digitálneho eura boli pre používateľov bezplatné. Podľa tlačovej správy Európskeho parlamentu má ísť najmä o otvorenie účtu, držbu prostriedkov a aspoň jeden platobný nástroj. Offline platby majú byť podľa pozície poslancov úplne bez poplatku.
Poplatky pre obchodníkov a poskytovateľov platobných služieb však zostávajú jednou z praktických otázok. Ak bude digitálne euro lacnejšie ako dnešné kartové platby, môže zvýšiť tlak na konkurenciu v platobných službách. Ak budú náklady pre obchodníkov alebo banky nastavené vysoko, projekt môže naraziť na slabú motiváciu systém aktívne ponúkať.
Veľká časť rokovaní sa týka súkromia. Európska centrálna banka tvrdí, že offline digitálne euro má ponúknuť úroveň súkromia podobnú hotovosti. Podľa ECB by detaily offline platieb poznal iba platiteľ a príjemca.
Pri online platbách bude ochrana súkromia zložitejšia, pretože platby musia zároveň spĺňať pravidlá proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Európska komisia vo svojich odpovediach k digitálnemu euru uvádza, že digitálne euro nemá byť programovateľné verejnými orgánmi na účelové míňanie. Štát by teda nemal určovať, že konkrétne digitálne eurá možno minúť iba na vybraný tovar alebo službu.
Ďalšou citlivou otázkou sú limity držby. Európska komisia uvádza, že ich má nastaviť Európska centrálna banka pre ochranu finančnej stability. Cieľom je zabrániť tomu, aby ľudia vo veľkom presúvali vklady z komerčných bánk do digitálneho eura, najmä počas finančného napätia.
Výbor Európskeho parlamentu už navrhuje aj osobitné pravidlá pre podniky. Podľa jeho pozície by firmy nemohli digitálne eurá držať dlhodobo, ale iba akumulovať prijaté platby najviac 24 hodín. Potom by sa prostriedky presunuli do bankového systému.
Projekt má za sebou viacero legislatívnych krokov. Európska komisia predstavila balík k digitálnemu euru a k postaveniu hotovosti 28. júna 2023. Rada Európskej únie prijala svoju rokovaciu pozíciu 19. decembra 2025, vrátane pravidiel na posilnenie úlohy hotovosti ako zákonného platidla.
Po júnovom hlasovaní vo výbore Európskeho parlamentu sa otvára priestor na medziinštitucionálne rokovania. Európska centrálna banka uvádza, že ak legislatíva prejde v roku 2026, digitálne euro by mohlo byť vydané v roku 2029. Pozícia výboru zároveň počíta s minimálne 24-mesačným zavádzacím obdobím po schválení projektu.
Na Slovensku zatiaľ projekt pozná len menšina ľudí. Národná banka Slovenska uvádza, že podľa prieskumu z apríla 2024 o digitálnom eure počula približne tretina obyvateľov a pravdepodobne by ho využívala iba štvrtina populácie. NBS preto tému predstavuje ako možnú novú éru platieb, nie ako okamžitú zmenu pre peňaženky domácností.
Pre slovenské banky a obchodníkov by zavedenie digitálneho eura znamenalo úpravy systémov, terminálov, aplikácií aj vnútorných procesov. Pre spotrebiteľa by bolo rozhodujúce, či platba bude jednoduchá, lacná a akceptovaná na dostatočnom počte miest. Otvorené zostáva najmä to, aký limit držby nakoniec prejde, ako sa nastavia poplatky pre obchodníkov a či sa Slovensko dostane medzi krajiny pilotného testovania.
