Festival v Martine ukázal, ako si divadlo hľadá nové publikum

Dotyky a spojenia fungujú aj tento rok ako rýchly test toho, kam sa posúva slovenské divadlo. Podľa TASR festival priniesol 36 inscenácií z 19 slovenských divadiel a podľa webu festivalu popri hlavnom programe stavil aj na mladé publikum, diskusie a bezplatné formáty. Pre bežného diváka je podstatné, že sa v takomto programe dá vybrať aj bez dlhoročnej skúsenosti s činohrou.

Prehľad, nie iba séria predstavení

Festival Dotyky a spojenia sa podľa webu podujatia konal v Martine od 22. do 27. júna ako 21. ročník. Už samotný rozsah z neho robí dobrú orientačnú mapu sezóny. Keď sa na jednom mieste za niekoľko dní stretne niekoľko desiatok inscenácií, divák aj odborná verejnosť rýchlejšie vidia, ktoré témy a formy dnes na javiskách prevažujú.

To je dôležité aj preto, že festival nepripravuje len program pre úzky okruh pravidelných návštevníkov divadla. Web festivalu uvádza viac sekcií vrátane Hlavného programu, Junior, Námestia popoludní, Pre mladé publikum, Večerného námestia a bonusových či diskusných formátov. Už táto skladba naznačuje, že súčasné divadlo sa nesnaží osloviť iba človeka, ktorý si dopredu kúpi lístok na večernú činohru a presne vie, čo chce vidieť.

Pre čitateľa, ktorý chodí do divadla iba občas, je to praktická správa. Festivalový program dnes nefunguje len ako prehliadka najlepších titulov, ale aj ako návod, odkiaľ sa do divadla vôbec dá vstúpiť. Niekto začne hlavným večerným predstavením, iný si vyberie rodinný formát alebo bezplatný program na námestí.

Mladé publikum už nie je bokom

Najvýraznejší posun je viditeľný pri práci s deťmi a tínedžermi. Festivalový web opisuje sekciu Pre mladé publikum ako výber piatich najzaujímavejších inscenácií pre deti a mládež podľa dramaturgickej rady. Nie je to doplnok na okraji programu, ale jasný signál, že budúci divák sa nevychováva až v dospelosti.

Pre slovenské divadlo je to dôležité z dvoch dôvodov. Po prvé, mladý divák dnes súťaží o pozornosť s obrazovkami, streamovacími službami a krátkym online obsahom, takže divadlo musí presnejšie premýšľať nad témou, tempom aj formou. Po druhé, prvá skúsenosť rozhoduje o tom, či sa človek k javisku ešte vráti. Ak festival ponúkne kurátorsky vybraný vstupný bod, znižuje riziko, že nového návštevníka odradí nevhodne zvolená inscenácia.

Z programu je zároveň vidieť, že mladé publikum sa dnes neberie len ako školská povinnosť. V momente, keď dostane vlastnú sekciu a výber odporúčaných titulov, stáva sa plnohodnotnou súčasťou festivalovej dramaturgie. To je zmena aj oproti staršiemu modelu, v ktorom boli detské a mládežnícke predstavenia často oddelené od toho „hlavného“.

Čo dnes v divadle funguje

Ak sa má čitateľ z festivalu poučiť o stave slovenskej scény, najdôležitejšie nie je iba to, koľko súborov prišlo do Martina. Podstatnejšie je, aký typ kontaktu s publikom program uprednostňuje. Z kombinácie hlavného programu, sekcií pre mladé publikum a otvorených formátov vyplýva, že dnes majú silu inscenácie a podujatia, ktoré diváka neuzatvárajú do jedného zvyku.

To v praxi znamená, že dobre nefunguje len tradičný model „kúp si lístok a príď večer do sály“. Rovnako dôležité sú formáty, ktoré sú prístupnejšie, kratšie, rodinnejšie alebo verejne dostupné aj bez vstupenky. Divadlo tým priznáva, že publikum sa rozpadlo na viac skupín a na každú treba hovoriť trochu inak.

Potvrdzujú to aj čísla návštevnosti. Podľa festivalovej aktuality prišlo na ročník viac než 10-tisíc divákov a diváčok, z toho 3 152 platiacich v interiéri a približne 7 000 návštevníkov bezplatných produkcií a sprievodných podujatí. Neznamená to, že platené inscenácie sú menej dôležité. Skôr to ukazuje, že nízkoprahové a verejné formáty dnes zohrávajú pri budovaní publika veľkú úlohu.

Ako si vybrať predstavenie aj bez skúsenosti

Pre človeka, ktorý sa chce v podobnom programe zorientovať, je najjednoduchšie začať otázkou, čo od večera čaká. Ak chce vidieť to, čo festival považuje za jadro sezóny, najlogickejšou voľbou je Hlavný program. Ak ide s deťmi alebo nechce riskovať príliš náročný titul, lepší vstup ponúkajú sekcie Junior a Pre mladé publikum.

Ak si niekto ešte nie je istý, či mu divadelný jazyk sadne, výhodou sú otvorené festivalové formáty na námestí. Tam je vstupná bariéra nižšia, človek nepotrebuje detailnú prípravu a môže si overiť, či mu viac vyhovuje komornejšia inscenácia, živší verejný formát alebo sprievodná diskusia. Presne tu sa ukazuje praktická hodnota festivalu: neslúži iba vernému publiku, ale aj ľuďom, ktorí si svoj vzťah k divadlu ešte len hľadajú.

Dôležitý je aj regionálny rozmer. Organizátorom je Slovenské komorné divadlo Martin a celé podujatie ukazuje, že silný kultúrny uzol nevzniká len v hlavnom meste. Pre diváka mimo Bratislavy je to pripomienka, že relevantné slovenské divadlo sa dá sledovať aj inde a že festival môže byť kratšou cestou k orientácii než celoročné sledovanie jednotlivých scén.

Festival pomenoval aj problém peňazí

Dotyky a spojenia tento rok neukázali iba to, ako prilákať publikum. Podľa webu festivalu otvorili aj novú sekciu Veľkú nulu prstom na tabuľu, určenú pre inscenácie divadiel, ktorým rada Fondu na podporu umenia v roku 2025 zrušila podporu na činnosť alebo tvorbu. Aj to je dôležitá správa o stave scény: slovenské divadlo dnes nehľadá iba nových divákov, ale zároveň rieši, z čoho bude tvoriť.

Preto sa na festival oplatí pozerať nielen ako na kultúrnu udalosť, ale aj ako na test odolnosti celého sektora. Program ukázal, že divadlo vie byť otvorenejšie, rodinnejšie a prístupnejšie než kedysi, no ďalšou otázkou zostáva, či si takúto šírku udrží aj v prostredí neistého financovania.