EÚ sprísnila pravidlá pre online platformy

Akt o digitálnych službách sa od 17. februára 2024 uplatňuje na všetky online platformy v Európskej únii. Podľa Rady Európskej únie a Európskej komisie má spraviť internet bezpečnejším a posilniť práva používateľov. Pre slovenských ľudí to znamená viac možností pri nahlasovaní nelegálneho obsahu či problémoch s nákupom, pre firmy zasa nové nároky na transparentnosť reklamy a predaja.

Viac práv pre používateľa

Najviditeľnejšia zmena sa týka toho, čo môže spraviť bežný používateľ, keď na platforme narazí na nelegálny obsah. Európska komisia uvádza, že platformy majú ponúkať jednoduchý mechanizmus na nahlásenie takéhoto obsahu a následne musia používateľovi vysvetliť, ako podnet vybavili. Ak platforma obsah stiahne, účet obmedzí alebo podnet zamietne, používateľ má mať aj možnosť odvolania.

V praxi to znamená, že sociálne siete, videoslužby či online trhoviská už nemajú zostať pri neurčitom tlačidle „nahlásiť“ bez ďalšej reakcie. Nové pravidlá tlačia platformy k tomu, aby mali jasnejší proces, zdôvodnenie a cestu na preskúmanie rozhodnutia. Pre Slovákov je to dôležité najmä pri podvodoch, nelegálnom tovare, nenávistnom obsahu či falošných profiloch.

Pre časť najväčších služieb pribudla ešte jedna povinnosť. Podľa Európskej komisie musia veľmi veľké online platformy, teda tie s viac ako 45 miliónmi mesačných používateľov v Európskej únii, ponúknuť aj možnosť nepersonalizovaného zobrazovania obsahu. Inak povedané, používateľ by mal mať možnosť pozerať si odporúčania bez toho, aby feed stál len na profilovaní jeho správania.

To je zmena, ktorú síce veľa ľudí nepocíti na prvý klik, ale mení logiku internetu spred pár rokov. Doteraz bolo bežné, že veľké platformy obsah triedili takmer výlučne podľa odhadov, čo človeka udrží čo najdlhšie online. Nový rámec od nich žiada, aby pri takomto nastavení nechali používateľovi väčší výber a zároveň zrozumiteľnejšie vysvetľovali, ako odporúčania fungujú.

Reklama má mať pevnejšie hranice

Dôležitá časť pravidiel sa týka reklamy. Európska komisia uvádza, že platformy nesmú cieliť reklamu na deti a zároveň nesmú zobrazovať reklamu založenú na citlivých údajoch, ako je náboženstvo, sexuálna orientácia alebo rasa. To sa netýka len veľkých technologických firiem, ale aj značiek, agentúr a predajcov, ktorí reklamné systémy týchto platforiem používajú.

Pre slovenské firmy to znamená najmä to, že sa nemôžu spoliehať na starý prístup „platforma to nastaví za nás“. Ak firma predáva cez sociálne siete alebo zadáva kampane na veľkých platformách, musí počítať s tým, že možnosti zacielenia a spôsob práce s publikami sa menia podľa európskych pravidiel. Nie preto, že by to chcel miestny marketér, ale preto, že platforma musí upraviť svoje reklamné nástroje pre celý európsky trh.

Z pohľadu používateľa je podstatné aj to, že reklama a obsah odporúčaný algoritmom už majú byť menej nepriehľadné. Cieľom nie je zrušiť reklamu na internete, ale obmedziť situácie, keď človek nevie, prečo sa mu niečo zobrazuje a na základe akých údajov sa o ňom platforma rozhoduje.

Bezpečnejšie nákupy na trhoviskách

Pre slovenských zákazníkov patrí medzi najpraktickejšie zmeny nová povinnosť internetových trhovísk overovať a zobrazovať kontaktné údaje predajcov. Podľa Európskej komisie má byť jasné, od koho človek kupuje tovar alebo službu. Pri nákupe cez marketplace by teda nemalo zostať skryté, kto je skutočný obchodník na druhej strane ponuky.

Práve tu sa nové európske pravidlá stretajú s každodennou realitou. Veľa ľudí nakupuje na platformách, kde vedľa seba predávajú veľké značky, malé e-shopy aj zahraniční obchodníci, ktorých meno si zákazník všimne až pri reklamácii. Nový režim má pomôcť tomu, aby si kupujúci vedel skontrolovať, či ide o identifikovateľného predajcu a kam sa obrátiť, ak príde poškodený tovar, falzifikát alebo zásielka vôbec nedorazí.

Pri nákupe to neznamená, že každá pochybná ponuka z internetu zmizne automaticky. Znamená to však, že platforma má niesť väčšiu zodpovednosť za to, koho na trhovisko pustí a aké údaje o predajcovi zobrazí. Pre spotrebiteľa je preto rozumnejšie ako kedysi kontrolovať meno predajcu, kontaktné údaje a podmienky predaja ešte pred zaplatením, nie až pri probléme.

Nové pravidlá zároveň dávajú používateľovi lepší základ pri sťažnosti. Ak je jasné, kto tovar predáva, a platforma má vytvorený mechanizmus na nahlásenie problematickej ponuky, zvyšuje sa šanca, že podvodný alebo nelegálny predajca z ponuky zmizne rýchlejšie než v minulosti.

Prečo to riešia aj malé slovenské firmy

Hoci sa o akte často hovorí najmä v súvislosti s najväčšími technologickými hráčmi, zmena sa dotýka aj menších slovenských podnikateľov. Nie každý malý e-shop má priamu povinnosť podľa rovnakých paragrafov ako veľká platforma, no mnohé firmy predávajú cez cudzie marketplace služby, inzerujú na sociálnych sieťach alebo pracujú s obsahom, ktorý platformy šíria ďalej. Práve tam sa nové pravidlá premietnu do každodenného podnikania.

Predajca, ktorý chce ponúkať tovar cez veľké trhovisko, musí rátať s tým, že platforma bude od neho pýtať presnejšie identifikačné a kontaktné údaje. Tvorca obsahu alebo značka zasa môže naraziť na prísnejšie pravidlá pri reklame, moderovaní obsahu či pri tom, ako platforma označí sponzorovaný príspevok. A firma, ktorá spravuje vlastnú online službu s používateľským obsahom, musí sledovať, či sa na ňu nové európske pravidlá nevzťahujú priamo.

Dôležité je aj to, že ide o nariadenie platné v celej Európskej únii. Slovenská firma preto nemôže rátať s tým, že na domácom trhu bude fungovať podľa jedných zvyklostí a pri predaji do zahraničia podľa druhých. Ak podnik pôsobí v európskom digitálnom priestore, skôr či neskôr sa stretne s požiadavkami na transparentnosť predaja, reklamy alebo vybavovania sťažností.

Samotný akt o digitálnych službách nevyrieši všetky problémy internetu naraz. Európsky parlament pri schvaľovaní pravidiel zdôrazňoval, že cieľom je otvorenejší a bezpečnejší online priestor, nie automatické odstránenie všetkého škodlivého obsahu z jedného dňa na druhý. Rozhodujúce teraz bude, ako dôsledne budú platformy pravidlá uplatňovať v praxi a či ich budú používatelia aj firmy vedieť využiť pri konkrétnych sporoch, nákupoch a sťažnostiach.