Živnostníkom sa od júla mení povinné sociálne poistenie

Živnostníkom a ďalším ľuďom pracujúcim na vlastný účet sa od 1. júla 2026 mení vznik povinného sociálneho poistenia. Po novom už nestačí mať oprávnenie na podnikanie, do systému vstúpia len tí, ktorí prekročia príjmovú hranicu za predchádzajúci rok. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Sociálna poisťovňa zároveň zavádzajú mikroodvod pre časť nízkopríjmových SZČO.

Nové pravidlá priniesla novela zákona o sociálnom poistení, ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila 2. júna 2026. V Zbierke zákonov bola vyhlásená 16. júna 2026 ako zákon č. 122/2026 Z. z. a účinnosť nadobudla od 1. júla 2026.

Kto bude po novom povinne poistený

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na svojom webe uvádza, že sa pri SZČO znovu zavádza príjmová hranica. Povinné poistenie vznikne len tomu, koho príjem za relevantný rok presiahne 10,5-násobok životného minima.

Pre zdaňovacie obdobie 2025 to v praxi znamená hranicu 2 876,90 eura. Ak živnostník alebo iná SZČO túto sumu neprekročí, povinné sociálne poistenie mu od 1. júla 2026 nevznikne. Samotná existencia živnosti teda po novom nestačí.

To je pre mnohých dôležitá zmena najmä pri plánovaní druhej polovice roka 2026. Kto si doteraz spájal odvodovú povinnosť automaticky s tým, že má aktívne podnikanie, bude si musieť po novom skontrolovať vlastný príjem za minulý rok.

Čo v praxi znamená mikroodvod

Sociálna poisťovňa vysvetľuje, že pre časť nízkopríjmových SZČO sa od júla 2026 zavádza takzvaný mikroodvod. Týka sa skupiny, ktorá za rok 2025 dosiahla príjem medzi 2 876,90 eura a 9 144 eur.

V tejto skupine sa poistné počíta z osobitného vymeriavacieho základu 396,24 eura. Sociálna poisťovňa k tomu uvádza mesačnú platbu 131,34 eura. Pre živnostníka s nižšími príjmami je to praktická informácia: ak sa zmestí do tohto pásma, môže si do rozpočtu na druhý polrok 2026 rovno započítať konkrétnu mesačnú sumu.

Zmena má aj druhú stranu. Kto príjmovú hranicu neprekročí, mesačný odvod platiť nebude, ale zároveň sa nedostane do povinného systému nemocenského a dôchodkového poistenia. Pri dlhšom výpadku príjmu alebo pri budúcom dôchodku to môže byť dôležitejšie než samotná úspora na mesačných platbách.

Ako si živnostník skontroluje, či sa ho zmena týka

Najpraktickejšia cesta je pozrieť sa na príjem z podnikania za rok 2025 a porovnať ho s hranicou 2 876,90 eura. Ak je príjem pod touto sumou, povinné poistenie nevzniká. Ak ju presiahne a zároveň sa živnostník zmestí do pásma do 9 144 eur, podľa Sociálnej poisťovne vstupuje do režimu mikroodvodu.

Dôležitý je aj termín, ku ktorému sa príjmový test vyhodnocuje. Sociálna poisťovňa na osobitnej stránke uvádza, že pri takzvaných prechodových SZČO sa test vykoná 1. júla 2026 alebo 1. októbra 2026 podľa lehoty na podanie daňového priznania. Kto mal odklad daňového priznania, musí preto rátať aj s neskorším posúdením.

V praxi to znamená, že nestačí sledovať iba sumu príjmu. Rovnako dôležité je vedieť, kedy sa človek do režimu posudzuje a či už Sociálna poisťovňa pracuje s jeho daňovými údajmi. Práve tu vzniká veľa nedorozumení, keď si podnikatelia nastavia rozpočet podľa nesprávneho termínu.

Kde sa najčastejšie ľudia pomýlia

Prvý omyl je predstava, že zmenu možno posúdiť bez daňového priznania za rok 2025. Nový režim je však naviazaný práve na minuloročný príjem, takže bez tejto sumy sa živnostník nepohne.

Druhý problém vzniká pri súbehu viacerých činností. Ľudia si často nie sú istí, či sa do limitu započítava len príjem z podnikania, alebo aj iné druhy príjmov. V dátach, ktoré zverejnili ministerstvo a Sociálna poisťovňa, zostáva práve tento detail jednou z praktických otázok, na ktoré bude treba pozerať podľa konkrétneho prípadu.

Tretí omyl sa týka kombinácie podnikania so zamestnaním, rodičovskou dovolenkou alebo viacerými oprávneniami naraz. Tento text je informatívny prehľad, nie individuálne odvodové poradenstvo. Pri zložitejšej situácii bude dôležité vychádzať z usmernení Sociálnej poisťovne a z údajov v daňovom priznaní, nie z všeobecných rád na sociálnych sieťach.

Pre slovenský pracovný trh nejde o okrajovú zmenu. Podľa OECD dosahuje na Slovensku podiel samostatne zárobkovo činných osôb 27 percent, čo je nadpriemerne vysoká hodnota v porovnaní s inými krajinami Európskej únie. Každá zmena odvodových pravidiel preto zasiahne veľkú skupinu ľudí, a to zvlášť v regiónoch s nižšími príjmami, kde aj relatívne malá mesačná platba citeľne mení rodinný rozpočet.

Najbližšie mesiace ukážu najmä to, či Sociálna poisťovňa a ministerstvo doplnia podrobnejšie návody pre ľudí so zmiešanými príjmami a súbehom viacerých činností, lebo práve tam môže pri nových pravidlách vzniknúť najviac chýb.