Európska centrálna banka zverejnila nové dáta o tom, ako domácnosti v eurozóne vnímajú infláciu, bývanie a hypotéky. Krátkodobé inflačné očakávania v máji klesli, no predstavy o hypotekárnych sadzbách zostali vysoko, najmä pri domácnostiach s nižšími príjmami. Pre Slovensko je dôležité, že hoci prieskum Slovákov priamo nezahŕňa, rovnaké menové prostredie sa premieta aj do slovenských úverov, cien bytov a tvorby finančnej rezervy.
Podľa prieskumu spotrebiteľských očakávaní Európskej centrálnej banky, ktorý inštitúcia zverejnila 26. júna 2026, domácnosti v eurozóne v máji čakali infláciu na najbližších 12 mesiacov na úrovni 3,5 percenta. V apríli to boli 4,0 percenta. Očakávania na tri roky dopredu zostali na 2,9 percenta a na päť rokov na 2,4 percenta.
Tieto čísla nehovoria, aká inflácia určite príde. Ukazujú skôr to, s čím ľudia počítajú pri rozhodovaní o výdavkoch, úsporách, pôžičkách a väčších nákupoch. Ak domácnosť verí, že ceny budú rásť pomalšie, môže menej tlačiť na okamžité nákupy alebo na vyššiu hotovostnú rezervu. Ak však zároveň čaká drahé hypotéky, rozhodovanie o kúpe bývania sa nemusí výrazne uvoľniť.
Práve pri hypotékach zostávajú očakávania napäté. Európska centrálna banka uviedla, že domácnosti v eurozóne v máji čakali priemernú hypotekárnu sadzbu o 12 mesiacov na úrovni 4,9 percenta, rovnako ako v apríli. Rozdiel medzi príjmovými skupinami bol výrazný: domácnosti s nižšími príjmami očakávali sadzbu 5,6 percenta, kým domácnosti s vyššími príjmami 4,4 percenta.
Tento rozdiel je pre čítanie trhu dôležitý. Domácnosti s nižšími príjmami zvyčajne vnímajú úverové podmienky cez vyššie riziko zamietnutia, menšiu rezervu a väčšiu citlivosť mesačnej splátky na každú desatinu percenta. Bohatšie domácnosti môžu mať väčšiu vlastnú hotovosť, nižší pomer splátok k príjmu a väčší priestor vyjednávať s bankou. Preto rovnaká titulková sadzba nepôsobí na každého rovnako.
Európska centrálna banka pritom 11. júna 2026 rozhodla o zvýšení troch kľúčových úrokových sadzieb o 25 bázických bodov. Od 17. júna je depozitná sadzba 2,25 percenta, hlavná refinančná sadzba 2,40 percenta a jednodňová refinančná sadzba 2,65 percenta, vyplýva z menového rozhodnutia ECB. Pre domácnosť to neznamená automaticky, že jej banka okamžite zmení ponuku o rovnaký rozsah, ale sadzby ECB nastavujú cenu peňazí v celom bankovom systéme.
Na Slovensku boli podľa Národnej banky Slovenska úvery na bývanie s fixáciou od jedného do piatich rokov v apríli 2026 poskytované pri priemernej sadzbe 3,45 percenta. Je to menej ako 4,9 percenta, ktoré v prieskume ECB očakávali domácnosti v eurozóne pre najbližší rok, no nejde o priamu predpoveď slovenského trhu. Priemer Národnej banky Slovenska zachytáva už poskytnuté úvery v konkrétnom mesiaci, zatiaľ čo prieskum ECB meria predstavy ľudí o budúcnosti.
Pre slovenského dlžníka je preto dôležité odlíšiť tri veci: sadzbu Európskej centrálnej banky, priemernú sadzbu v štatistikách Národnej banky Slovenska a konkrétnu ponuku vlastnej banky. Pri refinancovaní alebo konci fixácie rozhoduje najmä posledná z nich, spolu so zostatkom úveru, poplatkami, dĺžkou novej fixácie a schopnosťou domácnosti zniesť vyššiu splátku. Samotný pokles inflačných očakávaní ešte nemusí znamenať, že sa oplatí čakať na lacnejší úver.
Druhá časť prieskumu sa týka cien bývania. Európska centrálna banka uviedla, že domácnosti v eurozóne v máji očakávali rast cien vlastného bývania o 3,6 percenta v horizonte 12 mesiacov, po 3,7 percenta v apríli. Ide len o mierne zmiernenie, nie o očakávanie poklesu cien. Domácnosti teda stále predpokladajú, že bývanie bude drahšie, hoci tempo rastu v ich predstavách mierne poľavilo.
Slovenské dáta sú v tomto bode výraznejšie. Národná banka Slovenska uvádza, že ceny rezidenčných nehnuteľností boli v prvom štvrťroku 2026 medziročne vyššie o 11,31 percenta. Jej júnový makroprudenciálny komentár zároveň uvádza, že medziročný rast úverov na bývanie sa zrýchlil zo 7,3 percenta v decembri 2025 na 8,5 percenta v apríli 2026. Slovenské domácnosti tak riešia kombináciu rastúcich cien bývania a stále citeľných úrokových nákladov.
To mení aj logiku rozhodovania, či kúpiť byt teraz alebo čakať. Ak domácnosť čaká pokles sadzieb, ale ceny bytov rastú rýchlejšie, nižšia budúca splátka nemusí automaticky vykompenzovať vyššiu cenu nehnuteľnosti. Naopak, ak má domácnosť slabú rezervu a jej rozpočet by vyššiu splátku nezvládol, odklad kúpy môže byť rozumnejší než kúpa na hrane možností. Univerzálna odpoveď z dát nevyplýva.
Do rozhodovania vstupuje aj reálna inflácia. Podľa Eurostatu bola medziročná inflácia v eurozóne v máji 2026 na úrovni 3,2 percenta, po 3,0 percenta v apríli. Na Slovensku dosiahla harmonizovaná inflácia 4,0 percenta, po 4,1 percenta v apríli. Slovenské domácnosti tak stále čelia vyššiemu rastu cien než priemer eurozóny, hoci májové číslo naznačilo mierne spomalenie oproti aprílu.
Pri finančnej rezerve je preto slabým signálom len to, že očakávaná inflácia v eurozóne klesla. Dôležitejšie je, ako rýchlo rastú konkrétne výdavky domácnosti: potraviny, energie, doprava, poistenie, bývanie a splátky. Rezerva má chrániť najmä pred výpadkom príjmu a nečakanými výdavkami, nie len pred priemernou infláciou v eurozóne. Ak domácnosť spláca hypotéku, mala by pri plánovaní počítať aj so scenárom vyššej splátky po skončení fixácie.
Prieskum ECB zároveň ukazuje zmiešaný pohľad na ekonomiku. Domácnosti v eurozóne v máji očakávali, že ekonomika za najbližších 12 mesiacov klesne o 1,7 percenta, čo bolo menej pesimistické než aprílových mínus 2,2 percenta. Očakávaná nezamestnanosť o 12 mesiacov však vzrástla z 11,2 na 11,3 percenta. Podľa Eurostatu bola skutočná miera nezamestnanosti v eurozóne v apríli 2026 na úrovni 6,3 percenta a oproti marcu zostala stabilná.
Aj tu platí, že očakávania nie sú štatistika trhu práce. Pre banky aj domácnosti sú však dôležité, lebo strach zo straty práce mení ochotu zadlžiť sa. Domácnosť, ktorá sa bojí výpadku príjmu, môže aj pri dostupnej hypotéke uprednostniť kratší úverový záväzok, nižší rozpočet na bývanie alebo väčšiu hotovostnú rezervu.
Prieskum ECB má aj metodické obmedzenie pre slovenského čitateľa. V máji 2026 pokrýval približne 19-tisíc dospelých respondentov z 11 krajín eurozóny, no Slovensko medzi nimi nebolo. Dáta preto nemožno čítať ako prieskum nálad slovenských domácností, ale ako obraz prostredia eurozóny, v ktorom fungujú aj slovenské sadzby, banky a očakávania.
Najbližším praktickým krokom pre domácnosti s hypotékou bude porovnať vlastnú sadzbu, dátum konca fixácie a aktuálne ponuky bánk, zatiaľ čo Európska centrálna banka avizovala ďalšie výsledky prieskumu za jún 2026 na 24. júla.
