Komisia chce predĺžiť ochranu Ukrajincov do roku 2028

Európska komisia navrhla 26. júna 2026 predĺžiť dočasnú ochranu pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny do 4. marca 2028. Návrh ešte musia schváliť členské štáty v Rade Európskej únie, keďže súčasný režim platí do 4. marca 2027. Pre ukrajinské rodiny, zamestnávateľov, školy a samosprávy na Slovensku by išlo najmä o pokračovanie existujúcich práv, nie o nový pobytový systém.

Dočasná ochrana je mimoriadny režim Európskej únie, ktorý štáty aktivovali po ruskej invázii na Ukrajinu. Rada Európskej únie ho spustila 4. marca 2022 vykonávacím rozhodnutím 2022/382. Jeho zmyslom bolo rýchlo poskytnúť legálny pobyt veľkej skupine ľudí bez toho, aby každý musel hneď prechádzať individuálnym azylovým konaním.

Rozdiel oproti azylu je podstatný. Azyl je individuálne posúdenie prenasledovania alebo vážneho ohrozenia konkrétnej osoby, kým dočasná ochrana funguje kolektívne pre vymedzenú skupinu ľudí utekajúcich pred vojnou. Pre úrady aj samotných odídencov to znamená rýchlejší a administratívne jednoduchší postup, no zároveň ide o režim, ktorý bol od začiatku nastavený ako krízový a časovo obmedzený.

Podľa Európskej komisie má ďalšie predĺženie zabrániť právnej neistote pre ľudí, ktorí sa stále nemôžu bezpečne vrátiť domov. V praxi by držiteľom ochrany zostalo právo na pobyt, prístup na trh práce, bývanie, zdravotnú pomoc, sociálnu pomoc a prístup detí ku vzdelávaniu. Tieto práva uvádza aj Rada Európskej únie pri opise aktuálneho režimu.

Pre zamestnávateľov je najdôležitejšie, že predĺženie by zachovalo možnosť zamestnávať ľudí s dočasnou ochranou bez náhleho výpadku ich pobytového statusu. Pre školy znamená pokračovanie povinnosti riešiť začlenenie ukrajinských detí do výučby. Pre mestá, obce a prenajímateľov ide najmä o predvídateľnosť pri ubytovaní, sociálnych službách a komunikácii s rodinami, ktoré už na Slovensku žijú niekoľko rokov.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktorých sa rozhodnutie dotýka výrazne. Eurostat evidoval k 30. aprílu 2026 v Európskej únii 4,37 milióna ľudí pod dočasnou ochranou. Podľa mesačných štatistík Eurostatu malo Slovensko na konci apríla 2026 hodnotu 26,5 osoby pod dočasnou ochranou na 1 000 obyvateľov, čo ho radilo medzi najviac zasiahnuté štáty v prepočte na populáciu.

Databáza UNHCR, agentúry OSN pre utečencov, uvádzala pre Slovensko 154 934 individuálne zaznamenaných utečencov z Ukrajiny; údaj bol naposledy aktualizovaný 27. apríla 2026. Nie každý štatistický údaj meria presne to isté, preto sa čísla medzi Eurostatom, UNHCR a národnými úradmi môžu líšiť. Pre verejné služby je však podstatné, že nejde o okrajovú skupinu, ale o komunitu s reálnym dosahom na školy, zdravotníctvo, pracovný trh aj bývanie.

Na Slovensku majú osoby s dočasnou ochranou po jej udelení prístup na trh práce. Agentúra EÚ pre azyl uvádza, že deti s dočasnou ochranou majú plný rozsah verejnej zdravotnej starostlivosti a zamestnané osoby získavajú verejné zdravotné poistenie cez zamestnanie. Praktické podmienky sa však viažu aj na slovenské predpisy a na to, ako štát nastaví pravidlá v školstve, zdravotníctve či sociálnej pomoci.

Návrh Európskej komisie zároveň ukazuje, že únia už nerieši iba predĺženie statusu. V dokumente k predĺženiu do 4. marca 2028 Komisia navrhuje, aby sa dočasná ochrana spravidla neudeľovala novým prichádzajúcim osobám, ktoré nemajú povolenie ukrajinských úradov opustiť Ukrajinu vzhľadom na svoje vojenské povinnosti. Ide o citlivú časť návrhu, pri ktorej bude dôležité, ako ju členské štáty premietnu do praxe a aké výnimky zostanú zachované.

Napätie medzi krízovým režimom a dlhodobou integráciou narastá s každým ďalším predĺžením. Dočasná ochrana dáva rodinám právnu istotu na ďalšie obdobie, no sama osebe nerieši otázku, či sa ľudia po rokoch života v Európskej únii presunú na trvalejšie pobytové režimy. Pre štáty to znamená rozhodovanie, či budú Ukrajincov viac smerovať k pracovným, študentským alebo rodinným pobytom, alebo budú naďalej spoliehať na európske predlžovanie jedného mimoriadneho statusu.

Európska komisia pri návrhu hovorí aj o koordinovanom prechode na iné pobytové režimy a o dobrovoľných návratoch. Ylva Johansson, osobitná vyslankyňa pre Ukrajincov v Európskej únii, má podľa Komisie pokračovať v koordinácii s členskými štátmi a Ukrajinou. Pre Slovensko bude dôležité, či sa tieto riešenia premietnu do konkrétnych postupov pre ľudí, ktorí tu pracujú, študujú alebo majú deti v školách.

Pre ukrajinské rodiny by schválenie návrhu znamenalo najmä to, že sa nebudú musieť pred marcom 2027 hromadne obávať straty právneho základu pobytu. Pre zamestnávateľov by sa znížilo riziko administratívneho výpadku pracovníkov, ktorí už sú súčasťou slovenského trhu práce. Pre školy a samosprávy však predĺženie neznamená menej práce, ale skôr potvrdenie, že integrácia detí a rodín nebude krátkodobá úloha.

Najbližší krok bude na Rade Európskej únie, ktorá musí o návrhu Komisie rozhodnúť. Otvorenou otázkou zostáva, aké trvalejšie pobytové možnosti ponúkne Slovensko ľuďom, ktorí sa po roku 2027 nebudú môcť alebo nebudú chcieť vrátiť na Ukrajinu.