EÚ zrýchľuje povoľovanie sietí, aby odblokovala lacnejšiu elektrinu

Európska únia posúva dopredu European Grids Package, balík pravidiel pre rýchlejšie povoľovanie a lepšie plánovanie elektrických sietí. Rada Európskej únie 26. júna schválila svoju pozíciu, čím otvorila rokovania s Európskym parlamentom o finálnej legislatíve. Pre Slovensko je téma dôležitá preto, že funguje v prepojenom stredoeurópskom trhu a úzke miesta v sieti môžu ovplyvniť ceny, bezpečnosť dodávok aj nové investície.

European Grids Package nie je ďalší klimatický slogan, ale pokus vyriešiť praktický problém európskej energetiky. Európska komisia ho podľa Rady Európskej únie predložila v decembri 2025 preto, aby pripravila energetické siete na väčší podiel obnoviteľných zdrojov, elektrifikáciu priemyslu, dopravy a vykurovania a zároveň riešila slabú prepojenosť medzi členskými štátmi.

Komisia už v roku 2023 prijala Grid Action Plan a v roku 2025 avizovala, že nový balík prinesie aj legislatívne návrhy na zrýchlenie povoľovania sietí, úložísk a obnoviteľných zdrojov. Podľa Európskej komisie nejde iba o výstavbu nových vedení, ale aj o modernizáciu, digitalizáciu a lepšie využívanie existujúcej infraštruktúry.

Dôvod, prečo sa siete dostali medzi hlavné témy v Bruseli, je jednoduchý. Európa dokáže postaviť nové veterné a solárne zdroje rýchlejšie, než vie často posilniť vedenia, trafostanice a cezhraničné kapacity, ktoré majú elektrinu dostať k odberateľom. Ak sa sieť stane úzkym hrdlom, lacnejšia výroba na burze sa nemusí naplno premietnuť do trhu a časť zdrojov sa musí obmedzovať.

Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v energetike ACER uvádza, že náklady na riadenie preťaženia elektrizačnej sústavy v EÚ dosiahli v roku 2023 približne 4,2 miliardy eur. V rovnakom roku podľa ACER preťaženie siete obmedzilo viac než 12 TWh obnoviteľnej elektriny. To je elektrina, ktorá mohla znižovať potrebu drahších zdrojov alebo pomáhať regiónom s vyššou spotrebou, no sieť ju nedokázala v potrebnom rozsahu preniesť.

Cezhraničné kapacity sú dôležité preto, že európsky trh s elektrinou funguje ako prepojený systém. Keď je v jednej krajine prebytok lacnej výroby, obchodovanie cez hranice môže tlačiť cenu nadol aj inde. Ak sú však prepojenia slabé alebo prevádzkovatelia nemôžu pustiť cez hranice dostatok kapacity, rozdiely medzi regiónmi sa zväčšujú a rastú aj náklady na riadenie siete.

Podľa práva EÚ majú prevádzkovatelia prenosových sústav do konca roka 2025 sprístupniť najmenej 70 percent prenosovej kapacity pre cezhraničné obchodovanie s elektrinou. ACER vo svojej analýze sleduje práve to, do akej miery sa toto pravidlo plní a ako cezhraničné obmedzenia ovplyvňujú obchod. Pre odberateľov to nie je technická detailnosť: čím lepšie funguje prenos elektriny medzi regiónmi, tým väčšia je šanca, že lacnejšia výroba bude tlačiť cenu nadol aj mimo miesta, kde vznikla.

Nový balík má riešiť aj povoľovanie. Európska parlamentná výskumná služba EPRS v briefingu uvádza, že dokončenie projektov prenosových elektrických sietí typicky trvá 7 až 10 rokov a že podľa 78 percent oslovených aktérov je povoľovanie hlavnou prekážkou rozvoja sietí. To znamená, že aj krajina, ktorá má pripravené projekty výroby alebo rastúcu spotrebu v priemysle, môže naraziť na roky čakania na vedenia a prípojky.

Investičný účet je vysoký. Európska komisia odhaduje, že na splnenie cieľov REPowerEU bude do konca desaťročia potrebných 584 miliárd eur investícií do elektrických sietí. EPRS uvádza ešte dlhší horizont: do roku 2040 bude podľa jej prehľadu potrebných približne 1,2 bilióna eur, z toho 730 miliárd eur pre distribučné siete.

Distribučné siete sú pre domácnosti a firmy rovnako dôležité ako veľké prenosové vedenia. Práve na nižších napäťových úrovniach sa pripájajú nové fotovoltiky, batérie, nabíjačky pre elektromobily, tepelné čerpadlá aj časť menších priemyselných projektov. Ak distribučná sieť nestíha, problém sa neprejaví iba v energetických stratégiách, ale aj v dlhých lehotách na pripojenie alebo v obmedzeniach pre nové zdroje.

Pre Slovensko je európska debata relevantná preto, že krajina nie je izolovaný ostrov. Slovenská elektrizačná prenosová sústava je súčasťou regionálneho trhu, v ktorom sa elektrina obchoduje cez hranice a kde ceny ovplyvňuje situácia v susedných krajinách. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. podľa vlastných technických údajov zabezpečuje aj cezhraničný prenos elektriny a v roku 2025 prevádzkovala 3 098,797 kilometra vedení a 22 elektrických staníc.

Ak sa v strednej Európe posilnia interkonektory a zlepší sa využívanie kapacít, môže to pomôcť znižovať náklady na preťaženie a zlepšiť bezpečnosť dodávok. Pre priemysel to znamená aj otázku, či bude možné pripájať nové elektrifikované prevádzky, batérie alebo vlastné zdroje bez toho, aby narazili na limity siete. Pre domácnosti je dôležité najmä to, či sa lacnejšia výroba a stabilnejší trh časom premietnu do účtov.

Pri cenách však treba rozlišovať medzi veľkoobchodnou cenou elektriny a konečnou faktúrou. Eurostat uviedol, že priemerné ceny elektriny pre domácnosti v EÚ zostali v druhom polroku 2025 takmer stabilné, hoci predzdanené ceny klesali. Vyššie dane a odvody podľa Eurostatu tento pokles vymazali, takže zlacnenie sa nemuselo prejaviť na koncovej faktúre.

Siete do tejto skladačky vstupujú cez regulované poplatky, investičné potreby aj cez schopnosť trhu dostať lacnú elektrinu tam, kde je dopyt. Modernizácia prepojení môže znižovať náklady na preťaženie, no zároveň si vyžaduje veľké investície, ktoré sa v jednotlivých krajinách môžu premietnuť aj do sieťových taríf. Preto nemusí platiť, že posilnenie sietí automaticky a okamžite zníži účet každej domácnosti.

Rada Európskej únie 26. júna schválila vyjednávaciu pozíciu, ktorá sa sústreďuje na lepšie cezhraničné plánovanie, rýchlejšie povoľovanie a odolnejšiu energetickú infraštruktúru. Podľa Euronews sa členské štáty v kompromisnej dohode zhodli aj na tom, že od januára 2028 má 10 percent nevyužitých príjmov z riadenia cezhraničného preťaženia smerovať na projekty, ktoré preťaženie znižujú; podiel má do roku 2031 narásť na 25 percent.

Legislatíva však ešte nie je hotová. Po pozícii Rady budú nasledovať rokovania s Európskym parlamentom a až ich výsledok určí, aké povinnosti dostanú členské štáty, regulátori a prevádzkovatelia sietí. Pre Slovensko zostane otvorené najmä to, ktoré cezhraničné projekty budú mať prioritu a ako rýchlo sa nové pravidlá premietnu do reálneho pripájania zdrojov, investícií a cien pre odberateľov.