Európska únia prijala pravidlá, ktoré majú uľahčiť prenos elektronických zdravotných údajov medzi lekármi aj medzi členskými štátmi. Pre pacienta na Slovensku to môže znamenať jednoduchší prístup k vlastným receptom, výsledkom či prepúšťacím správam doma aj pri liečbe v zahraničí. Zmena však nepríde naraz: prvé kľúčové časti sa majú naplno uplatňovať od marca 2029, vyplýva to z podkladov Európskej komisie a Rady Európskej únie.
Obsah
Nové nariadenie sa volá Európsky priestor pre zdravotné údaje, po anglicky European Health Data Space (EHDS). Rada Európskej únie ho schválila 21. januára 2025 a podľa Európskej komisie bolo 5. marca 2025 zverejnené v Úradnom vestníku EÚ ako nariadenie (EÚ) 2025/327. Cieľom je zaviesť spoločné pravidlá pre elektronické zdravotné údaje pri liečbe aj pri ich ďalšom využití napríklad vo výskume, inováciách či verejnom zdraví.
Čo sa zmení pre pacienta
Najpraktickejší prínos má byť v tom, že pacient dostane lepší prístup k vlastným údajom a zdravotníci si ich budú vedieť jednoduchšie vymeniť, ak to bude potrebné pri liečbe. Európska komisia pri takzvanom primárnom použití ráta s tým, že údaje budú slúžiť priamo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Pre bežného človeka je to dôležité najmä vtedy, keď mení lekára, ide na vyšetrenie do iného zariadenia alebo sa lieči v inej krajine Európskej únie. Ak budú národné systémy napojené na spoločné európske pravidlá, lekár by nemusel byť odkázaný len na papierové správy, ktoré si pacient prinesie so sebou, alebo na opakované vyšetrenia preto, že staršie výsledky nevie nájsť.
Cezhraničná výmena má fungovať cez infraštruktúru MyHealth@EU, ktorú Európska komisia opisuje ako európsku digitálnu sieť na výmenu zdravotných údajov. V praxi to má pomôcť napríklad pacientovi zo Slovenska, ktorý si vyberá lieky alebo rieši akútne ošetrenie v inom členskom štáte.
Kto sa k údajom dostane
Nariadenie neznamená, že zdravotné údaje budú voľne prístupné naprieč Európou. Pri liečbe majú k nim pristupovať tí zdravotníci a poskytovatelia, ktorí ich potrebujú na konkrétnu starostlivosť, a aj to podľa pravidiel, ktoré určí európsky rámec a následne ich premietnu jednotlivé štáty do praxe.
Dôležitá je aj kontrola pacienta nad dátami. Európska komisia uvádza, že ľudia budú mať pri primárnom použití právo obmedziť prístup zdravotníkov k niektorým alebo aj ku všetkým svojim údajom, ktoré sa budú zdieľať cez infraštruktúry EHDS. Pre pacienta je to podstatné najmä pri citlivejších informáciách, no konkrétny spôsob, akým sa toto právo bude uplatňovať v jednotlivých krajinách, ešte bude treba technicky a legislatívne doriešiť.
To zároveň znamená, že nová európska úprava nestavia len na väčšom zdieľaní dát, ale aj na jednotnejších bezpečnostných pravidlách. Pri zdravotných údajoch je to zásadné, pretože ide o jedny z najcitlivejších osobných informácií, s akými štát a zdravotníctvo pracujú.
Dátové kategórie prídu v dvoch vlnách
Najväčšie očakávania treba brzdiť tým, že nariadenie sa bude zavádzať postupne. Európska komisia uvádza, že od marca 2029 majú byť v celej únii vymeniteľné prvé prioritné kategórie údajov, teda pacientské súhrny a elektronické recepty spolu s údajmi o vydaní liekov.
Až od marca 2031 sa má cezhraničné zdieľanie rozšíriť aj o druhú skupinu údajov, kam patria medicínske snímky, laboratórne výsledky a prepúšťacie správy. Práve tieto dokumenty často rozhodujú o tom, či nový lekár vie rýchlo nadviazať na predchádzajúcu liečbu bez zbytočného opakovania testov.
Pre slovenského pacienta z toho vyplýva jednoduchá vec: prijatie nariadenia ešte neznamená, že o pár mesiacov bude mať v zahraničí automaticky dostupnú celú zdravotnú dokumentáciu. Najskôr sa majú rozbehnúť základné údaje a recepty, až neskôr pribudnú ďalšie časti dokumentácie.
Podľa Európskeho parlamentu má mať európsky priestor pre zdravotné údaje aj druhú funkciu. Okrem liečby má umožniť bezpečné sekundárne využitie dát vo výskume, pri inováciách, vo verejnom zdraví a pri tvorbe zdravotnej politiky. Pre pacienta to neznamená len pohodlnejšiu návštevu lekára, ale aj ambíciu, aby sa údaje, ktoré už v systéme vznikli, dali za prísnych pravidiel využiť aj na zlepšovanie zdravotníctva.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko bude dôležité najmä to, ako rýchlo sa podarí domáce systémy zosúladiť s európskymi štandardmi. Samotné nariadenie vytvára rámec, ale praktický efekt sa prejaví až vtedy, keď budú nemocnice, ambulancie, lekárne a štátne systémy vedieť údaje čítať a odovzdávať v rovnakom formáte.
To môže byť citeľné najmä pri presune pacienta medzi viacerými poskytovateľmi. Ak sa údaje budú dať bezpečne preniesť bez ručného prepisovania a bez nosenia papierových nálezov, systém môže ušetriť čas pacientovi aj lekárovi. Rovnako to môže pomôcť ľuďom, ktorí študujú, pracujú alebo dlhšie žijú v inom členskom štáte a zdravotnú starostlivosť riešia cez hranice.
Na druhej strane zostáva viacero otvorených otázok. Z dostupných podkladov Európskej komisie zatiaľ nevyplýva, aké konkrétne údaje bude vedieť slovenský pacient v praxi využívať hneď v prvej vlne a ktoré až neskôr. Rovnako ešte nie je jasné, ako presne Slovensko technicky aj legislatívne nastaví obmedzovanie prístupu k údajom tak, aby to bolo zrozumiteľné pacientovi a zároveň použiteľné pre lekára.
Práve od toho bude závisieť, či sa európsky priestor pre zdravotné údaje na Slovensku zmení na praktickú službu, alebo zostane ešte niekoľko rokov hlavne reguláciou na papieri.