November 22, 2026
Meniny má Cecília, zajtra Klement · maď. Cecília
1 EUR = 1,0990 USD · 24,469 CZK · 373,6 HUF
GartProject GartProject
  • Slovensko
  • Ekonomika
    • Biznis
    • Financie
    • Reality
  • Veda a tech
  • Svet
    • Európa
  • Šport
  • Kultúra
  • Životný štýl
    • Auto
    • Bývanie
    • Cestovanie
    • Zdravie
Poslať článok
GartProject
  • Slovensko
  • Ekonomika
    • Biznis
    • Financie
    • Reality
  • Veda a tech
  • Svet
    • Európa
  • Šport
  • Kultúra
  • Životný štýl
    • Auto
    • Bývanie
    • Cestovanie
    • Zdravie
Domov/Veda a tech/Kyberincident hlási na Slovensku menej firiem než v Európskej únii
Veda a tech

Kyberincident hlási na Slovensku menej firiem než v Európskej únii

Slovensko má v štatistikách menej hlásených kyberincidentov než EÚ, no najväčším problémom zostávajú výpadky služieb a ich dopad na prevádzku.

GartProject
10. novembra 2026 4 min čítania

Bezpečnostný incident v informačných technológiách zažilo vlani 12,3 percenta slovenských firiem s aspoň 10 zamestnancami, kým priemer v Európskej únii dosiahol 21,5 percenta. Vyplýva to z údajov Eurostatu za rok 2024. Nižší podiel však neznamená, že slovenské podniky sú automaticky lepšie chránené, pretože do štatistiky sa rátajú aj výpadky spôsobené poruchou alebo ľudskou chybou a rozdiel môže súvisieť aj s tým, čo firmy za incident považujú a čo nahlásia.

Číslo z Eurostatu sa dá ľahko prečítať nesprávne. Štatistický úrad Európskej únie totiž za bezpečnostný incident nepovažuje iba hackerský útok. V databáze Eurostatu sa incident počíta vtedy, ak firma zažila aspoň jeden z troch následkov: nedostupnosť služieb informačných technológií, zničenie alebo poškodenie dát, prípadne únik dôverných údajov.

Pre podnikateľa je to dôležitý rozdiel. Ak firme spadne e-shop, skladový systém alebo interný server, následok pre obchod môže byť podobný bez ohľadu na to, či za ním stál útočník, chyba zamestnanca alebo porucha techniky. Z pohľadu prevádzky je výsledok rovnaký: zastavený predaj, meškajúce dodávky a problémy s komunikáciou so zákazníkmi.

Aj preto treba slovenský výsledok čítať opatrne. V interaktívnej publikácii Digitalisation in Europe – 2024 edition uvádza Eurostat, že Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom firiem, ktoré incident nahlásili. Samotné dáta však nehovoria, či je dôvodom lepšia ochrana, nižšia digitalizácia niektorých procesov alebo skôr užšie chápanie toho, čo firma za bezpečnostný problém považuje.

Najväčšou slabinou slovenských podnikov sú podľa týchto dát výpadky služieb. Podľa Eurostatu uviedlo 10,2 percenta slovenských firiem s najmenej 10 zamestnancami, že mali nedostupné služby informačných technológií. To je takmer celý rozdiel medzi celkovým podielom incidentov a zvyšnými typmi následkov, čo naznačuje, že práve prevádzková dostupnosť je pre firmy najcitlivejšia.

Sekundárne spracovanie tých istých dát na portáli Štatistiky.sk uvádza, že väčšinu týchto výpadkov na Slovensku tvorili poruchy hardvéru alebo softvéru. Portál píše, že takýto dôvod malo 9,1 percenta firiem. Útok zvonku bol podľa tohto spracovania menej častý, no pre manažéra firmy je podstatné najmä to, že aj technická porucha dokáže na niekoľko hodín alebo dní vyradiť kľúčové procesy.

Z rovnakého zdroja vyplýva, že únik dôverných údajov priznalo 1,3 percenta slovenských firiem. Na prvý pohľad to pôsobí ako nízke číslo, no pri dátach ide o typ incidentu, ktorého dopad býva neúmerne veľký. Únik zákazníckych údajov, zmlúv alebo prihlasovacích údajov môže priniesť nielen reputačný problém, ale aj právne a finančné následky.

Slovenské čísla preto netreba oddeľovať od európskeho obrazu hrozieb. Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť ENISA v správe Threat Landscape 2024 zaradila medzi hlavné hrozby útoky proti dostupnosti, ransomvér a hrozby proti dátam. V samostatnej správe o stave kybernetickej bezpečnosti v Únii ENISA uvádza, že v rokoch 2023 až 2024 sa zhoršovala frekvencia aj dopady útokov a medzi najčastejšie patrili útoky na dostupnosť služieb a ransomvér.

To je dôležité aj pri interpretácii slovenského výsledku. Ak väčšina domácich incidentov vyzerá v dátach ako výpadok služieb, neznamená to, že firmy majú riešiť iba technickú spoľahlivosť serverov. Výpadok môže byť začiatkom vážnejšieho problému, jeho dôsledkom alebo iba prvým viditeľným príznakom toho, že sa útočník dostal do systému.

Pre firmy z toho vyplýva jednoduchá praktická lekcia: kyberbezpečnosť nie je len úloha pre interného správcu siete alebo externého dodávateľa IT. Je to otázka kontinuity podnikania. Ak podnik nevie obnoviť objednávky, fakturáciu, sklad či e-mail, problém sa veľmi rýchlo presunie z oddelenia techniky na obchod, logistiku a financie.

Z dát Eurostatu a profilu hrozieb, ktoré opisuje ENISA, vyplýva, že minimum prípravy by malo stáť na niekoľkých krokoch:

  • pravidelne zálohovať dôležité dáta a skúšať, či sa ich naozaj dá obnoviť,
  • aktualizovať systémy a mať prehľad, aký softvér a zariadenia firma používa,
  • zapnúť dvojfaktorové overenie aspoň pri e-mailoch, vzdialenom prístupe a kľúčových firemných účtoch,
  • školiť zamestnancov, aby vedeli rozpoznať podvodný e-mail a vedeli, komu incident okamžite hlásiť,
  • mať pripravený plán, kto po výpadku rozhoduje o obnove prevádzky, komunikácii so zákazníkmi a kontakte s dodávateľmi.

Tieto opatrenia nie sú dôležité iba proti vydieračskému softvéru. Pomáhajú aj vtedy, keď problém spôsobí obyčajná porucha servera, zlyhaný update alebo omyl pracovníka. Práve v tom je odkaz čísel z Eurostatu pre podniky praktický: firma sa nemá pýtať len to, či ju niekto napadne, ale aj to, ako dlho vydrží fungovať bez svojich digitálnych nástrojov.

Za pozornosť stojí aj ďalší údaj zo spracovania portálu Štatistiky.sk. Poistenie proti incidentom malo podľa portálu iba 10,1 percenta slovenských firiem. Aj keby sa tento podiel v ďalších rokoch zvýšil, poistka sama osebe nenahradí zálohy, aktualizácie ani pripravený plán obnovy, pretože výpadok prevádzky vie narobiť škodu skôr, než sa začne riešiť poistné plnenie.

Pre menšie a stredné podniky je navyše rizikové spoliehať sa na to, že sú pre útočníkov nezaujímavé. Európske dáta a správy ENISA skôr hovoria, že tlak na dostupnosť služieb a na dáta rastie naprieč ekonomikou. Najbližšie aktualizácie Eurostatu tak budú dôležité najmä v tom, či sa slovenský nízky podiel incidentov potvrdí aj pri lepšom nahlasovaní, alebo sa ukáže, že firmy problém skôr podceňovali, než ho skutočne zvládali.

Overené faktami

6zdrojmi

Kľúčové čísla

12,3 %
podiel slovenských firiem s 10 a viac zamestnancami, ktoré v roku 2024 zažili aspoň jeden bezpečnostný incident IKT
ec.europa.eu
21,5 %
priemer EÚ pri podniku s bezpečnostným incidentom IKT v roku 2024
ec.europa.eu
10,2 %
podiel slovenských firiem, ktoré mali výpadok služieb IKT
ec.europa.eu
9,1 %
výpadok spôsobený poruchou hardvéru alebo softvéru podľa seed článku
statistiky.sk
1,3 %
podiel slovenských firiem, ktoré uviedli únik dôverných údajov
statistiky.sk
10,1 %
podiel slovenských firiem s poistením proti incidentom podľa seed článku
statistiky.sk

Vývoj v čase

  1. 2024
    Eurostat zbieral údaje o bezpečnostných incidentoch IKT vo firmách za rok 2024; výsledky ukazujú 12,3 % na Slovensku a 21,5 % v EÚ.
  2. 2024
    ENISA v Threat Landscape 2024 pomenovala útoky proti dostupnosti, ransomware a hrozby proti dátam ako hlavné európske kybernetické hrozby.
  3. 2025-06-15
    Eurostat aktualizoval dataset isoc_cisce_ic, z ktorého seed článok čerpá porovnanie krajín a typov incidentov.
  4. 2026-11-10
    Štatistiky.sk publikovali článok o kybernetickej bezpečnosti firiem na Slovensku s dátami k 10. 11. 2026.

Spomenuté v článku

Organizácie

  • Eurostatštatistický úrad EÚ
  • ENISAagentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť
  • Štatistiky.skdatový a štatistický portál

Miesta

  • Slovensko
  • Európska únia

Slovenský uhol pohľadu

Pre slovenské firmy je dôležité, že nízke percento incidentov neznamená automaticky vyššiu bezpečnosť; môže ísť aj o nižšie nahlasovanie alebo iné chápanie incidentu. Prakticky je relevantné najmä to, že najčastejším problémom bývajú výpadky služieb, ktoré dokážu zastaviť predaj, logistiku aj interné procesy. Článok by mal slovenskému čitateľovi ukázať, čo sa dá spraviť ešte pred útokom: zálohy, aktualizácie, školenie ľudí, dvojfaktorové overenie a plán obnovy prevádzky.

Faktografický prehľad zostavila redakčná AI a overila ho cez nezávislé zdroje.

Tagy:

ENISAEurópska úniaEurostatkyberbezpečnosťSlovenskoŠtatistiky.skúnik dátvýpadok služieb

Zdielať

Predchádzajúci príspevok

EÚ zjednotí recepty a zdravotné záznamy pacientov

Nasledujúci príspevok

Proti chrípke sa oplatí očkovať aj neskôr v sezóne

Stručne o téme

Téma vysvetľuje, koľko slovenských firiem s 10 a viac zamestnancami zažíva kybernetické incidenty, aké následky sú najčastejšie a ako si Slovensko stojí v porovnaní s priemerom EÚ. Seed článok pracuje s údajmi Eurostatu za rok 2024 a ukazuje, že na Slovensku firmy incidenty hlásia menej často než väčšina Únie, no najčastejším problémom zostávajú výpadky služieb. Pre praktický článok je dôležité oddeliť útoky od porúch, pretože oboje môže mať podobný dopad na fungovanie firmy. Zároveň sa oplatí doplniť kontext o to, že ENISA v európskom meradle dlhodobo eviduje najmä útoky na dostupnosť, ransomware a úniky dát.

Kľúčové fakty

  1. V roku 2024 zažilo bezpečnostný incident IKT 12,3 % slovenských firiem s 10 a viac zamestnancami; priemer EÚ bol 21,5 %. ([ec.europa.eu](https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ISOC_CISCE_IC/default/table?lang=en&utm_source=openai))
    Security incidents and consequences by size class of enterpriseec.europa.eu
  2. Eurostat počíta bezpečnostný incident ako aspoň jeden z troch následkov: nedostupnosť služieb IKT, zničené alebo poškodené dáta alebo únik dôverných údajov; nezáleží na tom, či príčinou bol útok, porucha alebo chyba človeka. ([ec.europa.eu](https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ISOC_CISCE_IC/default/table?lang=en&utm_source=openai))
    Security incidents and consequences by size class of enterpriseec.europa.eu
  3. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom firiem, ktoré hlásia incidenty; podľa Eurostatu bolo v roku 2024 pod Slovenskom len niekoľko krajín EÚ. ([ec.europa.eu](https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ISOC_CISCE_IC/default/table?lang=en&utm_source=openai))
    Digitalisation in Europe – 2024 editionec.europa.eu
  4. Najčastejším následkom incidentu na Slovensku je nedostupnosť služieb IKT; seed článok uvádza, že porucha hardvéru alebo softvéru tvorila väčšinu výpadkov, zatiaľ čo útok zvonku bol menej častý. ([ec.europa.eu](https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ISOC_CISCE_IC/default/table?lang=en&utm_source=openai))
    Security incidents and consequences by size class of enterpriseec.europa.eu
  5. ENISA v správe Threat Landscape 2024 uvádza, že medzi siedmimi hlavnými hrozbami v EÚ boli na popredných miestach útoky proti dostupnosti, ransomware a hrozby proti dátam. ([enisa.europa.eu](https://www.enisa.europa.eu/sites/default/files/2024-11/ENISAThreatLandscape2024_0.pdf?utm_source=openai))
    ENISA Threat Landscape 2024enisa.europa.eu
  6. V európskom kontexte sa podľa ENISA v rokoch 2023 až 2024 zhoršovala frekvencia aj dopady kybernetických útokov, pričom DoS/DDoS/RDoS a ransomware patrili medzi najčastejšie sledované typy incidentov. ([enisa.europa.eu](https://www.enisa.europa.eu/sites/default/files/2024-11/2024ReportontheStateoftheCybersecurityintheUnion.pdf?utm_source=openai))
    2024 Report on the State of Cybersecurity in the Unionenisa.europa.eu

Píše sa o tom aj inde

  • Eurostatec.europa.euENhigh
  • Eurostatec.europa.euENhigh
  • Eurostatec.europa.euENhigh
  • ENISAenisa.europa.euENhigh
  • ENISAenisa.europa.euENhigh
  • Štatistiky.skstatistiky.skSKmedium
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • enisa.europa.euenisa.europa.eu
  • enisa.europa.euenisa.europa.eu
  • enisa.europa.euenisa.europa.eu
  • enisa.europa.euenisa.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • enisa.europa.euenisa.europa.eu
  • enisa.europa.euenisa.europa.eu
  • enisa.europa.euenisa.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • digital-decade-desi.digital-strategy.ec.europa.eudigital-decade-desi.digital-strategy.ec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • statistiky.skstatistiky.sk
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • itpro.comitpro.com
  • techradar.comtechradar.com
  • lemonde.frlemonde.fr
  • techradar.comtechradar.com
  • ec.europa.euec.europa.eu
  • enisa.europa.euenisa.europa.eu
  • enisa.europa.euenisa.europa.eu
Populárne
Ekonomika
Potraviny zlacňujú, rozpočet stále tlačí bývanie
GartProject
By GartProject
Ekonomika
Na Slovensku plyn pre domácnosti zdražel hoci v Únii zlacnel
GartProject
By GartProject
Šport
Slovensku chýbajú opory a Weiss rozšíril nomináciu
GartProject
By GartProject
Slovenská národná galéria otvorila výstavu z madridskej zbierky
By GartProject
Potraviny zlacňujú, rozpočet stále tlačí bývanie
By GartProject
Na Slovensku plyn pre domácnosti zdražel hoci v Únii zlacnel
By GartProject

Podobné články

Slovensko21. novembra 2026
Bratislavský kraj má najmenej nezamestnaných, rozdiely medzi regiónmi sú veľké
Auto21. novembra 2026
Euro 7 mení pravidlá pre nové autá
Financie20. novembra 2026
Malé firmy získali jednoduchší režim dane pri predaji do EÚ
Auto19. novembra 2026
Nabíjanie elektromobilu sa neoplatí rátať len podľa kilowatthodiny

Copyright © gartproject.com

  • Cookie