Kyberincident hlási na Slovensku menej firiem než v Európskej únii
Slovensko má v štatistikách menej hlásených kyberincidentov než EÚ, no najväčším problémom zostávajú výpadky služieb a ich dopad na prevádzku.
Bezpečnostný incident v informačných technológiách zažilo vlani 12,3 percenta slovenských firiem s aspoň 10 zamestnancami, kým priemer v Európskej únii dosiahol 21,5 percenta. Vyplýva to z údajov Eurostatu za rok 2024. Nižší podiel však neznamená, že slovenské podniky sú automaticky lepšie chránené, pretože do štatistiky sa rátajú aj výpadky spôsobené poruchou alebo ľudskou chybou a rozdiel môže súvisieť aj s tým, čo firmy za incident považujú a čo nahlásia.
Číslo z Eurostatu sa dá ľahko prečítať nesprávne. Štatistický úrad Európskej únie totiž za bezpečnostný incident nepovažuje iba hackerský útok. V databáze Eurostatu sa incident počíta vtedy, ak firma zažila aspoň jeden z troch následkov: nedostupnosť služieb informačných technológií, zničenie alebo poškodenie dát, prípadne únik dôverných údajov.
Pre podnikateľa je to dôležitý rozdiel. Ak firme spadne e-shop, skladový systém alebo interný server, následok pre obchod môže byť podobný bez ohľadu na to, či za ním stál útočník, chyba zamestnanca alebo porucha techniky. Z pohľadu prevádzky je výsledok rovnaký: zastavený predaj, meškajúce dodávky a problémy s komunikáciou so zákazníkmi.
Aj preto treba slovenský výsledok čítať opatrne. V interaktívnej publikácii Digitalisation in Europe – 2024 edition uvádza Eurostat, že Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom firiem, ktoré incident nahlásili. Samotné dáta však nehovoria, či je dôvodom lepšia ochrana, nižšia digitalizácia niektorých procesov alebo skôr užšie chápanie toho, čo firma za bezpečnostný problém považuje.
Najväčšou slabinou slovenských podnikov sú podľa týchto dát výpadky služieb. Podľa Eurostatu uviedlo 10,2 percenta slovenských firiem s najmenej 10 zamestnancami, že mali nedostupné služby informačných technológií. To je takmer celý rozdiel medzi celkovým podielom incidentov a zvyšnými typmi následkov, čo naznačuje, že práve prevádzková dostupnosť je pre firmy najcitlivejšia.
Sekundárne spracovanie tých istých dát na portáli Štatistiky.sk uvádza, že väčšinu týchto výpadkov na Slovensku tvorili poruchy hardvéru alebo softvéru. Portál píše, že takýto dôvod malo 9,1 percenta firiem. Útok zvonku bol podľa tohto spracovania menej častý, no pre manažéra firmy je podstatné najmä to, že aj technická porucha dokáže na niekoľko hodín alebo dní vyradiť kľúčové procesy.
Z rovnakého zdroja vyplýva, že únik dôverných údajov priznalo 1,3 percenta slovenských firiem. Na prvý pohľad to pôsobí ako nízke číslo, no pri dátach ide o typ incidentu, ktorého dopad býva neúmerne veľký. Únik zákazníckych údajov, zmlúv alebo prihlasovacích údajov môže priniesť nielen reputačný problém, ale aj právne a finančné následky.
Slovenské čísla preto netreba oddeľovať od európskeho obrazu hrozieb. Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť ENISA v správe Threat Landscape 2024 zaradila medzi hlavné hrozby útoky proti dostupnosti, ransomvér a hrozby proti dátam. V samostatnej správe o stave kybernetickej bezpečnosti v Únii ENISA uvádza, že v rokoch 2023 až 2024 sa zhoršovala frekvencia aj dopady útokov a medzi najčastejšie patrili útoky na dostupnosť služieb a ransomvér.
To je dôležité aj pri interpretácii slovenského výsledku. Ak väčšina domácich incidentov vyzerá v dátach ako výpadok služieb, neznamená to, že firmy majú riešiť iba technickú spoľahlivosť serverov. Výpadok môže byť začiatkom vážnejšieho problému, jeho dôsledkom alebo iba prvým viditeľným príznakom toho, že sa útočník dostal do systému.
Pre firmy z toho vyplýva jednoduchá praktická lekcia: kyberbezpečnosť nie je len úloha pre interného správcu siete alebo externého dodávateľa IT. Je to otázka kontinuity podnikania. Ak podnik nevie obnoviť objednávky, fakturáciu, sklad či e-mail, problém sa veľmi rýchlo presunie z oddelenia techniky na obchod, logistiku a financie.
Z dát Eurostatu a profilu hrozieb, ktoré opisuje ENISA, vyplýva, že minimum prípravy by malo stáť na niekoľkých krokoch:
- pravidelne zálohovať dôležité dáta a skúšať, či sa ich naozaj dá obnoviť,
- aktualizovať systémy a mať prehľad, aký softvér a zariadenia firma používa,
- zapnúť dvojfaktorové overenie aspoň pri e-mailoch, vzdialenom prístupe a kľúčových firemných účtoch,
- školiť zamestnancov, aby vedeli rozpoznať podvodný e-mail a vedeli, komu incident okamžite hlásiť,
- mať pripravený plán, kto po výpadku rozhoduje o obnove prevádzky, komunikácii so zákazníkmi a kontakte s dodávateľmi.
Tieto opatrenia nie sú dôležité iba proti vydieračskému softvéru. Pomáhajú aj vtedy, keď problém spôsobí obyčajná porucha servera, zlyhaný update alebo omyl pracovníka. Práve v tom je odkaz čísel z Eurostatu pre podniky praktický: firma sa nemá pýtať len to, či ju niekto napadne, ale aj to, ako dlho vydrží fungovať bez svojich digitálnych nástrojov.
Za pozornosť stojí aj ďalší údaj zo spracovania portálu Štatistiky.sk. Poistenie proti incidentom malo podľa portálu iba 10,1 percenta slovenských firiem. Aj keby sa tento podiel v ďalších rokoch zvýšil, poistka sama osebe nenahradí zálohy, aktualizácie ani pripravený plán obnovy, pretože výpadok prevádzky vie narobiť škodu skôr, než sa začne riešiť poistné plnenie.
Pre menšie a stredné podniky je navyše rizikové spoliehať sa na to, že sú pre útočníkov nezaujímavé. Európske dáta a správy ENISA skôr hovoria, že tlak na dostupnosť služieb a na dáta rastie naprieč ekonomikou. Najbližšie aktualizácie Eurostatu tak budú dôležité najmä v tom, či sa slovenský nízky podiel incidentov potvrdí aj pri lepšom nahlasovaní, alebo sa ukáže, že firmy problém skôr podceňovali, než ho skutočne zvládali.