Firmám od januára pribudne povinná elektronická faktúra

Slovensko chystá od 1. januára 2027 povinnú elektronickú fakturáciu pri domácich obchodných vzťahoch medzi firmami. Podľa Finančnej správy sa nemenia základné pravidlá účtovníctva ani to, čo má faktúra obsahovať, ale spôsob, akým si podniky budú doklady posielať a prijímať. Najväčšou zmenou nebude nový formulár, ale potreba softvéru a doručovacej služby, ktoré vedia pracovať so štruktúrovanými dátami.

Finančná správa SR vo vysvetlení z 10. septembra 2026 uviedla, že projekt e-faktúry nemá meniť základné princípy účtovníctva ani fakturácie, ale má zefektívniť prenos údajov a spracovanie dokladov. Pre podnikateľov je podstatné, že nejde len o to, či faktúru vystavia v počítači, ale v akom formáte ju odošlú a či ju druhá strana vie automaticky spracovať.

Nie PDF, ale dátový dokument

Najčastejší omyl je predstava, že elektronická faktúra je každá faktúra poslaná e-mailom. Podľa Európskej komisie má e-faktúra fungovať ako štruktúrovaný elektronický dokument, ktorý vedia systémy čítať a prenášať bez ručného prepisovania. Bežné PDF je síce elektronický súbor, ale pre nový režim samo osebe nestačí, pretože neobsahuje údaje v štandardizovanej dátovej štruktúre určenej na automatické spracovanie.

V praxi to znamená, že faktúra nebude len obraz dokumentu pre človeka, ale súbor údajov pre účtovný alebo podnikový systém. Firma, ktorá dnes vystaví faktúru v programe, premení ju na PDF a pošle e-mailom, bude musieť prejsť na riešenie, ktoré vie vytvoriť a prijať štruktúrovaný formát.

Európska komisia pri e-fakturácii pracuje so štandardom EN 16931. Finančná správa zároveň na svojej stránke počíta s napojením na sieť Peppol, teda európsku infraštruktúru na elektronickú výmenu obchodných dokumentov, ktorá je podľa nej prepojená s 21 krajinami Európy. Pre slovenské firmy to nie je technická drobnosť, ale kľúčová informácia pri výbere softvéru a partnera na doručovanie dokladov.

Kto príde na rad ako prvý

Podľa stránky Finančnej správy má systém nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2027. Podľa analytického dokumentu Rady Európskej únie sa od tohto dátumu ráta s použitím štruktúrovaných elektronických faktúr pri domácich transakciách medzi slovenskými platiteľmi DPH.

Prvá vlna sa teda podľa dnes dostupných materiálov týka najmä obchodov medzi firmami na Slovensku, nie predaja koncovým spotrebiteľom. Dôležité je aj to, že verejne zverejnené podklady zatiaľ neodpovedajú na všetky praktické otázky: nie je úplne jasné, aké výnimky štát nastaví, ktoré skupiny podnikateľov dostanú dlhší prechod a ako sa bude postupovať pri špecifických typoch dokladov.

Pre živnostníkov a malé firmy je preto dôležité sledovať, či sú platiteľmi DPH a komu fakturujú. Práve táto kombinácia bude zrejme rozhodovať o tom, či sa ich povinnosť dotkne hneď od začiatku roka 2027, alebo neskôr po dopracovaní pravidiel.

Finančná správa zároveň uviedla, že v prechodnom období sa nemení ani lehota na vyhotovenie faktúry, ktorá zostáva 15 dní. To je dôležité najmä pre firmy, ktoré sa obávajú, že nový systém prinesie úplne nové daňové lehoty. Zatiaľ to vyzerá skôr na technickú než obsahovú zmenu.

Čo treba zmeniť v softvéri a procesoch

Najväčšia praktická úloha bude na strane firemných systémov. Podniky si musia overiť, či ich fakturačný alebo účtovný softvér vie vytvárať a prijímať štruktúrované faktúry v požadovanom štandarde, či sa dokáže napojiť na doručovaciu službu a či správne spáruje prijatý doklad s objednávkou, skladom alebo účtovníctvom.

Druhou témou je doručenie. Rada Európskej únie vo svojom dokumente počíta s certifikovanými doručovacími službami. Pre firmy to znamená, že okrem účtovného programu budú pravdepodobne potrebovať aj partnera, ktorý zabezpečí odoslanie a prijatie dokladov v súlade s pravidlami siete a štátu. Práve tu zatiaľ chýba odpoveď na otázku, koľko to bude stáť, aký bude proces certifikácie na slovenskom trhu a koľko poskytovateľov bude pripravených včas.

Malé firmy by preto nemali čakať len na finálny zákon. Už teraz sa oplatí pýtať dodávateľa softvéru na tri veci: či vie pracovať so štruktúrovanou e-faktúrou, či plánuje napojenie na Peppol a či bude vedieť bezpečne prijímať faktúry od iných dodávateľov. Pri menších podnikoch môže byť rozhodujúce aj to, či riešenie zvládne externá účtovníčka, alebo si firma bude musieť meniť celý proces schvaľovania a archivácie dokladov.

Kde môžu firmy naraziť

Problémom nemusí byť samotné vystavenie faktúry, ale nesúlad medzi systémami. Ak jedna firma vie poslať štruktúrovaný doklad a druhá ho nevie prijať alebo správne načítať, vznikne prevádzkový problém ešte pred účtovaním. Podobne môže naraziť podnik, ktorý síce kúpi nový modul, ale nevyrieši interný obeh dokladov, kontrolu údajov a napojenie na sklad či banku.

Rizikom je aj predstava, že prechod sa vyrieši jednoduchou konverziou PDF do iného formátu. Zmyslom e-faktúry je automatizované spracovanie údajov od začiatku do konca, nie dodatočné prepisovanie toho istého dokumentu do dátového súboru. Firmy, ktoré dnes fungujú na e-mailoch, ručnom preposielaní a dopĺňaní údajov v Exceli, preto pocítia väčší zásah než podniky s modernejším systémom.

Zmenu treba čítať aj v európskom kontexte. Európska komisia uvádza, že od 1. júla 2030 má byť pri cezhraničných transakciách v Európskej únii povinné štruktúrované elektronické fakturovanie spolu s digitálnym reportovaním takmer v reálnom čase. Slovenský projekt preto nie je izolovaný nápad, ale súčasť širšieho posunu v rámci EÚ.

Pre podnikateľov to znamená, že investícia do kompatibilného riešenia nebude len jednorazová reakcia na slovenskú povinnosť. Kto si teraz vyberie systém bez jasnej podpory európskych štandardov, môže o pár rokov riešiť ďalšiu výmenu. Kým štát nezverejní presné technické požiadavky, výnimky a sankcie za chybné doručenie, práve táto neistota zostáva pre malé firmy najväčším praktickým rizikom.