Malé dediny môžu žiadať dotáciu na miestne služby

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR otvorilo výzvu pre obce s najviac 500 obyvateľmi. Na podporu rozvoja občianskej vybavenosti a služieb v regiónoch je vyčlenených 1 110 178 eur, vyplýva z podkladov ministerstva. Žiadosti sa podávajú elektronicky cez systém eGRANT od 9. septembra do 5. októbra 2026.

Kto môže o peniaze požiadať

Podľa výzvy ministerstva je program určený výlučne pre obce do 500 obyvateľov vrátane. Oprávnenosť sa posudzuje podľa údajov Štatistického úradu SR k 31. decembru 2025.

To je dôležitý detail najmä pre starostov najmenších dedín, ktoré sa často do veľkých grantových schém nedostanú. Táto výzva je nastavená opačne: cieli práve na samosprávy s malým rozpočtom, slabšou personálnou kapacitou a obmedzeným priestorom na väčšie investície.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR uvádza, že účelom podpory je rozvoj občianskej vybavenosti a služieb v regióne. Základná logika programu je teda praktická: peniaze majú ísť na veci, ktoré obyvatelia malej obce používajú v bežnom živote, nie na veľké strategické projekty s viacročnou prípravou.

Celkový balík je rozdelený medzi kraje podľa podielu najmenších obcí. Z údajov zverejnených pri výzve vyplýva, že najvyššia alokácia smeruje do Banskobystrického kraja, kde je vyčlenených 273 000 eur, zatiaľ čo Bratislavský kraj má 7 000 eur. Už samotné rozdelenie peňazí ukazuje, že program reaguje na mapu osídlenia a na to, kde sa najmenšie obce sústreďujú.

Čo z toho môžu mať obyvatelia

Ministerstvo na stránke výzvy opisuje podporu pomerne široko, ako rozvoj občianskej vybavenosti a služieb. Pre obyvateľov to v praxi znamená, že obec môže siahnuť po peniazoch na menšie projekty, ktoré sú na prvý pohľad viditeľné a ktoré by sa z bežného rozpočtu odkladali.

V malej dedine býva aj relatívne malá investícia citeľná viac než vo veľkom meste. Ak obec opraví zanedbaný priestor, doplní základné vybavenie alebo rozšíri službu pre komunitu, efekt sa dotkne veľkej časti obyvateľov naraz. V prostredí, kde je obecný úrad často jedným z mála verejných bodov v dedine, sa aj menší zásah rýchlo prejaví na kvalite života.

Presné oprávnené výdavky však starostovia nenájdu iba v stručnom texte na hlavnej stránke. Budú si musieť prejsť metodickú príručku, prílohy výzvy a podmienky v systéme eGRANT, aby vedeli, ktoré typy nákladov ministerstvo uzná a aké dokumenty treba priložiť. Práve na tom často stroskotajú malé obce, ktoré síce potrebujú peniaze, ale nemajú človeka, ktorý sa grantom venuje naplno.

Žiadosť sa podáva elektronicky cez eGRANT, čo znižuje potrebu papierovej administratívy, ale zároveň kladie nároky na pripravenosť obce. Starosta alebo obecný úrad musí stihnúť pripraviť projekt, rozpočet, prílohy a podať žiadosť do 5. októbra 2026. Časové okno je podľa harmonogramu výzvy otvorené od 9. septembra.

Prečo má výzva zmysel práve na Slovensku

Podľa OECD patrí Slovensko medzi krajiny s jedným z najviac fragmentovaných systémov miestnej správy v rámci organizácie. Priemerná obec má 1 863 obyvateľov a dve tretiny obcí majú menej ako 1 000 obyvateľov.

To znamená, že problém malých samospráv nie je na Slovensku okrajová téma, ale bežná realita. Mnohé obce fungujú s minimálnym aparátom a popri bežnej prevádzke len ťažko pripravujú projekty, na ktoré treba rozpočty, prílohy a administratívne zázemie. Cielená výzva pre mikroobce preto nie je len symbolické gesto, ale reakcia na to, ako je krajina poskladaná.

Na pretrvávajúce rozdiely medzi regiónmi upozorňuje aj Európska komisia. V country reporte uvádza, že regionálne rozdiely na Slovensku zostávajú výrazné a financovanie samospráv často nezodpovedá skutočnému počtu ľudí, ktorí v obci reálne žijú.

Práve preto majú takéto menšie programy význam aj mimo sumy, ktorú štát rozdeľuje. V obciach, kde sa každý väčší výdavok musí rozpočítať veľmi opatrne, môže aj obmedzená dotácia odomknúť projekt, na ktorý by obec sama nenašla peniaze niekoľko rokov. Pre obyvateľov to nie je abstraktná regionálna politika, ale konkrétna zmena v mieste, kde bývajú.

Čo si musia obce postrážiť

Pre starostov bude najdôležitejšie skontrolovať tri veci: či obec spĺňa hranicu počtu obyvateľov, či projekt patrí medzi oprávnené aktivity a či stihnú podať úplnú žiadosť v termíne. Pri najmenších samosprávach totiž často nie je problém v potrebe projektu, ale v tom, že obec nestihne formálne podmienky.

Dôležité bude aj to, ako ministerstvo nastaví hodnotenie projektov v detailných podmienkach. Zo základných informácií na webe je zrejmý účel programu aj termín podania, menej jasné však zatiaľ zostáva, ktoré typy projektov budú mať v praxi najväčšiu šancu na úspech a ako prísne sa budú posudzovať jednotlivé prílohy.

Ak sa do výzvy prihlási veľa obcí, rozdiel medzi úspechom a neúspechom nemusí byť v samotnej potrebe obce, ale v kvalite pripraveného projektu. To, či sa balík vyčerpá v každom kraji a koľko dedín sa do programu reálne zapojí, bude jasné až po uzávierke 5. októbra a po zverejnení výsledkov hodnotenia.