ETS2 pridá cenu uhlíka ku kúreniu aj benzínu

Európska únia pripravuje ETS2, nový systém obchodovania s emisiami pre palivá používané v budovách a cestnej doprave. Domácnosti ani vodiči nebudú kupovať emisné povolenky priamo, náklady však môžu pocítiť v cenách plynu, benzínu či nafty. Dopady má zmierniť Sociálno-klimatický fond, z ktorého budú členské štáty financovať pomoc zraniteľným domácnostiam, mikropodnikom a ľuďom odkázaným na dopravu.

ETS2 je samostatný systém popri doterajšom európskom trhu s emisnými povolenkami EU ETS, ktorý sa týka najmä priemyslu, energetiky a letectva. Podľa Európskej komisie má nový systém pokrývať emisie oxidu uhličitého zo spaľovania palív v budovách, cestnej doprave a v niektorých ďalších menších sektoroch, napríklad v malej výrobe mimo pôvodného ETS.

Pre bežného človeka je dôležité najmä to, že nejde o klasickú daň za vlastníctvo auta ani o poplatok, ktorý by domácnosť platila pri každom kúrení. Povinnosti budú niesť dodávatelia a distribútori palív. Tí budú podľa Rady Európskej únie monitorovať a vykazovať emisie z predaných palív a odovzdávať za ne emisné kvóty.

To však neznamená, že sa systém domácností nedotkne. Ak dodávateľ paliva bude musieť kúpiť povolenku za emisie, ktoré vzniknú zo spálenia predaného plynu, benzínu alebo nafty, časť nákladov môže premietnuť do koncovej ceny. Výsledný dosah bude závisieť od ceny povoleniek, konkurencie medzi dodávateľmi, regulácie cien energií a od toho, ako vlády nastavia kompenzácie.

Harmonogram sa v posledných mesiacoch menil, preto je dôležité rozlišovať medzi aukciami povoleniek a plnou prevádzkou systému. Podľa Európskej komisie sa monitorovanie a vykazovanie emisií začalo v roku 2025, aukcie povoleniek sa majú začať v januári 2027 a ETS2 má byť podľa aktuálneho stavu plne operatívny od roku 2028. Komisia zároveň v júni 2026 oznámila, že spoločnou aukčnou platformou pre EU ETS bude aj v roku 2027 European Energy Exchange.

Rada Európskej únie a Európsky parlament sa 11. júna 2026 predbežne dohodli aj na úprave trhovej stabilizačnej rezervy pre ETS2. Cieľom je plynulejší štart nového trhu a obmedzenie prudkých cenových výkyvov. V dokumentoch Rady sa uvádza referenčný cenový prah 45 eur za tonu CO2, nejde však o pevný garantovaný strop budúcich cien pre domácnosti.

Slovensko patrí medzi krajiny, kde bude táto téma citlivá najmä pri vykurovaní. V aktualizovanom Národnom energetickom a klimatickom pláne Slovenska sa uvádza, že slovenské domácnosti v roku 2022 spotrebovali približne 31,2 TWh energie, pričom 70,1 percenta išlo na vykurovanie. Najpoužívanejším palivom bol zemný plyn s podielom 42,4 percenta.

Prakticky to znamená, že nová uhlíková cena sa môže dotknúť najmä rodinných domov, ktoré kúria plynom alebo inými fosílnymi palivami. Domácnosti v bytových domoch ju môžu pocítiť cez náklady na teplo, ak je výroba tepla závislá od fosílnych palív. Presný dosah na účty však nebude rovnaký pre všetkých, lebo závisí od spotreby, technického stavu budovy aj od toho, či má domácnosť možnosť znížiť spotrebu energie.

Druhou veľkou oblasťou je doprava. Podľa Eurostatu patrilo Slovensko medzi krajiny s najrýchlejším rastom motorizácie, keď počet osobných áut na 1 000 obyvateľov medzi rokmi 2012 a 2022 vzrástol o 40,1 percenta. Vyššie náklady na fosílne palivá preto najviac zasiahnu ľudí mimo veľkých miest, ktorí sa bez auta nevedia dostať do práce, školy alebo k lekárovi.

Práve preto Európska únia vytvorila Sociálno-klimatický fond. Podľa Európskej komisie má v rokoch 2026 až 2032 pomáhať zraniteľným domácnostiam, mikropodnikom a používateľom dopravy. Spolu s povinným spolufinancovaním členských štátov má mobilizovať najmenej 86,7 miliardy eur verejných zdrojov.

Členské štáty musia do svojich Sociálno-klimatických plánov pridať aj vlastné peniaze, minimálne vo výške 25 percent. Fond nemá slúžiť iba na jednorazové kompenzácie drahších palív, ale najmä na opatrenia, ktoré znižujú závislosť od fosílnych palív. V praxi môže ísť o obnovu budov, výmenu neefektívnych zdrojov tepla, podporu čistejšieho vykurovania, lacnejšiu verejnú dopravu alebo riešenia pre ľudí, ktorí nemajú dostupnú alternatívu k autu.

Pre domácnosti z toho vyplýva jednoduchá logika: najväčší význam budú mať rozhodnutia, ktoré znižujú budúcu spotrebu plynu, benzínu alebo nafty. Pri rodinných domoch môže ísť o zateplenie, výmenu okien, reguláciu vykurovania alebo prípravu na zmenu zdroja tepla. Pri doprave môže ísť o lacnejšie dochádzanie, zdieľanie auta, dostupnejšiu verejnú dopravu alebo neskôr výber úspornejšieho vozidla.

Nie každá domácnosť však má peniaze na investície vopred. Preto bude rozhodujúce, ako Slovensko nastaví podporu: či pomôže najmä dotáciami na renovácie a čisté kúrenie, alebo väčšiu časť použije na dočasné hotovostné kompenzácie. Investičná pomoc znižuje účty aj po skončení podpory, hotovostná pomoc rieši najmä okamžitý nárast cien.

Slovensko svoj Sociálno-klimatický plán ešte musí dotiahnuť do podoby, ktorú schváli Európska komisia. Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku uviedol, že Slovensko v júli 2025 poslalo Komisii návrh vybraných opatrení a investícií na neformálnu konzultáciu. Vládne materiály v roku 2026 zároveň uvádzali, že prístup k peniazom bude podmienený schválením plánu aj dokončením transpozície smernice k ETS2.

Analýza Inštitútu environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia SR odhadovala, že pri odloženom štarte ETS2 môže slovenská alokácia predstavovať menej ako 1,3 miliardy eur. Presná suma aj rozdelenie peňazí budú závisieť od finálnej podoby plánu, európskeho schvaľovania a od toho, aké spolufinancovanie Slovensko zabezpečí zo štátneho rozpočtu.

Najbližším praktickým testom preto nebude iba začiatok aukcií povoleniek v januári 2027, ale aj to, či Slovensko včas určí zraniteľné skupiny a pripraví podporu tak, aby sa k nej dostali domácnosti ešte pred plným nábehom ETS2.