ECDC hlási prvé prípady západonílskej infekcie v Európe

Letné riziká od komárov a kliešťov v Európe zatiaľ nevyzerajú ako dôvod na paniku, ale zdravotnícke autority odporúčajú bežnú prevenciu. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb k 24. júnu 2026 evidovalo tri lokálne získané ľudské prípady infekcie vírusom západného Nílu v Európe, dva v Taliansku a jeden v Severnom Macedónsku. Pre dovolenkárov zo Slovenska je praktické najmä sledovať aktuálne mapy výskytu vektorov, používať repelent, kontrolovať kožu po pobyte v prírode a po návrate nepodceňovať horúčku či neurologické príznaky.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) začalo sezónu vírusu západného Nílu v roku 2026 sledovať týždennými správami od 29. mája. Podľa týždenného prehľadu ECDC boli k 24. júnu hlásené tri lokálne získané prípady u ľudí, a to v talianskych oblastiach Caserta a Firenze a v regióne Vardarski v Severnom Macedónsku.

Tieto čísla sú na začiatok sezóny nízke a samy osebe neznamenajú, že by sa mali cestovatelia vyhýbať juhu Európy, kempom alebo pobytu pri vode. Znamenajú však, že sezónny dohľad už beží a že sa oplatí pozerať na odporúčania zdravotníckych autorít pred cestou, najmä ak človek cestuje s malými deťmi, seniormi alebo ľuďmi s oslabenou imunitou.

ECDC uvádza, že počas sezóny publikuje aktualizácie o víruse západného Nílu každý piatok. Pre bežného turistu je dôležité najmä to, či sa prípady objavujú v regióne, kam cestuje, a či tamojšie úrady nevydali dodatočné upozornenia.

Vírus západného Nílu prenášajú komáre. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojom factsheete uvádza, že približne 80 percent infekcií prebehne bez príznakov. U časti ľudí sa môžu objaviť horúčka, bolesť hlavy, únava, bolesti tela, nevoľnosť alebo vyrážka, zriedkavejšie aj závažné neurologické komplikácie.

Práve tento rozdiel je dôležitý pre pokojné čítanie správ o prvých prípadoch. Výskyt vírusu neznamená automaticky vysoké osobné riziko pre každého dovolenkára, no poštípanie komármi nie je len kozmetická nepríjemnosť. WHO zdôrazňuje, že prevencia stojí najmä na znižovaní kontaktu ľudí s komármi a na dohľade nad ich výskytom.

Pri vode, v kempoch a v mestách južnej Európy má preto zmysel robiť jednoduché opatrenia. Repelent treba používať podľa návodu výrobcu, opakovať ho po kúpaní alebo výraznom potení a pri deťoch rešpektovať vekové obmedzenia na obale. Večer a skoro ráno pomáha dlhší ľahký odev, sieťky na oknách, klimatizácia alebo moskytiéra, najmä ak človek spí v kempe, apartmáne bez sieťok alebo pri stojatej vode.

Cestovateľ by mal myslieť aj na prostredie okolo ubytovania. Komárom vyhovuje stojatá voda v miskách pod kvetináčmi, vedrách, sudoch alebo detských hračkách na terase. Pri krátkej dovolenke človek nezmení miestny ekosystém, ale vie znížiť počet miest, kde sa komáre zdržiavajú priamo pri ubytovaní.

ECDC a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) 3. júna 2026 zverejnili aktualizované mapy rozšírenia komárov, kliešťov a ďalších vektorov v Európe. Vychádzajú z databázy VectorNet a ukazujú, kde sa jednotlivé druhy vyskytujú alebo kde boli nahlásené. Mapy nie sú osobnou predpoveďou rizika pre konkrétny hotel či pláž, ale pomáhajú pochopiť, že výskyt prenášačov sa v Európe sleduje systematicky.

Pre Slovákov je to praktické najmä pri cestách do Talianska, Grécka, Chorvátska, na Balkán alebo do vnútrozemských oblastí pri jazerách. Riziko sa môže líšiť podľa sezóny, počasia, nadmorskej výšky, typu ubytovania a toho, či človek trávi večery vonku. Mestská dovolenka s klimatizovaným hotelom má iný profil ako stanovanie pri rieke alebo turistika v zarastenom teréne.

Druhým letným rizikom sú kliešte. ECDC má samostatné odporúčania pre osobnú ochranu pred prisatím kliešťa, ktoré stoja na vhodnom oblečení, repelentoch, kontrole tela a rýchlom odstránení prisatého kliešťa. Pri turistike, kempovaní alebo pohybe vo vysokej tráve je vhodné nosiť uzavretú obuv, dlhé nohavice a svetlejšie oblečenie, na ktorom je kliešťa ľahšie vidieť.

Kontrola tela má zmysel v ten istý deň po návrate z prírody. Kliešte sa často zachytia v podkolení, slabinách, podpazuší, za ušami alebo vo vlasovej časti hlavy. Pri deťoch treba skontrolovať aj miesta, ktoré si samy nevidia, a prisatého kliešťa odstrániť čo najskôr vhodnou pinzetou alebo háčikom určeným na kliešte.

ECDC vo factsheete pre odborníkov uvádza, že proti kliešťovej encefalitíde existuje bezpečná a účinná vakcína a odporúča sa ľuďom, ktorí žijú, pracujú alebo cestujú do rizikových oblastí. O očkovaní je vhodné hovoriť s lekárom v predstihu, nie až deň pred odchodom na dovolenku, pretože ochrana si vyžaduje očkovaciu schému v čase.

Do dovolenkovej lekárničky preto nepatrí len liek proti bolesti a náplasť. Praktické je mať repelent vhodný pre vek cestujúcich, prípravok po poštípaní, pinzetu alebo pomôcku na odstránenie kliešťa, dezinfekciu, teplomer a základné lieky, ktoré človek bežne používa. Pri cestách s deťmi alebo tehotnými ženami treba výber repelentu a liekov prispôsobiť odporúčaniam lekára alebo lekárnika.

Lekára treba kontaktovať najmä vtedy, ak sa po návrate z dovolenky objaví horúčka, silná bolesť hlavy, stuhnutosť šije, zmätenosť, porucha vedomia, výrazná slabosť alebo neurologické ťažkosti. Pri podozrení na súvislosť s cestou je dôležité povedať lekárovi, kde človek bol, kedy sa vrátil a či ho poštípali komáre alebo mal prisatého kliešťa. Takáto cestovateľská anamnéza môže pomôcť rýchlejšie rozhodnúť, čo treba vyšetrovať.

Slovenský kontext nie je len o dovolenkách v zahraničí. Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied uvádza, že v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky prebieha celoplošné monitorovanie vírusov v komároch na Slovensku. Podľa informácie STVR Rádio RSI sa druhá fáza monitorovania týka 36 lokalít, čo ukazuje, že výskyt vírusov v komároch sledujú odborníci aj doma.

Najbližšie týždne ukážu, či sa počet hlásených prípadov západonílskej infekcie v Európe bude zvyšovať s vrcholom leta, preto má pred odchodom zmysel skontrolovať aktuálne správy ECDC a odporúčania krajiny, do ktorej cestujete.