Dlhé spoliehanie sa na AI môže oslabiť úsudok aj odborníkov

Novšie výskumy naznačujú, že umelá inteligencia v práci nemusí automaticky zvyšovať výkon. Nature upozornil, že pri dlhšom a nekritickom používaní môže AI oslabovať kontrolu kvality, rozhodovanie aj odborné zručnosti. Týka sa to medicíny aj programovania a praktický odkaz je rovnaký: AI vie zrýchliť čiastkové úlohy, ale človek si musí ponechať overovanie a konečný úsudok.

AI šetrí čas len pri časti práce

Pri umelej inteligencii sa často hovorí najmä o produktivite. Dôležitejšia otázka však je, či rýchlejší výstup ostáva aj správny a či si človek pri jeho používaní udrží vlastné zručnosti. Práve na tento problém upozornil v júni 2026 článok v Nature, podľa ktorého prvé výsledky z praxe neukazujú len zisky, ale aj riziko oslabenia schopností.

To neznamená, že AI je zbytočná. V mnohých kancelárskych úlohách vie zrýchliť rešerš, triedenie podkladov, návrh textu, prepis poznámok či prípravu prvej verzie kódu. Problém vzniká vtedy, keď používateľ prestane rozlišovať medzi návrhom a hotovým riešením.

Práve vtedy sa efektivita môže obrátiť proti človeku. Nástroj dodá odpoveď rýchlo, často sebavedomým tónom, a používateľ má pocit, že má prácu vybavenú. V skutočnosti si však iba presunul čas z premýšľania na neskoršie opravovanie chýb, alebo ich neodhalil vôbec.

Medicína rieši riziko deskillingu už teraz

Najcitlivejšie je to v odboroch, kde rozhodnutie zasahuje zdravie alebo bezpečnosť. Perspektívny text v Nature Medicine upozornil, že v medicínskom vzdelávaní existuje riziko takzvaného "never-skillingu". Ide o stav, keď sa študent alebo mladý lekár priveľmi skoro oprie o AI a nestihne si plnohodnotne vybudovať základné klinické uvažovanie.

Autori tam nehovoria, že AI je v medicíne škodlivá sama osebe. Varujú skôr pred zlým poradím učenia: ak nástroj začne nahrádzať premýšľanie ešte predtým, ako si človek osvojí diagnostický postup, môže oslabiť schopnosť samostatne posúdiť prípad, odhadnúť neistotu a vysvetliť rozhodnutie pacientovi.

Podobný signál priniesli aj štúdie pri kolonoskopii. Jedna multicentrická observačná práca uvedená v PubMed opisuje riziko deskillingu u endoskopistov po vystavení AI asistencii. Neskoršia prospektívna štúdia, tiež dostupná cez PubMed, sa už pýtala priamo, či AI podporuje učenie alebo naopak oslabuje zručnosti pri dlhšom používaní.

Tieto výsledky ešte neznamenajú, že každý lekár sa používaním AI zhorší. Ukazujú však, že nestačí merať iba okamžitú presnosť systému. Dôležité je sledovať aj to, čo sa deje s používateľom po týždňoch a mesiacoch práce.

Ani programátori nemusia byť s AI rýchlejší

Podobné varovanie prichádza aj zo softvéru. Výskumná organizácia METR sledovala 16 skúsených open-source developerov pri 246 reálnych úlohách a zistila, že s vtedajšími AI nástrojmi dokončovali prácu približne o 19 % pomalšie než bez nich.

Dôležité je, že nešlo o začiatočníkov ani o umelé laboratórne cvičenie. Výskum sa sústredil na skúsených ľudí v reálnych projektoch. To je presne prostredie, v ktorom sa často predpokladá, že AI prinesie jasný zisk.

Dôvodov, prečo sa to nemusí stať, je viac. Nástroj vie navrhnúť kód rýchlo, ale vývojár potom trávi čas jeho čítaním, opravami, prispôsobovaním architektúre projektu a hľadaním skrytých chýb. Ak navyše návrh vyzerá presvedčivo, človek mu môže venovať menej kritickej pozornosti, než by venoval vlastnému riešeniu.

Práve tu sa ukazuje rozdiel medzi pocitom výkonu a skutočným výkonom. Používateľ má dojem, že postupuje rýchlejšie, lebo text alebo kód vzniká okamžite. Celkový čas práce sa však môže predĺžiť a kvalita kolísať.

Najväčšie riziko je falošný pocit istoty

Článok v Nature upozornil aj na to, že obavy zo straty zručností nevnímajú len výskumníci. V citovanom prehľade sa ich bálo 77 % lekárov a 70 % sestier. Takéto čísla samy osebe nedokazujú, že k deskillingu už dochádza všade, ale ukazujú, že ľudia v praxi tento problém považujú za reálny.

Mechanizmus býva jednoduchý. Človek si zvykne, že AI pripraví prvý návrh, vyberie možnosti alebo sformuluje odporúčanie. Po čase menej precvičuje vlastnú pamäť, menej porovnáva alternatívy a menej si všíma slabé miesta odpovede. Tým stráca to, čo sa v práci buduje najpomalšie: schopnosť rozpoznať, že niečo nesedí.

Pre malé firmy, školy aj úrady je dôležité pochopiť, že tento problém nevzniká iba pri zložitých modeloch alebo v medicíne. Objaví sa všade tam, kde ľudia používajú AI na texty, analýzy, cenové ponuky, interné dokumenty či komunikáciu so zákazníkmi bez jasného procesu kontroly. Na Slovensku sa pritom AI nástroje dostávajú do praxe rýchlo, ale často bez metodiky, kto výstup overuje a kedy sa už nesmie použiť bez ľudského zásahu.

Ako si AI nastaviť tak, aby nebrala vlastný úsudok

Pre bežného používateľa aj menší tím má zmysel držať sa niekoľkých jednoduchých pravidiel. Najlepšie fungujú vtedy, keď sú súčasťou práce, nie iba odporúčaním na papieri.

Takéto pravidlá môžu vyzerať takto:

• AI používajte na návrh, nie na konečné rozhodnutie pri zdraví, peniazoch alebo právnych dôsledkoch.
• Pri dôležitom výstupe si najprv skúste vytvoriť vlastnú odpoveď alebo aspoň osnovu a až potom ju porovnajte s návrhom modelu.
• Každý fakt, číslo, citáciu alebo právny odkaz overte v pôvodnom zdroji, nie v ďalšom AI nástroji.
• Pri opakovaných úlohách merajte nielen rýchlosť, ale aj počet opráv, reklamácií a chýb po odovzdaní.
• V tíme určite, ktoré úlohy môže AI automatizovať a ktoré musia mať povinný ľudský podpis alebo kontrolu.

Dôležité je aj to, aby si ľudia pravidelne robili úlohy bez asistencie modelu. V medicíne to znamená udržiavať klinické uvažovanie bez skratky. V programovaní zas písať a navrhovať riešenia aj bez automatického dopĺňania. Ak používateľ stratí schopnosť urobiť úlohu samostatne, AI mu už nepomáha, ale vytvára závislosť.

Firmy by preto nemali merať úspech len počtom licencií alebo tým, koľko zamestnancov si nástroj otvorilo. Lepší ukazovateľ je, či sa skrátil celý proces, či neklesla kvalita a či pracovníci vedia vysvetliť, prečo je výsledok správny. Bez tejto kontroly sa môže stať, že podnik nakupuje technológiu, ktorá síce zrýchli prvý krok, ale spomalí alebo zhorší celý zvyšok práce.

Najväčšia otvorená otázka teraz nie je, či AI používať, ale ako nastaviť pravidlá, aby z človeka nespravila len kontrolóra cudzích odpovedí. Práve to bude rozhodovať aj o tom, či školy, ambulancie a malé firmy na Slovensku získajú z AI pomocníka, alebo si ňou postupne oslabia vlastné odborné zázemie.