EÚ chce zjednodušiť nákup lístkov na cezhraničné vlaky

Európska komisia chce zjednodušiť nákup medzinárodných vlakových ciest tak, aby cestujúci nemusel skladať trasu cez viac webov a samostatných lístkov. Návrh z 13. mája 2026 počíta s jednou transakciou aj pri viacerých dopravcoch a so silnejšou ochranou pri zmeškaných prestupoch. Pre ľudí zo Slovenska by to mohlo zmeniť najmä cesty cez Viedeň, Prahu, Budapešť či ďalej do Nemecka a Talianska.

Návrh Európskej komisie je zatiaľ legislatívny plán, nie účinné právo. Komisia ho predstavila ako súčasť balíka Passenger Package, ktorý má zjednodušiť plánovanie a rezerváciu regionálnych, diaľkových aj cezhraničných ciest v Európe, najmä pri železnici s viacerými dopravcami. O konečnej podobe budú ešte rokovať členské štáty v Rade EÚ a Európsky parlament.

Dnešný problém je praktický. Cestujúci si vie pomerne jednoducho kúpiť vlak z Bratislavy do Viedne alebo z Košíc do Prahy, no pri dlhšej trase s prestupmi sa často dostane na viacero webov dopravcov a predajných platforiem. Výsledkom môžu byť dva alebo tri samostatné lístky, hoci cestujúci ich vníma ako jednu cestu.

Rozdiel sa ukáže najmä pri meškaní. Platné nariadenie EÚ 2021/782 už dnes vyžaduje, aby bol cestujúci pred nákupom informovaný, či jeho lístok tvorí jeden nadväzujúci celok. Ak si kúpi nadväzné spoje v jednej obchodnej transakcii od železničného podniku, podnik zodpovedá za zmeškané prípoje. Ak však cestujúci skladá trasu samostatne, ochrana môže byť slabšia a reklamácia zložitejšia.

Európska komisia preto navrhuje, aby si cestujúci mohol kúpiť jednu cestu kombinujúcu služby viacerých železničných dopravcov ako jeden lístok. Podľa návrhu pravidiel pre ochranu cestujúcich s jedným lístkom by sa práva cestujúceho vzťahovali na celú cestu, nie iba na jej jednotlivé úseky.

Komisia chce zároveň zakázať, aby sa cesta, ktorú možno predať ako jeden lístok, umelo delila do viacerých samostatných obchodných transakcií. To je dôležité najmä pri cezhraničných trasách, kde jeden dopravca obsluhuje prvý úsek a ďalší dopravca pokračovanie v susednej krajine.

Ak by cestujúci zmeškal prestup na trase pokrytej jedným lístkom, zodpovednosť by podľa návrhu niesol dopravca, ktorého meškanie alebo zrušenie spojenia problém spôsobilo. Cestujúci by mal podľa okolností nárok na presmerovanie, asistenciu, refundáciu alebo kompenzáciu. Návrh počíta aj s tým, že ak predajca alebo cestovná kancelária nedodrží minimálne prestupné časy, cestujúci by mohol dostať dodatočnú kompenzáciu 75 percent zo sumy zaplatenej za jeden lístok.

Druhá časť návrhu rieši trh s predajom lístkov. Európska komisia v otázkach a odpovediach k Passenger Package uvádza, že online predajné platformy majú zobrazovať ponuky neutrálne a transparentne. Cieľom je, aby cestujúci videl dostupné spojenia a ceny bez toho, aby platforma zvýhodňovala vlastného dopravcu alebo vybrané komerčné dohody.

Prísnejšie povinnosti by sa mali týkať aj online predajných služieb patriacich veľkým železničným podnikom. Ak má takýto podnik aspoň 50-percentný podiel na domácom trhu osobnej železničnej dopravy, jeho platforma by podľa návrhu musela zobrazovať všetky dostupné železničné služby v danej krajine a na požiadanie ponúkať aj lístky iných dopravcov.

Komisia zároveň navrhuje, aby železniční dopravcovia vo všeobecnosti sprístupňovali svoje lístky online platformám, ktoré ich chcú predávať. Výnimky sa majú týkať napríklad malých a stredných podnikov, historických alebo turistických služieb a samostatných mestských či prímestských sietí. Ak je služba už v pracovnom grafikone, lístky by podľa výkladu Komisie mali byť sprístupnené na predaj päť mesiacov vopred.

Za jednoduchším predajom je aj technická časť. Európska komisia vo februári 2026 prijala vykonávacie nariadenie EÚ 2026/253 o interoperabilnom zdieľaní dát v železničnej doprave. Práve na tieto technické pravidlá sa má viazať aj určenie minimálnych prestupných časov pri ponuke jedného lístka.

Pre cestujúceho zo Slovenska by zmena neznamenala, že každá cesta vlakom bude automaticky lacnejšia. Návrh rieši najmä dostupnosť dát, distribúciu lístkov, transparentné zobrazovanie ponúk a práva cestujúcich. Lepšie porovnávanie spojení však môže zvýšiť tlak na predajcov a dopravcov, aby cestujúci jednoduchšie videl rozdiel medzi skorším a drahším spojením, lacnejším prestupom alebo trasou s vyšším rizikom zmeškania prípoja.

Najviac by sa to mohlo prejaviť pri trasách, ktoré sa zo Slovenska prirodzene skladajú cez zahraničné uzly. Bratislava má silné napojenie na Viedeň a odtiaľ na Nemecko, Švajčiarsko či Taliansko. Cesty z Košíc a Žiliny často smerujú cez Prahu, prípadne cez Budapešť alebo Viedeň. Pri takýchto trasách dnes cestujúci často kontroluje viacero webov, porovnáva odlišné pravidlá storna a musí si sám strážiť, či prestup nie je príliš tesný.

Slovenský kontext posilňuje aj pripravované zlepšovanie spojenia Bratislava – Viedeň. Rakúske ministerstvo dopravy vo februári 2026 oznámilo, že Rakúsko a Slovensko chcú posilniť cezhraničnú železničnú dopravu a ako kľúčový projekt označili spojenie Viedeň – Bratislava cez Marchegg s cieľom hodinového taktu počas celého dňa. Memorandum o spolupráci podpísali Peter Hanke, rakúsky minister dopravy, a Jozef Ráž, slovenský minister dopravy, uvádza rakúske ministerstvo.

Dopyt po železnici v Európe je veľký. Podľa Eurostatu sa v roku 2024 v Európskej únii uskutočnilo 8,7 miliardy ciest vlakom a výkon osobnej železničnej dopravy dosiahol 444,5 miliardy osobokilometrov. Pre Komisiu je preto zjednodušenie predaja aj otázkou konkurencieschopnosti vlaku voči autu a lietadlu.

Kým nové pravidlá neplatia, cestujúci môže riziko znížiť najmä tým, že si pri dlhšej trase overí, či kupuje jeden nadväzujúci lístok alebo viac samostatných lístkov. Pri prestupoch cez veľké stanice sa oplatí nevyberať najtesnejšie spojenie iba preto, že vyzerá najrýchlejšie. Dôležité je uložiť si potvrdenia o nákupe, čísla vlakov a informácie o meškaní, pretože práve tieto údaje môžu rozhodovať pri reklamácii.

Vlak sa pri cestách zo Slovenska oplatí najmä tam, kde nadväzuje na silný uzol a cestujúci sa vyhne ceste na letisko, bezpečnostnej kontrole a presunu z letiska do centra mesta. Pri veľmi dlhých trasách zostávajú prekážkou cena, dĺžka cesty a neistota pri prestupoch. Práve posledný problém má návrh Európskej komisie zmierniť, ak sa členské štáty a europoslanci dohodnú na konečnom znení pravidiel.

Otvorenou otázkou zostáva, kedy nové pravidlá nadobudnú účinnosť a ktoré konkrétne platformy či dopravcovia budú musieť meniť predajné rozhrania na trasách využívaných cestujúcimi zo Slovenska.