FIFA trénuje rozhodcov na MS ako vrcholových športovcov

FIFA pri MS 2026 ukázala, že rozhodcov berie ako samostatnú výkonnostnú skupinu, nie iba ako odborníkov na pravidlá. Ich príprava zahŕňa denný tréning, GPS monitoring, videoanalýzu zápasov a úpravu záťaže podľa nominácií. Pre slovenský futbal je to praktická ukážka, že dáta a regenerácia majú význam aj mimo hráčskej kabíny.

FIFA v apríli oznámila, že na MS 2026 vybrala 52 hlavných rozhodcov, 88 asistentov a 30 video rozhodcov z 50 členských asociácií. Samotná nominácia je však iba výsledkom dlhšieho procesu. V detailnom opise prípravy skupiny Team One FIFA uvádza, že rozhodcovia fungujú v režime, ktorý sa podobá práci s hráčmi v elitnom klube.

Rozhodcovia absolvujú tréningy, pri ktorých FIFA sleduje ich fyzický stav a pracovnú záťaž cez individuálne záznamy a GPS zariadenia. Podľa opisu FIFA sa dáta vyhodnocujú naživo a tréningový plán sa upravuje podľa toho, kedy má rozhodca najbližší zápas a akú záťaž už v daný deň absolvoval.

To je podstatný posun v tom, ako sa o rozhodcoch hovorí. Verejná debata sa zvyčajne sústreďuje na chyby, VAR alebo výklad pravidiel. Moderný futbal však rieši aj to, či je rozhodca fyzicky pripravený stáť v správnom priestore, udržať koncentráciu a rozhodovať v momente, keď je pod vysokou únavou.

Prehľadová štúdia v časopise Sports Medicine uvádza, že futbalový rozhodca počas zápasu prebehne približne 11 kilometrov a asi 900 metrov z toho vo vysokej intenzite. Rovnaká štúdia publikovaná cez databázu PubMed uvádza aj incidenciu nekontaktných zápasových zranení rozhodcov približne 18 zranení na 1000 zápasových hodín, pričom často ide o svalové zranenia dolnej končatiny.

Fyzická pripravenosť preto nie je doplnok k pískaniu, ale jeho súčasť. Ak rozhodca zaostane za tempom hry, mení sa uhol pohľadu, vzdialenosť od súboja aj čas na rozhodnutie. V elitnom futbale, kde sa rozhoduje o góloch, penaltách a červených kartách v zlomkoch sekundy, sa aj malý rozdiel v postavení môže prejaviť vo veľkom rozhodnutí.

Vedecké dáta naznačujú, že únava a rozhodovacia presnosť spolu súvisia. Štúdia na národnej úrovni publikovaná v Journal of Sports Sciences zistila, že pri srdcovej frekvencii aspoň 90 percent maxima bolo u rozhodcov približne 5,39-krát viac chýb v rozhodovaní. Podľa záznamu v PubMed vyššia bežecká záťaž v 10 a 60 sekundách pred rozhodnutím súvisela s vyšším výskytom chýb; pri záťaži aspoň 250 metrov za minútu bola pravdepodobnosť chyby približne 3,84-krát vyššia.

Táto štúdia pracovala so vzorkou 13 rozhodcov, preto ju nemožno čítať ako univerzálne pravidlo pre celý futbal. Pre tréningový model je však dôležitá tým, že prepája fyzickú záťaž s kvalitou rozhodovania. Inými slovami, nestačí vedieť pravidlá a mať dobrý výklad situácií, ak telo v rozhodujúcej chvíli nedokáže udržať potrebné tempo.

FIFA preto kombinuje fyzickú prípravu s videoanalýzou. Súčasťou práce rozhodcov na MS 2026 je podľa federácie denný rozbor veľkých rozhodnutí z predchádzajúcich zápasov a príprava na konkrétne tímy pred ďalším duelom. Massimo Busacca, riaditeľ rozhodcov FIFA, vedie odborné rozbory rozhodnutí, pri ktorých sa rieši nielen verdikt, ale aj pohyb rozhodcovského tímu a proces, ktorý k nemu viedol.

Video v tomto modeli neslúži iba na spätné hľadanie chýb. Rozhodca sa pripravuje na herné správanie tímov, typické situácie v šestnástke, štandardné situácie či spôsob, akým hráči vstupujú do súbojov. Pri menách ako Michael Oliver, anglický rozhodca spomenutý FIFA pri videoanalytickej príprave na konkrétny zápas, ide o prácu podobnú skautingu hráčov.

Do obrazu zapadá aj VAR, hoci jeho úloha má jasné limity. Podľa platného protokolu IFAB môže video rozhodca zasiahnuť len pri jasnej a zjavnej chybe alebo vážne prehliadnutom incidente vo vymedzených kategóriách. Finálne rozhodnutie ostáva vždy na hlavnom rozhodcovi, čo zvyšuje nároky na jeho pokoj, komunikáciu a schopnosť rýchlo spracovať nové informácie.

Pre slovenské kluby, akadémie a rozhodcovské komisie z toho nevyplýva, že majú kopírovať drahé zázemie FIFA. Dôležitejší je princíp: tréning sa nemá riadiť iba pocitom, objemom a heslom, že viac je automaticky lepšie. Aj v menších podmienkach sa dá sledovať, koľko rozhodca alebo hráč behal, ako sa cítil po zápase, aký mal spánok, či sa mu kumuluje únava a či sa mu chyby opakujú v rovnakom type situácií.

Minimálna verzia takéhoto modelu nemusí stáť tisíce eur. Tréner alebo rozhodcovská skupina môže používať jednoduchý tréningový denník, subjektívne hodnotenie námahy po tréningu, záznam pulzu zo športových hodiniek a video z mobilu. Kľúčové je, aby niekto tieto údaje pravidelne vyhodnocoval a menil podľa nich tréning, nie aby sa iba zbierali do tabuľky.

Rovnaké platí pre hobby športovcov. Mnohí už dnes nosia hodinky, merajú tempo, tep, regeneráciu a spánok, no často z toho nerobia rozhodnutia. Elitný model ukazuje, že dáta majú hodnotu až vtedy, keď vedú k úprave záťaže, voľnejšiemu dňu, cielenej regenerácii alebo technickému tréningu namiesto ďalšieho tvrdého behu.

Limitom dátového športu je premeranie. Ak tím sleduje príliš veľa ukazovateľov, môže stratiť schopnosť rozlíšiť, ktoré čísla naozaj menia výkon. Pri rozhodcoch je navyše citlivá aj otázka osobných a výkonnostných údajov, pretože GPS a fyziologické dáta môžu ukazovať zdravie, únavu aj výkonnostné slabiny konkrétneho človeka.

Slovenské futbalové prostredie má pri tejto téme otvorenú príležitosť. Ak chce preniesť časť elitného modelu do regionálneho futbalu, ďalším krokom nebude nákup najdrahšej techniky, ale dohoda, kto bude dáta zbierať, ako ich bude chrániť a podľa čoho sa z nich budú robiť tréningové rozhodnutia.