Európska komisia chystá menej daňového papierovania pre menšie firmy

Európska komisia tlačí na zjednodušenie firemných daní v Európskej únii, ktoré má firmám uľahčiť podnikanie cez hranice. Pre slovenské malé a stredné podniky je dôležitý najmä návrh Head Office Taxation, skrátene HOT, kým rámec BEFIT mieri predovšetkým na veľké skupiny. Ak sa zmeny presadia, firmám by mohli ubudnúť náklady na účtovníctvo, daňové poradenstvo a komunikáciu s viacerými daňovými správami.

Jadrom bruselského návrhu je myšlienka, že firma by pri podnikaní vo viacerých krajinách Európskej únie nemusela riešiť odlišný výpočet daňového základu v každom štáte zvlášť. Európska komisia 12. septembra 2023 predložila návrh BEFIT, teda spoločný rámec na výpočet zdaniteľných výsledkov členov skupín pôsobiacich na jednotnom trhu. Podľa Komisie by sa tým firmám znížili náklady na daňové dodržiavanie až o 65 %.

Pre slovenského čitateľa je však dôležité hneď na začiatku odlíšiť, koho sa ktorý návrh týka. BEFIT má byť podľa Komisie povinný pre skupiny s ročnými konsolidovanými príjmami aspoň 750 miliónov eur. To znamená, že typický slovenský e-shop, výrobca komponentov alebo menší exportér sa do tohto režimu priamo nezmestí.

Aj preto je pre malé a stredné podniky dôležitejší druhý návrh z rovnakého balíka, Head Office Taxation pre SMEs, skrátene HOT. Európska komisia pri ňom navrhuje, aby menšia firma, ktorá expanduje do ďalších členských štátov, komunikovala iba s jednou daňovou správou, a to v štáte svojej centrály. Pre slovenskú firmu by to v praxi znamenalo, že pri určitej forme cezhraničnej činnosti by sa mohla viac opierať o slovenské daňové prostredie a nemusela by plnohodnotne riešiť každý národný režim samostatne.

Zjednotenie daňového základu pritom nie je to isté ako jednotná daň. Komisia nenavrhuje, aby všetky krajiny mali rovnakú sadzbu dane z príjmov právnických osôb. Podstata je inde: firmy by mali mať spoločnejšie pravidlá pri výpočte toho, čo sa vlastne zdaňuje. Práve rozdielne definície, formuláre, termíny a lokálne interpretácie dnes zvyšujú náklady najmä tam, kde firma pôsobí vo viacerých štátoch naraz.

To je aj hlavný dôvod, prečo bývajú malé a stredné podniky zaťažené viac ako veľké korporácie. OECD dlhodobo upozorňuje, že daňové pravidlá pre ne predstavujú vysokú compliance záťaž a že technológie v daňovej správe ju môžu znižovať. Veľká skupina si vie náklady na interných daňových špecialistov, právnikov a softvér rozložiť medzi viac trhov. Menšia firma ich často nesie v plnej výške už pri prvom vstupe do Česka, Maďarska alebo Rakúska.

Rozdiel medzi daňovou úľavou a skutočným zjednodušením administratívy je preto podstatný. Daňová úľava znižuje sumu, ktorú firma zaplatí štátu. Administratívne zjednodušenie nemusí znížiť samotnú daň ani o euro, ale môže skrátiť čas účtovníka, počet podaní, potrebu miestneho poradenstva a riziko chyby či sankcie. Pri expanzii býva práve táto neistota jednou z hlavných prekážok, nie iba výška sadzby dane.

Pre slovenské firmy to znamená aj to, že prínos nebude pre všetkých rovnaký. Najviac by z nových pravidiel ťažili podniky, ktoré majú alebo chcú mať pobočku, stálu prevádzkareň či iný pevnejší typ prítomnosti v inom členskom štáte. Pri nich sa daňová agenda rýchlo komplikuje. E-shopy, ktoré iba predávajú do zahraničia bez výraznejšej fyzickej prítomnosti, častejšie narážajú najmä na DPH, spotrebiteľské pravidlá a logistiku, takže zjednodušenie dane z príjmov by ich problémy vyriešilo len čiastočne.

Praktický efekt by sa tak mohol prejaviť hlavne v troch oblastiach. Prvou sú nižšie náklady na miestne účtovníctvo a daňové poradenstvo. Druhou je jednoduchšia komunikácia s úradmi, ak firma nemusí samostatne vysvetľovať tie isté transakcie vo viacerých krajinách. Treťou je menšie riziko, že podnik pri raste do zahraničia urobí chybu len preto, že prehliadne rozdielne miestne pravidlá.

Slovenská firma, ktorá uvažuje o expanzii, by sa preto nemala pripravovať na daňovú úľavu, ale skôr na lepšie interné nastavenie. Ešte pred vstupom na nový trh si potrebuje ujasniť, kde jej vzniká daňová povinnosť, aké údaje vie vytiahnuť z účtovníctva a kto bude niesť zodpovednosť za komunikáciu s poradcom a úradmi. Dôležité je aj to, či má systém, ktorý vie oddeliť výnosy a náklady podľa krajín alebo prevádzok, lebo bez toho sa administratíva nezjednoduší ani pri lepšom európskom rámci.

Pri HOT navyše nejde o režim, do ktorého by firma vstúpila na pár mesiacov podľa potreby. Európska komisia navrhuje, aby si malé a stredné podniky po voľbe nového režimu tento systém ponechali päť fiškálnych rokov, ak sa nezmení sídlo alebo rozsah zahraničnej činnosti. Pre firmu je to plus z pohľadu predvídateľnosti, no zároveň to znamená, že rozhodnutie nebude vhodné robiť bez prípravy dát, procesov a poradenstva.

Brusel zároveň hovorí aj o širšom zjednodušovaní. Európska komisia 24. júna 2026 predstavila balík na zjednodušenie priamych daní a zníženie administratívnej záťaže. Smer je teda zreteľný: menej duplicitných pravidiel a menší počet úkonov, ktoré firma opakuje v každej krajine osobitne.

Stále však ide o legislatívny proces, nie o hotové právo. Daňové návrhy v Európskej únii vyžadujú jednomyseľnosť členských štátov, takže o výsledku nerozhoduje iba Európska komisia. Výskumná služba Európskeho parlamentu vo svojom briefingu z júla 2024 pripomenula, že BEFIT môže cezhraničné podnikanie uľahčiť, no politická dohoda nebude automatická.

Pre slovenské malé a stredné podniky je preto dnes najrozumnejšie čítať bruselské návrhy ako signál, kam sa pravidlá môžu posunúť, nie ako okamžitú úsporu v rozpočte. Kým sa členské štáty nedohodnú na finálnej podobe a kým nebude jasné, ako sa nové režimy pretnú so slovenským účtovníctvom, DPH a miestnymi povinnosťami, firmy musia pri expanzii do Česka, Maďarska či Rakúska ďalej počítať s tým, že daňová agenda zostane najmä ich vlastným nákladom.