EÚ zjednodušuje reporting pre malé firmy, povinnosti však nezmiznú

Európska komisia tlačí na menší objem firemného reportingu a 3. júla 2026 prijala revidované európske štandardy udržateľnostného reportingu aj dobrovoľný štandard pre menšie firmy. Podľa Komisie majú zmeny znížiť náklady na reporting o viac než 30 percent na jednu firmu, no nejde o zrušenie všetkých povinností. Pre slovenské malé firmy a živnostníkov bude dôležité najmä to, čo sa z nových pravidiel premietne do domácich formulárov a čo od nich budú ďalej žiadať veľkí odberatelia.

Podľa Eurostatu tvoria mikro, malé a stredné podniky 99,8 % všetkých podnikov v Európskej únii. Aj preto sa v Bruseli téma zjednodušenia reportingu netýka úzkej skupiny veľkých korporácií, ale prakticky celého trhu. Pre slovenského podnikateľa je však dôležité odlíšiť, čo sa mení v európskych pravidlách pre udržateľnostné výkazy, a čo sa nemení v bežnom účtovníctve, daniach či mzdovej evidencii.

Zjednodušenie sa týka najmä nefinančného a udržateľnostného reportingu, teda údajov o firme, jej dodávateľoch, pracovných podmienkach, spotrebe energie alebo emisiách. Neznamená to automaticky menej povinností pri účtovnej závierke, daňovom priznaní, DPH alebo archivácii účtovných dokladov. Práve tu môže vzniknúť najväčšie nedorozumenie, keď si malé firmy z európskej debaty odnesú dojem, že sa im plošne zjednoduší celá administratíva.

Čo už Európska komisia schválila

Európska komisia 3. júla 2026 prijala revidované európske štandardy udržateľnostného reportingu a zároveň dobrovoľný štandard pre menšie firmy v rámci balíka Omnibus I. Podľa Komisie má ísť o praktické zjednodušenie toho, aké údaje musia podniky zbierať, ako často ich vykazujú a ktoré informácie sú povinné.

Komisia v samostatnom materiáli uviedla, že po prijatí revidovaných štandardov by sa mali náklady na reporting na jednu firmu znížiť o viac než 30 %. Širší cieľ je ešte ambicióznejší. Podľa Európskeho parlamentu chce Európska komisia do roku 2029 znížiť administratívnu záťaž pre všetky firmy o 25 percent a pre malé a stredné podniky o 35 %.

To je však politický cieľ, nie okamžitá zmena v každom slovenskom formulári. Časť nových pravidiel bude mať účinok až vtedy, keď sa premietne do metodík, kontrolnej praxe a najmä do požiadaviek, ktoré firmy dostávajú od bánk, audítorov a veľkých obchodných partnerov.

Kde sa má reporting zjednodušiť

V praxi má ísť najmä o menší počet dátových polí, menej opakovaného vykazovania tých istých údajov a jasnejšie rozlíšenie medzi tým, čo je povinné, a tým, čo má len dobrovoľný charakter. Dôležité je aj to, že menšie firmy dostali vlastný dobrovoľný štandard, ktorý má slúžiť ako jednoduchšia alternatíva tam, kde od nich trh aj tak pýta určitý objem udržateľnostných údajov.

Balík Omnibus I zároveň podľa Európskej komisie zahŕňa aj odklad časti povinností podľa smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, známej ako CSRD. Firmám, ktoré mali reportovať od finančných rokov 2025 alebo 2026, sa termíny posúvajú o dva roky. To je dôležitá úľava pre podniky, ktoré už začali pripravovať interné procesy, ale zároveň to nie je generálne odpustenie povinností.

Pre slovenské firmy to znamená najmä viac času. Ak podnik patril medzi spoločnosti, ktoré sa mali na nový reporting pripravovať už teraz, môže prehodnotiť harmonogram, poradie investícií aj rozsah externých poradenských služieb. Stále však platí, že ak je firma súčasťou širšej skupiny alebo dodáva veľkým zákazníkom, tlak na zber údajov môže pokračovať aj počas odkladu.

Prečo povinnosti nezmiznú subdodávateľom

Najväčší rozdiel medzi titulkom a realitou je v tom, že európske zjednodušenie sa nemusí prejaviť rovnako u každej firmy. Malý výrobca, dopravca alebo servisná firma často nemá priamu povinnosť reportovať podľa CSRD, ale veľký odberateľ od nej môže ďalej žiadať údaje, ktoré potrebuje pre vlastné výkazy alebo pre plnenie pravidiel náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci.

Európska komisia preto uvádza, že nové pravidlá majú obsahovať aj podporné a ochranné opatrenia pre malé a stredné podniky a ďalších menších obchodných partnerov. Medzi nimi majú byť limity na požadované informácie, usmernenia a vzorové zmluvné doložky. Inými slovami, veľké firmy by nemali bez hraníc prenášať svoju administratívu na menších dodávateľov.

Kým sa však tieto pravidlá premietnu do reálnych zmlúv a dotazníkov, malý dodávateľ môže ďalej narážať na starú prax. Zákazník mu pošle vlastný excelovský formulár, pýta si tie isté údaje viackrát a firma nevie, ktoré informácie sú naozaj povinné a ktoré len preventívne zbiera navyše. Práve tu môže byť najväčší rozdiel medzi sľubovaným zjednodušením a každodennou realitou slovenskej firmy.

Čo si má slovenská firma skontrolovať

Prvým krokom je oddeliť povinné údaje od údajov, ktoré firma zhromažďuje len preto, že si ich v minulosti vyžiadal konkrétny partner. To je úloha pre vedenie firmy aj pre účtovníka alebo interného človeka, ktorý pripravuje výkazy. Ak podnik nevie, prečo určitú tabuľku vypĺňa, je to prvé miesto, kde môže zbytočne míňať čas aj peniaze.

Druhým krokom je skontrolovať, kto vo firme nesie zodpovednosť za odpovede na zákaznícke dotazníky a či sa tie isté údaje neposielajú v rôznych verziách na viaceré miesta. Mnohé malé firmy nemajú problém so samotným zberom údajov, ale s tým, že ich vedú v oddelených exceloch pre banku, pre klienta, pre audit a pre interné potreby. Ak európske zjednodušenie prinesie menej povinných polí a štandardnejší rozsah otázok, najväčšiu úsporu môže priniesť práve upratanie tohto vnútorného procesu.

Tretím krokom je opatrnosť pri nových nákladoch. Ohlásené zjednodušenie nie je dôvod, aby si malá firma okamžite kupovala drahý softvér alebo externé poradenstvo, ak ešte nevie, či sa jej povinnosť bude týkať priamo, neskôr alebo len sprostredkovane cez odberateľa. Pri odložených termínoch a meniacich sa európskych štandardoch môže byť rozumnejšie počkať na finálne slovenské metodiky a na to, ako si nové pravidlá nastavia hlavní klienti.

Živnostníci sú v tomto smere zvláštna skupina. Vo väčšine prípadov na nich nové európske reportovacie pravidlá nedopadnú priamo, ale ak pracujú ako článok väčšieho dodávateľského reťazca, môžu sa s požiadavkami na údaje stretnúť cez zmluvy, tendre alebo vstupné dotazníky. Aj pre nich preto platí, že sa oplatí vedieť, ktoré informácie si od nich partner pýta zo zákona a ktoré len preventívne navyše.

Rozhodujúce napokon bude, ako rýchlo sa nové európske zjednodušenia premenia na slovenské metodiky, zmluvné vzory a kontrolnú prax a kde sa v praxi nastaví hranica medzi dobrovoľným a povinným reportingom.