FIFA na majstrovstvách sveta 2026 zaviedla povinné trojminútové hydratačné prestávky v každom polčase všetkých zápasov. Prvé týždne turnaja ukázali, že nejde len o komfort hráčov, ale o reakciu na tepelnú záťaž, ktorá môže meniť výkon, regeneráciu aj bezpečnosť športovcov. Rovnaký problém sa týka aj Slovenska, kde Slovenský hydrometeorologický ústav upozorňoval na vysokú tepelnú záťaž už pred koncom júna.
Obsah
FIFA posunula prestávky medzi štandardné pravidlá
Medzinárodná futbalová federácia FIFA oznámila ešte 7. decembra 2025, že na majstrovstvách sveta 2026 budú v každom polčase všetkých zápasov povinné trojminútové hydratačné prestávky. Podľa FIFA ich rozhodcovia zaraďujú približne v 22. minúte každého polčasu bez ohľadu na aktuálne počasie.
Rozhodnutie mení rytmus futbalového zápasu. Agentúra Reuters upozornila, že nové pravidlo prakticky rozdeľuje zápas na štyri úseky a vyvolalo debatu medzi hráčmi, trénermi aj vysielateľmi. Časť hráčov víta pravidelnú možnosť doplniť tekutiny a schladiť sa, časť diskutuje o tom, či má byť prestávka povinná aj v zápasoch, ktoré sa nehrajú v extrémnom teple.
FIFA tým však nastavila nový štandard pre veľké podujatia. Hydratácia už nie je len individuálna rutina hráča pri postrannej čiare, ale organizačné pravidlo, ktoré musí turnaj dopredu započítať do zápasového protokolu. Pri turnaji v Spojených štátoch, Mexiku a Kanade je to dôležité aj preto, že podmienky sa medzi mestami výrazne líšia.
Analýza denníka The Guardian z prvých 24 zápasov uviedla, že dva zápasy sa hrali v úrovni označenej ako „severe heat“ a ďalšie štyri v mestách s teplotami nad týmto prahom, hoci niektorým štadiónom pomáhala klimatizácia. Guardian uviedol, že zápasy v Miami a Monterrey sa hrali pri ukazovateli WBGT 28 °C alebo vyššom; globálna hráčska únia FIFPRO už skôr tvrdila, že pri tejto úrovni by sa zápasy mali odložiť alebo presunúť.
Samotná teplota nestačí
Pri športe v lete nestačí pozerať len na teplotu vzduchu. Dôležitá je aj vlhkosť, slnečné žiarenie, vietor a povrch, na ktorom sa hrá alebo beží. Práve preto odborníci používajú ukazovateľ WBGT, teda wet-bulb globe temperature, ktorý spája viac faktorov prostredia do jedného čísla.
Vysoká vlhkosť je problém preto, že zhoršuje odparovanie potu. Telo sa potením ochladzuje, ale keď je vzduch vlhký, pot sa odparuje pomalšie a ochladzovanie je menej účinné. Hráč alebo bežec tak môže mať vysokú tepelnú záťaž aj vtedy, keď samotná teplota na teplomeri nepôsobí extrémne.
Dôsledky sa na ihrisku prejavia rýchlo. Hráči môžu znižovať intenzitu behov, častejšie šetriť šprinty a pomalšie sa vracať po náročných akciách. Horúčava zároveň zvyšuje nároky na srdcovo-cievny systém, zhoršuje regeneráciu medzi krátkymi úsekmi maximálnej záťaže a môže prispievať ku kŕčom alebo kolapsovým stavom.
PubMed-indexovaná prípadová štúdia o FIFA Club World Cup 2025 uviedla, že priemerný ukazovateľ WBGT prekročil 28 °C v 31 z 57 analyzovaných zápasov. Autori tieto podmienky označili za extrémne riziko tepelného ochorenia. Hoci ide o vrcholový futbal s profesionálnym zázemím, rovnaký mechanizmus platí aj pri amatérskom zápase na rozpálenom ihrisku.
Douglas Casa, výkonný riaditeľ Korey Stringer Institute, podľa agentúry Reuters upozornil, že trojminútové prestávky môžu byť pri veľkom teple krátke. Pri vysokom riziku by podľa neho mali trvať aspoň päť až šesť minút. To je dôležitý signál aj pre menšie podujatia: prestávka má zmysel len vtedy, keď športovec reálne stihne piť, ochladiť sa a znížiť tepelnú záťaž.
Slovenské leto posúva tému mimo veľkých štadiónov
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) ešte pred koncom júna 2026 upozorňoval na vysokú tepelnú záťaž a riziká spojené s horúčavami na Slovensku. Pre rekreačných športovcov to znamená, že pravidlá z veľkého turnaja sa dajú veľmi priamo preniesť na letné behy, tréningy detí, amatérske futbalové zápasy aj víkendové turnaje.
Najjednoduchšie pravidlo je meniť čas záťaže. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča počas vlny horúčav vyhýbať sa namáhavej fyzickej aktivite v najteplejšej časti dňa a v prípade nevyhnutnej záťaže ju presunúť na najchladnejšie hodiny rána. WHO ako orientačné okno uvádza čas medzi 04:00 a 07:00.
To je dôležité najmä pri deťoch. Mládežnícky turnaj, ktorý sa hrá od dopoludnia do popoludnia na ihrisku bez tieňa, môže vytvoriť vyššie riziko než krátky večerný tréning. Organizátor by mal dopredu riešiť nielen rozpis zápasov, ale aj dostupnosť vody, tieňa, prestávok, chladenia a postup pri podozrení na prehriatie.
WHO počas horúčav odporúča pravidelne piť vodu, približne jeden pohár za hodinu a aspoň 2 až 3 litre denne, ak tomu nebráni zdravotný stav. Pri športovej záťaži však univerzálne číslo nestačí. Potreba tekutín závisí od dĺžky výkonu, intenzity, potivosti, oblečenia, zdravotného stavu a toho, či športovec začína aktivitu už dehydrovaný.
Pre bežcov, amatérskych futbalistov a rodičov detí sú v lete praktické najmä tieto pravidlá:
- presunúť tréning alebo zápas mimo najteplejšej časti dňa, najmä pri vysokej vlhkosti,
- začínať aktivitu hydratovaný, nie dobiehať pitný režim až počas výkonu,
- zaradiť pravidelné prestávky v tieni, aj keď sa športovec ešte necíti zle,
- znížiť intenzitu a skrátiť tréning pri horúčave, na ktorú telo nie je zvyknuté,
- sledovať varovné príznaky u detí a spoluhráčov, nielen u seba.
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že pri príznakoch ako závrat, slabosť, intenzívny smäd alebo bolesť hlavy treba okamžite prejsť do chladu a doplniť tekutiny. Pri známkach úpalu alebo závažného prehriatia odporúča volať urgentnú pomoc. Odborný konsenzus American College of Sports Medicine k tepelným ochoreniam pri záťaži zdôrazňuje aj bezpečný návrat k aktivite po takomto stave, čo je podstatné aj mimo profesionálneho športu.
Najväčším rizikom pri amatérskom športe zostáva podcenenie prvých príznakov. Hráč, ktorý prestane stíhať, motá sa, sťažuje sa na slabosť alebo bolesť hlavy, nepotrebuje povzbudenie, aby ešte vydržal, ale prestávku, tieň, ochladenie a sledovanie stavu. Pri detských turnajoch by o prerušení záťaže nemalo rozhodovať len skóre a rozpis zápasov.
Majstrovstvá sveta ukazujú, že horúčava sa stáva organizačným problémom športu, nie iba nepríjemnosťou jednotlivých hráčov. Na Slovensku zostáva otvorené, či amatérske súťaže, školské turnaje a mládežnícke kluby budú mať pre horúce dni rovnako jasné pravidlá ako profesionálny turnaj.
