Nový príjmový test zruší časti živnostníkov povinné odvody

Od 1. júla 2026 sa pri živnostníkoch mení posudzovanie povinného sociálneho poistenia. Podľa Sociálnej poisťovne a parlamentnej novely časť SZČO s nízkym príjmom prestane platiť odvody úplne, kým iní zostanú pri mikroodvode alebo pri minimálnom poistnom. Zmena sa najviac dotkne ľudí s vedľajšou, sezónnou alebo kolísavou živnosťou, ktorým vie aj menšia mesačná platba výrazne zmeniť rozpočet.

Základná zmena spočíva v tom, že povinné sociálne poistenie sa po novom bude pri samostatne zárobkovo činných osobách posudzovať cez príjmový test. Sociálna poisťovňa uvádza, že ak príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahne 10,5-násobok životného minima, povinné poistenie nevznikne. Pre rok 2026 to znamená hranicu 2 876,90 eura.

Pre časť ľudí je to najdôležitejšia správa z celej novely. Ak mali živnosť popri zamestnaní, išlo o drobnú činnosť alebo sa ich príjmy počas roka výrazne menili, po novom sa môžu dostať do režimu bez povinných odvodov. Prakticky to znamená, že im z mesačného cash flow neodíde ani mikroodvod.

Rovnaká suma sa objavuje aj pri daniach, ale ide o inú povinnosť. Finančná správa Slovenskej republiky uvádza, že daňové priznanie za rok 2025 musí podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli 2 876,90 eura. Pre živnostníka je preto prvým krokom pozrieť sa na daňové priznanie za rok 2025 a oddeliť, čo je test na podanie priznania a čo je test na vznik povinného poistenia.

To, že niekto hranicu presiahne, ešte neznamená, že všetci budú platiť rovnako. Parlamentný dokument k novele zákona o sociálnom poistení počíta s troma praktickými režimami: nulovým odvodom, mikroodvodom a vyšším minimálnym poistným. Ak SZČO po novom nemá povinné poistenie, nebude platiť ani mikroodvod.

Pre rok 2026 novela uvádza mikroodvod vo výške 131,34 eura mesačne. Zároveň stanovuje minimálny mesačný vymeriavací základ 914,40 eura, z ktorého vychádza poistné 303,11 eura mesačne. Rozdiel medzi nulovým režimom a minimálnym poistným je teda viac ako 300 eur za mesiac, čo je pri malom podnikaní často rozdiel medzi rezervou a stratou.

Vyšší režim minimálneho poistného sa podľa parlamentného dokumentu použije vtedy, ak príjem SZČO za rok 2025 presiahne 50 percent priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Novela tak oddeľuje veľmi nízke príjmy, nižší odvodový režim a štandardné minimálne poistné. Pre človeka, ktorý si živnosť drží len ako vedľajší zdroj príjmu, je preto dôležité nesledovať iba to, či odvody platiť bude, ale aj do ktorého pásma po novom spadne.

Veľký praktický rozdiel bude aj pri nových podnikateľoch. Parlamentná novela ponecháva takzvané odvodové prázdniny, takže povinnosť platiť poistné sa posudzuje až po šiestich mesiacoch od začiatku podnikania. Ak teda niekto založí živnosť v roku 2026, nová povinnosť sa ho nemusí dotknúť hneď od júla, ale až po uplynutí tejto lehoty a podľa príjmu za predchádzajúci rok.

To je dôležité najmä pre ľudí, ktorí začnú podnikať na jar alebo pred letom. V príklade priamo v novele sa pri začiatku podnikania v polovici februára 2026 povinné poistenie posudzuje až po odvodových prázdninách, teda až v auguste 2026. Na prvý pohľad tak môže vzniknúť dojem, že od júla sa mení všetko každému, no v praxi bude rozhodujúci aj dátum začiatku podnikania.

Osobitnú pozornosť si majú dať živnostníci s predĺženou lehotou na daňové priznanie. Podľa parlamentného dokumentu sa v niektorých prípadoch posudzuje vznik alebo trvanie povinného poistenia až k 1. októbru 2026. Kto si teda lehotu predĺži, nebude mať jasno v rovnakom termíne ako človek, ktorý podal priznanie v riadnom termíne.

Pred letom 2026 sa oplatí skontrolovať najmä tieto veci:

• výšku príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2025,
• či daňové priznanie za rok 2025 podávate v riadnom alebo predĺženom termíne,
• či sa pri vašom príjme rysuje nulový režim, mikroodvod 131,34 eura alebo minimálne poistné 303,11 eura mesačne,
• dátum začiatku podnikania, ak ste živnosť otvorili až v roku 2026.

Tento prepočet je dôležitý aj pri rozhodovaní, či sa vedľajšia živnosť ešte oplatí držať. Ak sa niekto dostane pod príjmovú hranicu a neplatí nič, môže mu to uľahčiť pokračovanie v podnikaní popri práci alebo rodičovskej dovolenke. Ak však hranicu presiahne a spadne do vyššieho režimu, mesačný náklad môže vyskočiť na viac ako 300 eur, čo je pri nízkych tržbách výrazný zásah.

Z verejne dostupných materiálov zatiaľ nie je úplne zrejmé, ako sa bude v bežnej praxi najjednoduchšie dokladovať príjem pri kombinácii živnosti a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Otvorenou otázkou zostáva aj to, koľko ľudí sa do nulového režimu reálne dostane už v prvom roku účinnosti.

Pre živnostníkov preto nebude rozhodujúci iba samotný zákon, ale aj to, ako rýchlo a presne im Sociálna poisťovňa po spracovaní daňových priznaní oznámi, do ktorého režimu od júla alebo októbra 2026 patria.