Raši uzavrel spor, komunálne voľby budú v roku 2026

Návrh na predĺženie mandátov starostov, primátorov, poslancov a županov sa nepremenil na zmenu, ktorá by posunula najbližšie samosprávne voľby. Podľa predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho sa komunálne voľby vyhlásia v riadnom termíne a Ministerstvo vnútra SR uviedlo, že spojené komunálne a župné voľby sa uskutočnia 24. októbra 2026. Pre mestá, obce a kraje to znamená, že investície, rozpočty aj personálne zmeny musia plánovať bez dodatočného roka navyše.

V hre bolo predĺženie funkčného obdobia orgánov územnej samosprávy zo štyroch na päť rokov. Vyplýva to zo správy Národnej rady SR, podľa ktorej sa návrh Hlasu-SD dostal do druhého čítania. Na to, aby sa zmena premietla už do najbližšieho volebného cyklu, však nestačila obyčajná novela zákona.

Prečo návrh neprešiel

Predĺženie mandátov samospráv by si vyžiadalo zmenu Ústavy SR. Aj to uvádza Národná rada SR pri stanovisku predsedu parlamentu Richarda Rašiho. Keďže ústavná zmena potrebuje širšiu politickú podporu, nestačilo, aby sa za ňu postavila len časť koalície alebo samotní predkladatelia.

Raši po rokovaní so zástupcami samospráv vyhlásil, že „debata je uzavretá“ a komunálne voľby vyhlási v riadnom termíne v roku 2026. Následne Ministerstvo vnútra SR oznámilo, že spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov budú v sobotu 24. októbra 2026. V platnosti tak zostáva štvorročný volebný cyklus.

Dôležitý bol aj postoj samotných samospráv. Združenie miest a obcí Slovenska uviedlo, že predlžovať volebné obdobie počas jeho priebehu nepovažuje za správne. Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska, zároveň za združenie presadzoval, aby sa o prípadnom päťročnom období uvažovalo až od roku 2030, nie spätne počas už bežiaceho mandátu.

Pre voliča je výsledok pomerne jednoduchý. O vedení obce, mesta aj kraja bude rozhodovať v riadnom termíne, nie po dodatočne predĺženom období. Pre miestnych politikov je to naopak signál, že na dokončenie rozbehnutých zámerov majú už len súčasný cyklus.

Čo to znamená pre projekty v mestách a obciach

Najväčší praktický dosah má zachovanie riadneho termínu na investície, ktoré sú ešte len v prípravnej fáze. Ak má mesto rozpracovanú opravu ciest, prístavbu školy alebo väčší sociálny projekt, no do jesene 2026 sa nedostane aspoň do štádia povolení, súťaže alebo podpísanej zmluvy, po voľbách sa zvyšuje riziko, že nové vedenie zmení poradie priorít. Neznamená to automatické zastavenie stavby, ale rastie pravdepodobnosť, že sa projekt bude znovu politicky posudzovať.

Naopak, ak samospráva stihne do volieb uzavrieť financovanie, verejné obstarávanie a zmluvné záväzky, kontinuita býva jednoduchšia. Nové zastupiteľstvo môže projekty prehodnocovať aj tak, no pri rozostavaných alebo zmluvne ukotvených akciách je manévrovací priestor menší. Riadny termín volieb preto tlačí mestá a obce k tomu, aby menej sľubovali na konci mandátu a viac dokončovali to, čo už majú pripravené.

Podobne to platí pre miestne dane a poplatky. Ak chce samospráva meniť sadzby alebo presadzovať nepopulárne úspory, volebné obdobie ju núti urobiť to s dostatočným predstihom. Rozhodnutia prijaté tesne pred voľbami bývajú politicky krehkejšie a nové vedenie ich môže po nástupe znovu otvárať.

Úrady budú riešiť aj personálnu stabilitu

Riadny volebný termín neovplyvní len veľké stavby. Dotkne sa aj chodu úradov, ktoré potrebujú udržať projektové tímy, ekonomické oddelenia či ľudí zodpovedných za eurofondy a verejné obstarávanie. Ak sa voľby blížia v štandardnom termíne, vedenie miest a obcí spravidla opatrnejšie otvára väčšie organizačné zmeny, aby po jeseni nezostali rozbehnuté bez jasného politického krytia.

V praxi to znamená, že samosprávy budú mať väčší tlak na odovzdávanie spisov, harmonogramov a rozpracovaných zmlúv. Kde je agenda dobre zdokumentovaná, tam je menšie riziko, že po voľbách nastane niekoľkomesačné spomalenie len preto, že nové vedenie bude zisťovať, v akom stave sú tendre, povolenia a rozpočtové krytie. Pri slabšie pripravených projektoch môže byť výmena vedenia citeľnejšia.

Aby znížili riziko, že po voľbách ostanú investície visieť medzi starým a novým vedením, môžu samosprávy urobiť najmä tieto kroky:

• dotiahnuť kľúčové projekty aspoň do štádia jasného finančného a časového harmonogramu,
• zverejniť, ktoré akcie sú už zmluvne viazané a ktoré sú ešte len politickým zámerom,
• odložiť sporné personálne alebo daňové zásahy na čas, keď budú mať na ich obhajobu plný mandát.

Takýto postup nezaručí, že po voľbách nevznikne spor o priority. Môže však znížiť chaos v prípadoch, keď sa mení primátor, starosta alebo zloženie zastupiteľstva.

Debata o reforme samosprávy sa tým nekončí

Zachovanie volieb v roku 2026 neznamená, že myšlienka päťročného obdobia zmizla. Skôr sa ukázalo, že ak má mať šancu, bude musieť prísť ako širšia dohoda a s účinnosťou pre niektorý z budúcich cyklov. Aj stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska smerovalo k tomu, aby sa o zmene hovorilo až od roku 2030, teda bez zásahu do mandátu, ktorý už voliči udelili.

Pre budúcu diskusiu je podstatné aj to, že téma sa nedá oddeliť od širšej reformy samosprávy. Päťročný mandát by sám osebe nevyriešil, ako majú obce financovať školy, cesty, sociálne služby či spolufinancovanie investícií. Mohol by priniesť dlhší čas na realizáciu projektov, no zároveň by o rok posunul aj možnosť voličov vymeniť vedenie tam, kde radnica alebo kraj nefungujú.

Najbližšie mesiace preto budú pre mestá, obce a kraje skôr o praktickom plánovaní než o zmene pravidiel. Otvorenou otázkou zostáva, či sa po voľbách v roku 2026 vráti na stôl samostatný návrh, ktorý by päťročné obdobie zaviedol až pre cyklus od roku 2030.