Anglickí futbalisti riešia teplo špeciálnym nápojom. Rekreačným športovcom často stačí voda

Anglickí futbalisti podľa The Guardian počas prípravy na horúce MS 2026 používajú športový nápoj vyvinutý Alistairom Brownleem, britským olympijským triatlonistom. Pre bežných bežcov, cyklistov či futbalistov z toho nevyplýva, že musia kupovať drahé nápoje pred každým tréningom. Odborné odporúčania hovoria jednoduchšie: pri kratšej záťaži spravidla stačí voda, pri dlhšom výkone v teple začínajú mať význam sodík a sacharidy.

Správa denníka The Guardian z 28. júna 2026 ukazuje, kam sa posunula príprava elitných tímov. Anglickí hráči majú počas MS 2026 zvládať extrémne teplo aj pomocou nápoja spájaného s Alistairom Brownleem, britským olympijským triatlonistom, ktorý sa dlhodobo pohybuje v prostredí vytrvalostného športu.

Pre profesionálny futbal to dáva zmysel. Hráči trénujú a hrajú vo vysokom tempe, majú presne meranú stratu tekutín, hmotnosť pred záťažou a po nej, teplotné podmienky aj individuálne reakcie organizmu. Pre človeka, ktorý si ide večer zabehnúť päť kilometrov alebo si zahrá raz do týždňa futbal s kamarátmi, je však dôležitejšie základné pravidlo: nekupovať nápoj podľa obalu, ale podľa dĺžky a intenzity záťaže.

Voda rieši najmä dopĺňanie tekutín. Iontový nápoj k tomu pridáva elektrolyty, najmä sodík, a často aj sacharidy. Energetický gél slúži najmä ako koncentrovaný zdroj sacharidov počas dlhšieho výkonu a zvyčajne ho treba zapiť vodou. Wellness nápoj v športovom dizajne môže obsahovať vitamíny, kofeín, sladidlá alebo rastlinné extrakty, no nemusí mať zloženie, ktoré pomáha pri reálnej strate potu a energie.

Rozhodujúca hranica nie je značka, ale čas. Staršie stanovisko American College of Sports Medicine odporúča pri záťaži dlhšej než jedna hodina zaradiť nápoj so 4 až 8 percentami sacharidov. V praxi to zodpovedá približne štyrom až ôsmim gramom sacharidov na 100 mililitrov nápoja.

Ten istý odborný zdroj uvádza, že pri cvičení dlhšom než jedna hodina môže mať význam aj sodík v koncentrácii približne 0,5 až 0,7 gramu na liter. Sodík pomáha udržať tekutiny v tele a znižuje riziko problémov, ktoré môžu vzniknúť pri nadmernom pití čistej vody počas dlhej záťaže.

Pre rekreačného športovca z toho vyplýva praktický rozdiel. Ak ide o ľahší beh, kratšiu jazdu na bicykli alebo hodinový tréning v miernom počasí, voda a bežné jedlo pred tréningom často stačia. Ak ide o dlhší beh, cyklistiku, turnaj vo futbale alebo tréning v horúčave, nápoj so sodíkom a sacharidmi už môže pomôcť udržať tempo a znížiť riziko únavy z nedostatku tekutín.

Prehľadová práca o hydratácii pri rekreačnom športe publikovaná v Nutrition Reviews upozorňuje, že dehydratácia zhoršuje najmä dlhšie aeróbne výkony a teplo tento problém ešte zosilňuje. Letný tréning v Bratislave, Košiciach alebo na rozpálenom futbalovom ihrisku preto nemožno porovnávať s rovnakou vzdialenosťou v chladnom počasí.

To však neznamená, že cieľom je piť čo najviac. Stanovisko National Athletic Trainers’ Association uvádza, že približne dvojpercentná hypohydratácia má u rekreačných športovcov len malý vplyv na celkový výkon a zároveň môže znižovať riziko hyponatriémie spojenej s nadmerným pitím. Inými slovami, mierna strata tekutín počas výkonu nemusí byť problém, ale prelievanie sa vodou počas dlhého výkonu problém byť môže.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vo svojom manuáli k horúčavám odporúča stavať pitný režim najmä na čistej vode a sladené nápoje obmedzovať pre nadbytok cukru. Pri horúčavách uvádza orientačný denný príjem tekutín 1,5 až 3 litre, pričom potreba rastie pri fyzickej námahe a vyššom potení.

Pri čítaní etikety treba pozerať najmä na tri údaje: množstvo sacharidov, obsah sodíka alebo soli a veľkosť dávky. Nápoj, ktorý má veľa cukru, ale málo sodíka, môže byť skôr sladký nápoj než vhodná voľba na dlhší výkon v teple. Nápoj bez sacharidov môže pomôcť s elektrolytmi, ale nedodá energiu pri dlhšom behu alebo cyklistike.

Svetová zdravotnícka organizácia vo svojich odporúčaniach k zdravej strave uvádza, že voľné cukry by mali tvoriť menej než 10 percent denného energetického príjmu. Do tejto kategórie patria aj cukry pridávané do sladených nápojov. Športový nápoj preto netreba piť ako bežný nápoj počas dňa, ak človek nesportuje alebo nemá dlhšiu záťaž.

Rozdiel medzi elitným futbalistom a hobby športovcom je aj v termoregulácii. Profesionál má tréningový plán, lekársky dohľad, merania potenia a presný režim dopĺňania energie. Rekreačný športovec má často len hodinky, fľašu a pocit smädu, preto by mal začať od jednoduchších rozhodnutí: trénovať mimo najväčšej horúčavy, piť priebežne a pri dlhšej záťaži doplniť aj soľ a sacharidy.

Opatrní majú byť ľudia s vysokým krvným tlakom, ochorením obličiek alebo inými diagnózami, pri ktorých môže vyšší príjem sodíka predstavovať riziko. Pre nich všeobecné športové odporúčania nemusia platiť rovnako a vhodné je riadiť sa odporúčaním lekára.

Najbližší praktický krok pre bežného športovca je jednoduchý: pri krátkom tréningu začať vodou, pri výkone nad hodinu v teple sledovať potenie, únavu a etiketu nápoja, nie sľuby o výkone na prednej strane obalu.