Slováci plánujú cesty na juh počas horúčav: majú preveriť výstrahy, trasu aj poistenie

Letné cesty do Chorvátska, Talianska či Maďarska si tento rok vyžadujú viac prípravy než len kontrolu pasov a diaľničných známok. Koncom júna 2026 zasiahla vlna horúčav aj strednú Európu vrátane Slovenska, čo potvrdili výstrahy Slovenského hydrometeorologického ústavu až 3. stupňa. Pre cestujúcich to znamená kontrolu oficiálnych výstrah, úpravu trasy, poistenia aj denného režimu ešte pred odchodom.

Svetová zdravotnícka organizácia pre Európu upozorňuje, že európsky región sa otepľuje približne dvojnásobným tempom oproti svetovému priemeru a extrémne horúčavy sa stávajú skôr bežnou súčasťou leta než výnimkou. Podľa WHO Europe je tepelný stres hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s klímou v regióne a úmrtnosť spojená s teplom za posledných 20 rokov vzrástla približne o 30 percent.

Pre dovolenkára to neznamená, že má cestu automaticky rušiť. Znamená to však, že horúčavy treba plánovať podobne ako búrky, štrajky v doprave alebo uzávery diaľnic. Pri cestách autom na juh Európy sa riziko nezačína až pri mori, ale už pri odchode zo Slovenska, pri prejazde Maďarskom, Rakúskom, Slovinskom alebo severom Talianska.

Prvým krokom má byť kontrola výstrah. Na Slovensku ich vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý mal 29. júna 2026 na webe zverejnené meteorologické výstrahy vrátane najvyššieho, 3. stupňa. Pri cestách cez viac krajín pomáha aj Meteoalarm, európsky systém združujúci oficiálne národné výstrahy pred nebezpečným počasím vrátane horúčav na spoločnej farebnej škále.

Výstraha pred horúčavou nie je len informácia o tom, že bude nepríjemne. Pre turistu znamená, že sa môžu zmeniť podmienky pohybu v meste, čakania na hraniciach alebo prestupu na stanici. Pri červenej alebo najvyššej národnej výstrahe je rozumné presunúť dlhé prehliadky miest, túry a cesty s deťmi na skoré ráno alebo večer.

Pred odchodom sa oplatí skontrolovať najmä tieto zdroje a údaje:

• výstrahy Slovenského hydrometeorologického ústavu pre deň odchodu a návratu,
• výstrahy v cieľovej krajine a krajinách tranzitu cez Meteoalarm alebo národné meteorologické služby,
• oznamy železničných a autobusových dopravcov, leteckej spoločnosti alebo letiska,
• dopravné obmedzenia na trase, najmä pri dlhých diaľničných presunoch,
• podmienky ubytovania vrátane klimatizácie, tienenia a možnosti príchodu mimo najhorúcejších hodín.

Horúčavy menia aj spôsob, akým si treba naplánovať cestu autom. Pri ceste z Bratislavy alebo stredného Slovenska do Chorvátska či severného Talianska môže byť rozdiel medzi odchodom o piatej ráno a na obed zásadný. Vodič by mal počítať s častejšími prestávkami, väčšou spotrebou vody a vyššou záťažou pre deti, seniorov alebo ľudí so srdcovo-cievnymi a dýchacími ochoreniami.

Svetová zdravotnícka organizácia v odporúčaniach k horúčavám uvádza, že ľudia majú sledovať oficiálne varovania, obmedziť pobyt vonku v najteplejších hodinách dňa, dbať na hydratáciu a zvýšenú pozornosť venovať deťom, seniorom a chronicky chorým. Pri rodinnej ceste to v praxi znamená mať vodu v kabíne, nie v kufri, neplánovať dlhé prestávky na nechránenej asfaltovej ploche a nenechávať nikoho čakať v zaparkovanom aute.

Pri cestovaní vlakom alebo autobusom je dôležité nepočítať s tým, že klimatizácia bude vždy fungovať a prestup prebehne bez čakania. Cestujúci by si mali nechať väčšiu časovú rezervu, mať pri sebe vodu, lieky a nabitý telefón. Pri nočných vlakoch alebo dlhých autobusových linkách sa oplatí overiť, či dopravca informuje o meškaniach a či má zákaznícku linku dostupnú aj mimo pracovného času.

Pri leteckých dovolenkách horúčavy nemenia len pobyt v destinácii, ale aj čakanie na presuny z letiska. Ak má cestujúci po prílete ešte dvojhodinový transfer autobusom, najväčšia záťaž môže prísť až po pristátí. Pri malých deťoch alebo senioroch je preto dôležité preveriť, či transfer čaká priamo pri termináli, či má klimatizáciu a čo sa stane pri meškaní letu.

Samostatnou otázkou je ubytovanie. Nestačí, že rezervačný portál uvádza klimatizáciu ako vybavenie izby. Cestujúci by si mal pozrieť posledné recenzie z leta, overiť, či je klimatizácia v cene, či funguje v spálni a či ubytovanie umožňuje tienenie počas dňa. Pri apartmánoch v historických centrách miest môže byť problémom aj to, že izby sú pod strechou, okná smerujú na rozpálenú ulicu a v noci sa nedajú bezpečne vetrať.

Denný režim na dovolenke treba prispôsobiť tomu, že najhorúcejšie hodiny už nemusia byť vhodné ani na bežnú prechádzku po meste. Praktickejšie je plánovať návštevy pamiatok na ráno, obed a skoré popoludnie tráviť v tieni alebo v klimatizovanom priestore a fyzicky náročnejšie aktivity presunúť na večer. Pri mestských víkendoch v Budapešti, Ríme, Miláne alebo Prahe môže byť väčším rizikom rozpálené centrum bez tieňa než samotná nameraná teplota.

Zdravotné krytie si treba overiť ešte pred cestou. Európska komisia odporúča pri cestách v Európskej únii myslieť na Európsky preukaz zdravotného poistenia, ktorý uľahčuje prístup k neodkladnej alebo medicínsky potrebnej verejnej zdravotnej starostlivosti počas dočasného pobytu. Portál Your Europe však upozorňuje, že tento preukaz nenahrádza komerčné cestovné poistenie a nepokrýva napríklad repatriáciu ani súkromnú zdravotnú starostlivosť.

Pri cestovnom poistení si preto treba pozrieť nielen cenu, ale aj výluky a asistenčné služby. Dôležité je, či poistka rieši ošetrenie v súkromnom zariadení, prevoz do nemocnice, návrat domov zo zdravotných dôvodov a pomoc pri zmeškanom spoji alebo prerušení cesty. Pri ľuďoch s chronickými ťažkosťami je rozumné skontrolovať aj to, ako poistka pristupuje k existujúcim diagnózam.

Rizikové skupiny potrebujú prísnejší plán. Deti sa prehrievajú rýchlejšie a často nevedia presne povedať, že sú smädné alebo vyčerpané. Seniori a ľudia s chronickými ochoreniami by mali mať lieky pri sebe, nie v batožine mimo dosahu, a pred cestou zvážiť konzultáciu s lekárom, najmä ak idú do oblasti s výstrahami pred extrémnym teplom.

Vlna horúčav na konci júna 2026 ukázala, že nejde iba o problém Stredomoria. The Guardian 28. júna informoval, že horúčavy sa presúvali na východ a rekordné teploty zasiahli aj Nemecko, Česko, Poľsko a Maďarsko. Pre slovenských cestujúcich sú to krajiny na bežných trasách autom aj vlakom.

Copernicus Climate Change Service už 10. júna 2026 uviedla, že západná Európa zažila v máji nezvyčajne skorú a intenzívnu vlnu horúčav. To posúva aj dovolenkové plánovanie: rizikové obdobie sa nezačína až počas hlavných prázdnin, ale môže zasiahnuť už júnové cesty, predĺžené víkendy a začiatok sezóny.

Najbližším praktickým krokom pred odchodom by preto nemala byť iba kontrola batožiny, ale aj kontrola výstrah v deň cesty, oznamov dopravcu a podmienok poistenia pre prípad, že sa teplo zmení z dovolenkového nepohodlia na zdravotný alebo dopravný problém.