Britská nadácia skúša kratšie knihy pre dospelých čitateľov

Booker Prize Foundation a The Reading Agency v júni spustili formát Quick Read pre dospelých, ktorí čítajú menej alebo knihy nedokončujú. Britské dáta ukazujú problém, ktorý je viditeľný aj na Slovensku: podľa prieskumu NMS Market Research Slovakia za posledný rok neprečítalo ani jednu knihu 40 percent opýtaných. Bariéry sú podobné naprieč krajinami — nezáujem, nedostatok času a slabšia schopnosť sústrediť sa na dlhší text.

Zahraničný impulz prišiel zo Spojeného kráľovstva, kde Booker Prize Foundation spolu s The Reading Agency oznámili projekt Booker Prizes Quick Read. Ide o krátke a dostupné knihy určené pre dospelých, ktorí sa ku čítaniu vracajú ťažko, nemajú naň dosť času alebo strácajú chuť pokračovať po prvých stranách.

Podľa preview dát The Reading Agency má 35 percent dospelých v Spojenom kráľovstve problém dočítať to, čo čítajú. Rovnaký zdroj uvádza, že 55 percent dospelých číta menej, než by sami chceli. Projekt preto nestavia na predstave, že ľuďom stačí odporučiť viac kvalitnej literatúry, ale skôr na tom, že treba znížiť prah návratu ku knihám.

Slovenské dáta ukazujú podobný problém. NMS Market Research Slovakia v reprezentatívnom prieskume z marca 2026 uviedla, že 40 percent opýtaných na Slovensku za posledný rok neprečítalo ani jednu knihu. Ďalších 43 percent prečítalo jednu až päť kníh.

Najčastejším dôvodom nečítania na Slovensku nebola cena kníh, ale nezáujem alebo nuda pri čítaní. Podľa NMS Market Research Slovakia to uviedlo 44 percent nečitateľov. Druhým najčastejším dôvodom bol nedostatok času, ktorý spomenulo 36 percent nečitateľov.

To je dôležité aj pre vydavateľov, knižnice a školy. Ak dospelý človek knihu neotvorí preto, že ho literatúra nebaví alebo má pocit, že si na ňu nevie nájsť pokojný čas, samotná ponuka ďalších titulov nemusí stačiť. Pomôcť môžu kratšie texty, jasnejšie žánrové odporúčania, audioknihy, lacnejšie vydania alebo komunitné čítanie, pri ktorom človek nemá pocit, že na knihu zostáva sám.

Európske dáta potvrdzujú, že nejde o okrajovú kultúrnu tému. Eurostat uvádza, že v roku 2022 si v Európskej únii prečítalo aspoň jednu knihu za posledných 12 mesiacov 52,8 percenta ľudí vo veku 16 a viac rokov. Z opačnej strany to znamená, že podľa ďalšej analýzy Eurostatu nečítalo za rok žiadnu knihu 47,2 percenta obyvateľov EÚ.

Aj v európskych dátach sa ako hlavná bariéra objavuje nezáujem. Eurostat uvádza, že medzi ľuďmi v EÚ, ktorí v roku 2022 nečítali knihy, ho ako dôvod uviedlo 51,3 percenta. Nedostupnosť kníh alebo ich finančnú nedostupnosť spomenulo iba 2,4 percenta nečitateľov.

Tieto čísla neznamenajú, že cena a dostupnosť nie sú dôležité. V slovenskom prostredí môžu byť rozhodujúce najmä mimo veľkých miest, kde majú väčšiu úlohu regionálne knižnice a dostupnosť lacnejších vydaní. Dáta však naznačujú, že problém je hlbší: časť dospelých sa v knihách nenachádza, nevie si vybrať alebo má čítanie spojené skôr s povinnosťou než s oddychom.

Do toho vstupuje digitálne prostredie. Meta-analýza publikovaná v časopise Frontiers in Psychology vyhodnotila 124 experimentov v 32 štúdiách a zistila, že pozornostné rušenie pri online čítaní znižuje porozumenie textu. Autori uvádzajú celkový efekt Hedgesovo g = -0,64, čo podporuje skúsenosť mnohých čitateľov, že po dlhom dni pri obrazovke sa ťažšie sústredia na súvislú knihu.

Čítanie preto nesúvisí iba s kultúrnou spotrebou, ale aj so schopnosťou pracovať s dlhším textom. OECD v Survey of Adult Skills 2023 uvádza priemerné skóre gramotnosti 260 bodov naprieč zúčastnenými krajinami a ekonomikami. Zároveň upozorňuje, že 26 percent dospelých dosiahlo dve najnižšie úrovne gramotnosti.

Z toho nevyplýva, že čítanie beletrie samo vyrieši problémy s gramotnosťou alebo duševnou pohodou. Opatrnejšie sa dá povedať, že pravidelné čítanie môže byť jedným zo spôsobov, ako si dospelí udržiavajú kontakt s dlhším textom, slovnou zásobou a sústredenou pozornosťou. Pre časť ľudí môže byť aj súčasťou oddychu, ak sa k nemu nedostávajú cez tlak na výkon.

Pre Slovensko je podstatné, že verejná debata o podpore čítania sa často sústreďuje na deti. Školy riešia povinné čítanie, čitateľské denníky a výsledky žiakov, no menej sa hovorí o dospelých, ktorí kedysi čítali a prestali. Práve táto skupina môže byť pre knižnice aj vydavateľov zaujímavá, pretože nejde o ľudí, ktorí knihy odmietajú úplne, ale o čitateľov so strateným návykom.

Preniesť britský model na Slovensko by neznamenalo len vydať tenšie knihy. Krátky formát funguje najmä vtedy, keď ho sprevádza jednoduchý výber, dostupná cena, viditeľnosť v knižniciach a odporúčania, ktoré nevyvolávajú pocit školského zoznamu. Vydavateľ by mohol pracovať s kratšou prózou, esejami alebo non-fiction knihami s krátkymi kapitolami, knižnica zasa s čitateľskými klubmi pre dospelých začiatočníkov.

Audioknihy môžu pomôcť ľuďom, ktorí nemajú čas sadnúť si ku knihe, ale vedia počúvať pri cestovaní alebo domácich prácach. Nie sú náhradou všetkých foriem čítania, no pre časť dospelých môžu byť návratom k príbehom a témam, ku ktorým by sa v tlačenej podobe nedostali. Podobne môžu fungovať e-knihy, ak odstránia problém dostupnosti, nie však problém rozptýlenia.

Knižnice majú v tejto debate výhodu, ktorú vydavatelia nemajú v rovnakej miere. Vedia pracovať lokálne, poznajú svojich čitateľov a môžu testovať malé formáty bez veľkého komerčného rizika. Otvorenou otázkou zostáva, či slovenské verejné knižnice vedia systematicky merať, či priťahujú nových dospelých čitateľov, alebo najmä obsluhujú tých, ktorí už čítajú pravidelne.

Najbližším krokom by preto nemala byť len ďalšia kampaň za čítanie, ale aj overovanie, ktoré formáty dospelých reálne vracajú ku knihám. Bez dát o tom, kto sa do knižníc a ku knihám vracia, zostane slovenská debata najmä pri dobrých úmysloch.