Eurofondy zlepšili infraštruktúru, regióny však Bratislavu nedobiehajú

Slovensko za dve desaťročia členstva v Európskej únii získalo v čistom takmer 29 miliárd eur, podľa súhrnu Denníka E sa však regionálne rozdiely výrazne nezmenšili. Peniaze z Bruselu pomohli financovať cesty, školy, nemocnice či miestne projekty, no slabšie regióny sa k najsilnejšiemu Bratislavskému kraju približovali len pomaly. Nové obdobie eurofondov preto nebude rozhodovať iba rýchlosť čerpania, ale najmä merateľný výsledok investícií.

Slovensko vstúpilo do Európskej únie 1. mája 2004 a odvtedy patrí medzi čistých príjemcov európskeho rozpočtu. Podľa Denníka E dostala krajina za 20 rokov členstva v čistom takmer 29 miliárd eur. Čistá bilancia znamená rozdiel medzi tým, čo Slovensko z rozpočtu Európskej únie prijalo, a tým, čo doň odviedlo.

Tieto peniaze sa nedajú oddeliť od každodennej skúsenosti ľudí v regiónoch. Eurofondy financovali dopravnú infraštruktúru, verejné budovy, kanalizácie, školské projekty, vybavenie nemocníc, sociálne služby aj menšie obecné investície. V mnohých mestách a obciach boli práve európske peniaze hlavným zdrojom na projekty, ktoré by miestne rozpočty samy neutiahli.

Silný prílev peňazí však automaticky neznamenal, že sa ekonomická mapa Slovenska zásadne vyrovnala. Najväčší rozdiel zostal medzi Bratislavou a slabšími časťami krajiny, najmä východom a niektorými okresmi stredného Slovenska. Dôvod je v tom, že infraštruktúra môže zlepšiť podmienky pre život a podnikanie, no sama osebe ešte nevytvára firmy s vyššou produktivitou, výskum, inovácie ani lepšie platené pracovné miesta.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v analýze slovenských regiónov uviedla, že rýchlejší rast Bratislavy zväčšil rozdiel voči Východnému Slovensku. Podľa OECD bol HDP na obyvateľa v Bratislave takmer 3,3-násobný oproti Východnému Slovensku a Slovensko patrí medzi krajiny OECD s najvyššími regionálnymi rozdielmi.

Dáta Štatistického úradu Slovenskej republiky ukazujú, aká silná je pozícia hlavného mesta a jeho okolia. Bratislavský kraj vytvoril v roku 2023 HDP vo výške 33,492 miliardy eur, čo predstavovalo 27,2 percenta výkonu celej slovenskej ekonomiky. Regionálny HDP na obyvateľa tam dosiahol 45 187 eur, teda približne dvojnásobok národného priemeru.

Takéto čísla neznamenajú, že eurofondy boli zbytočné. Skôr ukazujú rozdiel medzi viditeľnou investíciou a dlhodobým ekonomickým efektom. Opravená cesta, zateplená škola alebo nové námestie môžu zlepšiť kvalitu života, no región začne dobiehať silnejšie časti krajiny až vtedy, keď investície pritiahnu podnikanie, zvýšia kvalifikáciu ľudí alebo odstránia prekážky, ktoré bránia rastu produktivity.

Eurostat vo svojej analýze regionálnych účtov uvádza, že medzi rokmi 2013 a 2023 klesol podiel na HDP Európskej únie v šiestich z ôsmich slovenských regiónov na úrovni NUTS 3, teda krajov. Podľa Eurostatu to naznačuje, že väčšina slovenských regiónov sa v porovnaní s európskou ekonomikou neposilňovala tak, ako by sa pri vysokom objeme verejných investícií očakávalo.

Slabší výsledok súvisí aj s tým, ako Slovensko eurofondy riadilo. Európska komisia pri technickej podpore pre Slovensko konštatovala, že krajina dlhodobo zápasila s nízkou absorpčnou kapacitou fondov EÚ. Inak povedané, problémom nebolo iba to, či peniaze existujú, ale aj to, či ich verejná správa, samosprávy a prijímatelia dokázali pripraviť, vysúťažiť a použiť na projekty s výsledkom.

Slovenská verejná diskusia sa preto často sústredila na čerpanie. Pri eurofondoch sa sledovalo, koľko percent obálky je zazmluvnených alebo preplatených, lebo nevyčerpané peniaze mohli prepadnúť. Tento tlak však zvýhodňuje projekty, ktoré sa dajú pripraviť rýchlo, nie nevyhnutne tie, ktoré majú najväčší dlhodobý prínos pre región.

Príkladom rozdielu medzi čerpaním a výsledkom je investícia do verejnej budovy. Ak škola zníži účty za energie, zlepší podmienky pre žiakov a pomôže udržať kvalitných učiteľov, jej efekt je širší než samotná stavebná faktúra. Ak sa však projekt skončí len formálnou rekonštrukciou bez zmeny služieb, eurofondy síce zanechajú viditeľnú stopu, no regionálnu ekonomiku neposunú výrazne dopredu.

Nové programové obdobie má túto slabinu aspoň čiastočne riešiť. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v Partnerskej dohode SR na roky 2021 – 2027 uvádza, že Slovensko má z fondov Európskej únie k dispozícii 12,6 miliardy eur. Európska komisia vo svojej správe o Slovensku uvádza objem 15,9 miliardy eur vrátane národného spolufinancovania, čo zodpovedá 9,7 percenta HDP Slovenska v roku 2024.

Rozdiel medzi oboma číslami je v spolufinancovaní. Základom je európska obálka 12,6 miliardy eur, no reálny investičný balík je vyšší, keď sa k nemu pripočíta národný príspevok. Pre verejné financie to znamená, že eurofondy nie sú bezplatné peniaze, ale projekty, pri ktorých štát a samosprávy nesú časť nákladov a zodpovednosť za výsledok.

Európska komisia zároveň uviedla, že Slovensko v období 2021 – 2027 zlúčilo viaceré programy do jednotného Programu Slovensko. Cieľom tejto zmeny je zjednodušiť riadenie a zlepšiť orientáciu investícií na výsledky. Samotné zlúčenie programov však ešte nezaručuje, že sa zmení kvalita projektov v teréne.

Pre bežného čitateľa je preto dôležité sledovať pri nových eurofondových projektoch iné ukazovatele než iba oznámenú sumu. Pri ceste je podstatné, či skráti dochádzanie do práce alebo zlepší napojenie priemyselného územia. Pri škole je rozhodujúce, či zlepší vzdelávanie a udrží deti v regióne. Pri podpore firiem treba sledovať, či vznikli pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou, nie iba to, či podnik prečerpal grant.

Regionálne rozdiely sa nedajú odstrániť jedným programovým obdobím, lebo vznikali desaťročia a súvisia aj s dopravou, školstvom, zdravotníctvom, bývaním a kvalitou miestnej správy. Eurofondy však patria medzi málo nástrojov, ktoré dokážu do slabších regiónov priniesť veľké investície naraz. Ak ich štát použije najmä na dobiehanie meškajúcich stavieb a formálne plnenie plánov, rozdiel voči Bratislave sa môže udržať aj po ďalších miliardách.

Najbližšie roky ukážu, či Program Slovensko dokáže posunúť hodnotenie eurofondov od otázky, koľko peňazí sa minulo, k otázke, ktoré regióny sa vďaka nim reálne priblížili zvyšku krajiny.