Návrh Bruselu môže zdražiť letenky do Turecka či Egypta

Európska komisia pripúšťa, že by rozšírila uhlíkové pravidlá aj na časť letov z Európy do krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru. Pre cestujúcich zo Slovenska by to mohlo znamenať vyššie ceny najmä na dovolenkových trasách do Turecka, Egypta alebo Spojených arabských emirátov. Zatiaľ však nejde o okamžitú zmenu, ale o návrh a následný legislatívny proces, pri ktorom ešte nie je definitívne jasné, ktoré linky by sa do nového režimu napokon dostali.

Dnes platí, že emisie z veľkej časti medzinárodných letov mimo Európskeho hospodárskeho priestoru sa v európskom systéme obchodovania s emisnými povolenkami neoceňujú rovnako ako lety vnútri Európy. Európska komisia to uvádza v dokumente o letectve a emisiách, kde opisuje aj dočasný režim známy ako „stop the clock“.

Práve to je jadro sporu. Európska únia už roky rieši, či má pri diaľkových letoch spoliehať najmä na medzinárodný mechanizmus CORSIA, teda systém kompenzácie a znižovania emisií v medzinárodnom letectve, alebo či má pridať aj vlastný tvrdší nástroj. Európska komisia na svojej stránke o znižovaní emisií z letectva uvádza, že ak sa CORSIA neukáže ako dostatočná, môže navrhnúť rozšírenie európskeho systému aj na odletové lety do tretích krajín, pričom príletové lety by mohli zostať mimo neho.

Pre bežného cestujúceho to v preklade znamená jediné: ak by aerolínie museli na vybrané lety mimo Európy nakupovať viac emisných povoleniek, zvýšili by sa im náklady. A časť takého nákladu sa zvyčajne premieta do cien leteniek. Nejde však o automatiku, pri ktorej by Brusel určil pevnú prirážku na každú sedačku. Cena letenky vzniká z viacerých položiek naraz, od paliva a letiskových poplatkov až po dopyt, obsadenosť linky, kurzové pohyby či obchodnú politiku dopravcu.

Návrh Európskej komisie z júla 2021 počítal s tým, že pri letoch mimo Európy sa bude naďalej uplatňovať CORSIA, aby sa zabránilo dvojitému pokrytiu tých istých emisií. Zároveň si však Komisia nechala otvorené dvere pre prísnejší postup, ak by medzinárodný systém nezodpovedal cieľom Parížskej dohody alebo by sa doň nezapojilo dosť krajín. Európsky parlament potom v apríli 2023 prijal svoju pozíciu k revízii pravidiel pre letectvo, čím sa téma posunula do ďalšieho vyjednávania.

Z pohľadu Slovenska sú najcitlivejšie dovolenkové smery. Ak by sa pravidlá vzťahovali na odlety z územia Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru do tretích krajín, dotknúť by sa mohli aj letov do Turecka, Egypta či Spojených arabských emirátov. To sú pritom trasy, ktoré Slováci bežne využívajú cez pravidelné linky aj cez zájazdy od cestovných kancelárií. Nešlo by teda len o drahšie individuálne letenky, ale potenciálne aj o vyššie ceny niektorých balíkových dovoleniek.

Najväčšia neistota je dnes v tom, kde presne by sa nový náklad začal rátať. Európska komisia hovorí o odletových letoch, nie o všetkých letoch oboma smermi. Dôležité bude aj to, či sa nové pravidlá budú týkať všetkých dopravcov rovnako, alebo či sa ich dosah v praxi bude líšiť podľa typu linky, krajiny registrácie a konkrétneho právneho nastavenia.

Preto sa nedá poctivo povedať, o koľko eur by zdražela jedna letenka do Antalye, Hurghady alebo Dubaja. Ak by aerolínii pribudol nový emisný náklad, má v zásade tri možnosti: preniesť ho celý na cestujúceho, zobrať časť na seba alebo ho rozložiť medzi viacero položiek v cene. Na konkurenčných trasách býva priestor na zdraženie menší, lebo dopravca riskuje stratu klientov. Na trasách s obmedzenejšou ponukou alebo pri silnej sezónnej poptávke sa nový náklad prenáša do cien ľahšie.

Pre cestovné kancelárie to znamená najmä komplikovanejšie vysvetľovanie cien. Klient si pri zájazde zvyčajne nekupuje samostatnú letenku, ale celý balík služieb. Ak sa charterový alebo pravidelný let predraží, kancelária musí rozhodnúť, či upraví konečnú cenu zájazdu, alebo časť nárastu pokryje z vlastnej marže. Výsledok tak môže byť na trhu nerovnaký: niekde sa zmena prejaví hneď, inde až pri nových katalógoch a nových kontraktoch s dopravcami.

Samotné letiská na Slovensku by nový režim nepocítili ako priamy poplatok v pokladni. Riziko je skôr nepriame. Ak by niektoré mimoeurópske destinácie citeľnejšie zdraželi, časť dopytu by sa mohla presunúť na bližšie trasy v rámci Európy alebo na lacnejšie termíny mimo hlavnej sezóny. Pre regionálne letiská aj organizátorov zájazdov je preto dôležité, či nové pravidlá prídu rýchlo, alebo s dlhším prechodným obdobím.

Podstatné je aj to, že nejde o zmenu, ktorá by sa už dnes automaticky objavovala v každej predávanej letenke. Z doterajších európskych dokumentov vyplýva skôr smer, ktorým sa Brusel môže vydať, než hotový cenník pre dovolenkárov. Kým nebude známe finálne znenie pravidiel, dátum účinnosti a presný okruh dotknutých letov, cestujúci budú pri nákupe sledovať najmä to, či sa nové náklady objavia v cene postupne alebo skokom počas jednej sezóny.

Práve toto zostáva pre Slovákov najdôležitejšou otvorenou otázkou: nie či Európska únia chce tlačiť letectvo k nižším emisiám, ale na ktoré dovolenkové trasy sa to napokon prenesie a koľko z nového nákladu ponesú aerolínie namiesto rodinných rozpočtov.