Nová analýza nenašla jasnú väzbu cyklu so zraneniami futbalistiek

Debata o zraneniach žien vo futbale sa opäť vracia k menštruačnému cyklu, no nové dáta nepodporujú jednoduché vysvetlenia. Systematická review a meta-analýza v časopise Scientific Reports z 21. januára 2026 nenašla štatisticky významnú súvislosť medzi fázou cyklu a svalovými zraneniami. Autori zároveň upozorňujú, že dôkazy sú zatiaľ veľmi neisté a z dostupných štúdií sa nedajú robiť praktické odporúčania pre trénerov ani hráčky.

Téma je citlivá najmä preto, že ženský futbal rýchlo rastie a zranenia kolena či stehenných svalov patria medzi najväčšie športové aj finančné problémy klubov. Pri hráčkach sa často spomína ACL, teda predný skrížený väz v kolene, ktorého poškodenie zvyčajne znamená operáciu, dlhú rehabilitáciu a často aj výpadok na väčšinu sezóny.

Nová meta-analýza v Scientific Reports sa však netýkala priamo ACL, ale svalových zranení. Je dôležité to rozlišovať, pretože internetové debaty často spájajú všetky zranenia športovkýň do jedného vysvetlenia: hormóny, cyklus a údajne „rizikové dni“. Výskum taký jednoduchý obraz zatiaľ nepotvrdzuje.

Autori štúdie zahrnuli len 3 štúdie so spolu 318 účastníčkami. Pri porovnaní rizika svalových zranení medzi luteálnou a folikulárnou fázou cyklu im vyšla spoločná hodnota RR 1,18 s 95-percentným intervalom spoľahlivosti od 0,75 do 1,86 a hodnotou p = 0,46. Inými slovami, výsledok neukázal štatisticky významnú asociáciu.

Rovnako dôležité je, čo štúdia nehovorí. Neznamená, že menštruačný cyklus nemá žiadny význam pre tréning, regeneráciu alebo subjektívny pocit hráčky. Znamená iba to, že dostupné dáta zatiaľ nestačia na tvrdenie, že konkrétna fáza cyklu spoľahlivo zvyšuje riziko svalového zranenia.

Autori meta-analýzy výslovne uvádzajú, že istota kumulatívnych dôkazov je veľmi nízka. Ako dôvody uvádzajú metodologické limity, nejednotné delenie fáz cyklu a nepresné metódy ich určovania. Z toho vyplýva praktický záver: tréner by nemal hráčke meniť tréningový plán len podľa kalendárovej predpovede fázy cyklu, ak nemá ďalšie údaje o jej zdravotnom stave, symptómoch a záťaži.

Podobne opatrný je aj konsenzus Union of European Football Associations publikovaný 21. septembra 2025 v BMJ Open Sport & Exercise Medicine. Dokument uvádza, že dôkazy spájajúce fázy menštruačného cyklu s výkonom alebo rizikom zranenia zostávajú nejednoznačné. Tracking cyklu môže byť podľa konsenzu užitočný najmä na zachytenie nepravidelností, manažment symptómov a podporu autonómie hráčok.

Tento dokument vznikol metódou RAND-UCLA a expertná skupina sa zhodla na 82 tvrdeniach v piatich oblastiach. Riešila dôvody trackingu, zmysluplné metriky, vhodné metódy, implementáciu v tímoch a metodiku ďalšieho výskumu. Aj tu platí, že cieľom nemá byť selekcia hráčok podľa cyklu, ale lepšia komunikácia a bezpečnejšie prostredie.

Pri ACL je situácia iná v tom, že problém je dobre viditeľný v dátach o zraneniach. Systematická review rizika ACL vo futbale odhadla u futbalistiek pooled incidence proportion na 2,0 percenta a incidence rate na 2,0 zranenia na 10 000 athlete-exposures. Tá istá práca pripomína, že staršie odhady uvádzali približne 2,7-násobné riziko u žien oproti mužom vo futbale.

UEFA Women’s Elite Club Injury Study, ktorá sledovala elitný klubový futbal žien v sezónach 2018/2019 až 2021/2022, zaznamenala 1527 zranení u 463 hráčok. Najčastejšie boli zranenia stehenných svalov, no ACL zranenia autori označili za najzaťažujúcejšie. Celková incidencia zranení bola 6,7 na 1000 hodín expozície a počas zápasov bola takmer štvornásobne vyššia než v tréningu, konkrétne 18,4 oproti 4,8 na 1000 hodín.

Pre kluby z toho vyplýva, že pozornosť by sa nemala zúžiť iba na cyklus. Riziko zranenia ovplyvňuje aj sila, únava, technika pohybu, návrat po predchádzajúcom zranení, povrch ihriska, zápasové zaťaženie a kvalita rozcvičenia. Pri mladých hráčkach sa pridáva rast, rozdielna biologická zrelosť a často aj menšia dostupnosť fyzioterapie.

Dôkazy sú silnejšie pri preventívnych programoch než pri jednoduchých hormonálnych vysvetleniach. Meta-analýza preventívnych programov vo futbale žien na vzorke 11 773 hráčok zistila, že viaczložkové programy znižovali celkovú mieru zranení o 27 percent a mieru ACL zranení o 45 percent. Takéto programy zvyčajne kombinujú silové prvky, stabilitu, kontrolu kolena, techniku doskoku a zmeny smeru.

Pre slovenské amatérske a mládežnícke tímy je podstatné, že prevencia nemusí začínať drahou technológiou. Realistickejšie je pravidelné rozcvičenie s neuromuskulárnymi prvkami, dôraz na techniku doskoku, postupné zvyšovanie záťaže a základná evidencia bolesti, únavy a vynechaných tréningov. Ak klub nemá fyzioterapeuta, o to dôležitejšie je, aby tréner neignoroval opakované signály hráčok.

Slovenský futbalový zväz v máji 2025 oznámil reorganizáciu dievčenských súťaží WU15 a WU19. Podľa oznámenia zväzu má nový model od sezóny 2026/27 oddeliť elitnejšie a rozvojové tímy. Ak bude dievčenský futbal rásť, porastie aj potreba lepšieho tréningového a zdravotného zázemia mimo najväčších klubov.

Otvorená komunikácia o menštruačnom cykle do toho patrí, no musí mať hranice. V mládežníckom prostredí ide o citlivé údaje, ktoré majú zostať dobrovoľné, súkromné a použiteľné iba na podporu hráčky, nie na tlak, výsmech alebo vyraďovanie zo zostavy. Tréneri a rodičia by mali rozlišovať medzi otázkou „ako sa cítiš a čo potrebuješ“ a snahou robiť zdravotné závery z aplikácie v telefóne.

Najväčším rizikom pre slovenské kluby nie je to, že nebudú mať dokonalé dáta o cykle, ale že podcenia jednoduché opatrenia, pri ktorých už výskum ukazuje prínos. Ďalším krokom bude zistiť, ako takéto preventívne programy dostať do menších tímov tak, aby ich tréneri vedeli robiť pravidelne, bezpečne a bez pseudovedy.