Časť živnostníkov od júla 2026 prejde na mikroodvod 131 eur

Od 1. júla 2026 sa živnostníkom mení spôsob, akým Sociálna poisťovňa posúdi vznik a trvanie povinného poistenia. Časť SZČO s nižšími príjmami sa dostane do nového režimu mikroodvodu 131,34 eura mesačne, iným zostane výpočet zo základu dane. Popri tom už od januára platí vyšší minimálny sociálny odvod 303,11 eura a spolu so zdravotnými preddavkami to mení mesačný cash flow malých podnikateľov, vyplýva z údajov Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Čo sa mení od januára a čo sa láme v júli

Právny rámec priniesol zákon č. 258/2025 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2026. Už od začiatku roka sa podľa Sociálnej poisťovne zvýšil minimálny vymeriavací základ SZČO na 914,40 eura a minimálne sociálne odvody z neho predstavujú 303,11 eura mesačne.

Od 1. júla 2026 sa však nemení len suma, ale aj logika systému. Práve vtedy Sociálna poisťovňa znovu posúdi, či živnostníkovi vzniká alebo trvá povinné sociálne poistenie podľa príjmov za rok 2025. Pre tých, ktorí mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, sa nové posúdenie môže premietnuť až od 1. októbra 2026.

Pre podnikateľa je dôležité, že nejde o formálnu úpravu v zákone. Z príjmu za minulý rok sa po novom môže stať pravidelná mesačná platba, ktorú treba zaplatiť bez ohľadu na to, či klient faktúru uhradí načas alebo či je aktuálny mesiac slabší.

Kto zostane v starom režime a koho zasiahne mikroodvod

Sociálna poisťovňa uvádza, že pri povinne poistenej SZČO s príjmom z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšším ako 9 144,01 eura za rozhodujúce obdobie zostáva zachovaný doterajší spôsob výpočtu vymeriavacieho základu zo základu dane. Pre túto skupinu teda neplatí nový osobitný vymeriavací základ a zmena sa prejaví skôr cez prepočet podľa ich vlastných výsledkov.

Nový prvok prichádza pri časti živnostníkov s nižším príjmom. Podľa samostatného vysvetlenia Sociálnej poisťovne sa od júla 2026 použije osobitný vymeriavací základ 396,24 eura, z ktorého vychádza mesačný sociálny odvod 131,34 eura. Inštitúcia tento režim označuje ako mikroodvod.

Pre časť SZČO to bude nižšia mesačná povinnosť než klasické minimum 303,11 eura. Zároveň však nejde o dobrovoľný paušál, ktorý si živnostník vyberie podľa chuti. Rozhodujú príjmy za rok 2025 a to, do akej skupiny ho po júlovom prehodnotení zaradí Sociálna poisťovňa.

Pri veľmi nízkych príjmoch treba čítať pravidlá ešte opatrnejšie. Parlamentný materiál k novele uvádza, že SZČO, ktorá za rok 2025 nedosiahla príjem vyšší ako 2 876,90 eura, nemá od 1. júla 2026 povinne vzniknúť sociálne poistenie, a teda ani povinnosť platiť mikroodvod. Keďže tento údaj redakcia má z parlamentného materiálu, nie zo samostatného finálneho vysvetlenia paragrafového znenia k 1. júlu, pri hranici 2 876,90 eura sa oplatí overiť si konečné účinné pravidlo ešte pred tým, ako si živnostník nastaví cenu alebo rezervu.

Koľko peňazí odíde mesačne ešte pred daňou

Samotný sociálny odvod nevypovedá o tom, čo ostane na účte. K povinnej platbe do Sociálnej poisťovne treba pripočítať aj zdravotné preddavky. Všeobecná zdravotná poisťovňa uvádza, že minimálny mesačný preddavok SZČO na verejné zdravotné poistenie je v roku 2026 vo výške 121,92 eura pre osobu bez zdravotného postihnutia a 60,96 eura pre osobu so zdravotným postihnutím.

Ak živnostník bez zdravotného postihnutia od júla spadne do režimu mikroodvodu, jeho minimálny pravidelný mesačný odtok do odvodov bude 253,26 eura, teda 131,34 eura na sociálne poistenie a 121,92 eura na zdravotné poistenie. Ak zostane v klasickom režime s minimálnymi sociálnymi odvodmi 303,11 eura, spolu so zdravotným preddavkom pôjde o 425,03 eura mesačne. Ani jedna z týchto súm ešte neobsahuje rezervu na daň, DPH ani vlastné prevádzkové náklady.

Pri SZČO so zdravotným postihnutím je minimálny zdravotný preddavok polovičný. V kombinácii s mikroodvodom to znamená 192,30 eura mesačne, pri klasickom minimálnom sociálnom odvode 364,07 eura. Aj v tomto prípade však platí, že ide len o najnižší pravidelný odtok podľa dostupných sadzieb; skutočná povinnosť môže byť vyššia podľa individuálneho výsledku podnikania.

Pre cash flow je podstatné aj načasovanie. Živnostník môže mať ročne zisk, ale ak klienti platia faktúry o 30 či 60 dní, vyšší odvod alebo nová mesačná platba ho zasiahne skôr, než peniaze reálne prídu na účet. Práve preto sa zmena najviac dotkne malých podnikateľov s nízkou rezervou a nepravidelným obratom.

Čo si prepočítať ešte pred ďalšou faktúrou

Prvý krok je zistiť, do ktorého režimu vás radí príjem za rok 2025 a či sa vás júlové preposúdenie dotkne od 1. júla alebo až od 1. októbra. Druhý krok je prepočítať si nové pevné mesačné platby, nie iba ročný dopad. Pri živnosti s úzkou maržou býva rozhodujúce, koľko peňazí odíde každý mesiac bez ohľadu na to, či sa zákazka podarí.

Tretí krok je pripočítať k odvodom rezervu na daň a prípadnú DPH, ak ju podnikateľ odvádza. Až potom dáva zmysel pozrieť sa na cenu služby alebo produktu. Ak po odpočítaní týchto platieb zostáva príliš malý priestor na vlastnú odmenu a rezervu, problém nemusí byť v jednej konkrétnej sadzbe, ale v tom, že pôvodná cena bola nastavená na staré náklady.

V praxi preto treba prepočítať aspoň priemernú mesačnú tržbu, priame náklady na zákazku, nové odvody a rezervu na daň. Až z rozdielu vyjde, či podnikanie stále financuje nielen štátne odvody, ale aj vlastný príjem podnikateľa. Pri službách účtovaných hodinovo alebo paušálom môže aj relatívne malá zmena fixných platieb znamenať, že hodinová sadzba prestane pokrývať čas, administratívu a nevyfakturované prestoje.

Ak živnostník zistí, že nové nastavenie mu znižuje voľnú hotovosť pod prijateľnú úroveň, má v zásade tri možnosti: upraviť cenu, skrátiť splatnosť faktúr alebo znížiť iné pravidelné náklady. Nie každý trh znesie zdraženie, ale ignorovať zmenu býva pri nízkej marži ešte drahšie, pretože odvod je fixný a štát ho neviaže na to, či bol daný mesiac slabší.

Kedy preveriť paušál alebo inú formu podnikania

Zmena odvodov sama osebe ešte neznamená, že živnosť prestáva dávať zmysel. Má však význam znovu si prepočítať, či živnostníkovi stále vyhovujú jeho daňové nastavenia a či sa mu nezmenil pomer medzi obratom, nákladmi a povinnými platbami. Pri niektorých podnikateľoch môže byť dôležitejšie upraviť cenu alebo rezervy než meniť právnu formu.

Ak niekto uvažuje o prechode na inú formu podnikania, nemal by porovnávať len samotný sociálny odvod. Do rozhodnutia vstupuje aj účtovníctvo, administratíva, spôsob vyplácania peňazí a to, ako pravidelne firma fakturuje. Zmena pravidiel od júla 2026 je preto skôr signálom, že si treba skontrolovať celú ekonomiku živnosti, nie iba jednu položku v sadzobníku.

Rozhodujúce bude najmä to, aké oznámenie po júlovom prehodnotení pošle Sociálna poisťovňa a či sa pri veľmi nízkych príjmoch potvrdí aj v konečnom účinnom výklade hranica 2 876,90 eura, od ktorej závisí vznik povinného poistenia a s ním aj nová mesačná platba.