Pri obnove domov budú rozhodovať úspory energie

EÚ po revízii pravidiel pre energetickú hospodárnosť budov tlačí na hlbšie renovácie aj bezemisné novostavby. Pre domácnosti, správcov a menšie firmy na Slovensku to znamená, že pri zateplení, výmene okien či kúrenia bude čoraz dôležitejšie, aký pokles spotreby energie obnova prinesie. Presné slovenské podmienky ešte musí určiť prenesenie európskej smernice do národných pravidiel.

Budovy sú v európskej energetike veľká téma aj preto, že míňajú veľa energie a významne sa podieľajú na emisiách. Európska komisia uvádza, že budovy vytvárajú približne tretinu energetických emisií EÚ a znižovanie ich spotreby má pomôcť aj so závislosťou od fosílnych palív a kolísania ich cien.

Základný smer je už schválený. Revidovaná smernica EÚ o energetickej hospodárnosti budov z roku 2024 počíta s tým, že európsky fond budov sa má do roku 2050 postupne zmeniť na bezemisný. Neznamená to, že všetky slovenské domy a prevádzky čaká okamžitá povinná prestavba, ale že národné pravidlá, dotácie aj požiadavky na projektovanie sa budú tomuto cieľu čoraz viac prispôsobovať.

Čo znamená bezemisná budova v praxi

Pojem bezemisná budova znie tvrdšie, než bude v bežnej praxi vyzerať. Podľa Európskej komisie ide o budovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou a s nulovými alebo veľmi nízkymi emisiami z fosílnych palív.

Pre bežného vlastníka bytu, domu alebo menšej prevádzky to v praxi znamená najmä toto: budova má potrebovať menej energie na vykurovanie, chladenie, vetranie a teplú vodu. A ak sa už energia spotrebúva, tlak bude na čistejšie zdroje a na technické riešenia, ktoré znižujú straty.

Práve preto sa európske pravidlá nepozerajú len na nové stavby. Dôležitá je aj obnova starších budov, ktoré dnes míňajú najviac energie. Na Slovensku je to podstatné tým skôr, že veľká časť rodinných domov, bytoviek aj menších obchodných priestorov sa obnovuje postupne, po etapách a často až vtedy, keď si to vynúti stav strechy, fasády alebo kúrenia.

Novostavby dostanú prísnejší režim

Najjasnejšie termíny sa týkajú nových budov. Podľa Európskeho parlamentu musia členské štáty zabezpečiť, aby všetky nové verejné budovy boli bezemisné od roku 2028 a všetky nové budovy od roku 2030.

Pre slovenský trh to znamená, že developeri, projektanti aj menší stavebníci budú musieť pracovať s vyššími nárokmi na obálku budovy, technické zariadenia aj celkový energetický výsledok stavby. Pri rodinných domoch to nemusí byť viditeľné na prvý pohľad, ale v rozpočte sa viac prejaví kvalita zateplenia, okien, tienenia či spôsob vykurovania a prípravy teplej vody.

Pri nebytových projektoch, ako sú kancelárie, predajne či menšie prevádzky, sa k tomu pridáva aj tlak na prevádzkové náklady. Úspornejšia budova môže znamenať vyššiu počiatočnú investíciu, no zároveň nižšiu citlivosť na ceny energií. Práve tento argument Európska komisia pri pravidlách opakovane zdôrazňuje.

Staré bytovky a prevádzky pocítia tlak skôr než nové domy

Ešte dôležitejšie než novostavby budú pre Slovensko existujúce budovy. Európsky parlament uvádza, že štáty musia zaviesť minimálne energetické štandardy pre nebytové budovy tak, aby sa obnovili najhoršie budovy v portfóliu do rokov 2030 a 2033.

Práve to je dôležitá správa pre vlastníkov kancelárií, obchodov, skladov či menších firemných priestorov. Ak budova patrí medzi energeticky najslabšie, tlak na obnovu príde skôr. Slovensko si ešte musí určiť presný spôsob, ako tieto pravidlá prenesie do domácej legislatívy, no smer je už daný: najhoršie budovy sa majú z trhu vysokých strát postupne vytláčať.

Pri obytných budovách zvolila EÚ iný postup. Namiesto priamej povinnosti pre každý jednotlivý byt alebo dom majú štáty nastaviť trajektóriu poklesu priemernej spotreby primárnej energie celého obytného fondu. Podľa Európskeho parlamentu má ísť o zníženie o 16 % do roku 2030 a o 20 až 22 percent do roku 2035 oproti roku 2020.

To je pre domácnosti dôležitý rozdiel. Zatiaľ to neznamená, že každému vlastníkovi rodinného domu príde jednotná európska povinnosť vymeniť okná alebo kotol do konkrétneho dátumu. Znamená to však, že štát bude musieť výsledok dosiahnuť cez kombináciu pravidiel, podpôr, energetických certifikátov a podmienok pri obnove.

Čo si pri rekonštrukcii všímať už teraz

Aj keď slovenské vykonávacie pravidlá ešte nie sú finálne, pri plánovaní obnovy sa oplatí myslieť o krok dopredu. Z európskeho rámca vyplýva, že väčší zmysel budú mať také zásahy, ktoré prinesú merateľný pokles spotreby, nie len kozmetickú opravu.

Pri obnove sa preto oplatí sledovať najmä tieto veci:

• či sa projekt pozerá na budovu ako na celok, nielen na jednu poruchu,
• aký bude výsledok v energetickom certifikáte pred obnovou a po nej,
• či sa zásahy dajú technicky spojiť tak, aby sa o pár rokov nemuseli prerábať znova,
• aké podmienky budú mať dotácie a či nebudú zvýhodňovať hlbšiu obnovu pred čiastkovou,
• či vyššia vstupná investícia skutočne zníži budúce účty za energiu.

Pre správcov bytoviek to znamená väčší tlak na prípravu projektu a na postupnosť prác. Ak sa dnes urobí len časť obnovy bez väzby na ďalšie kroky, o pár rokov môže byť drahšie dopĺňať technické riešenia, ktoré sa dali pripraviť naraz. Pri menších firmách zasa bude dôležité, či rekonštrukcia zlepší len vzhľad prevádzky, alebo aj jej energetickú náročnosť.

Podľa Eurostatu žilo v roku 2025 v EÚ 23,9 percenta ľudí v domácnosti, kde sa počas predchádzajúcich piatich rokov zlepšila energetická efektívnosť. Najčastejšie išlo o zateplenie, výmenu okien a modernejšie kúrenie. Aj to ukazuje, že obnova budov už nie je okrajová téma, ale bežná súčasť bývania a podnikania.

Na Slovensku však ešte ostáva viacero otvorených otázok. Nebude rozhodovať len európsky cieľ, ale aj to, ako ho štát pretaví do termínov, výnimiek a dotačných schém pre bytovky, rodinné domy a komerčné priestory. Práve od tejto domácej podoby pravidiel bude závisieť, či sa obnova zrýchli rozumne, alebo sa pre časť vlastníkov stane príliš drahou a odkladateľnou investíciou.