Štát mení odvody živnostníkov, mikroodvod má byť 131,34 eura

Živnostníci a ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby už od januára 2026 platia vyššie minimálne sociálne odvody a od júla sa pre časť nízkopríjmových podnikateľov chystá odlišný režim. Sociálna poisťovňa potvrdila minimálne poistné 303,11 eura mesačne, kým podľa legislatívnych materiálov a výkladu KPMG Slovensko má od 1. júla 2026 pre najnižšie príjmy fungovať mikroodvod 131,34 eura. Pre bežného živnostníka je rozhodujúce, či sa ho týka plné minimum alebo miernejší režim, pretože rozdiel zasiahne priamo mesačný cash flow.

Od januára už platí vyššie minimum

Najpevnejší bod v tejto téme je januárová zmena. Sociálna poisťovňa uviedla, že od 1. januára 2026 je minimálny mesačný vymeriavací základ pre SZČO 914,40 eura a minimálne poistné 303,11 eura mesačne. To je suma, s ktorou musia rátať tí podnikatelia, na ktorých sa vzťahuje štandardný minimálny režim sociálneho poistenia.

Sociálna poisťovňa zároveň upozornila, že nové poistné sa prvýkrát platí do 9. februára 2026 za január. Inštitúcia preto odporučila upraviť si trvalé príkazy a skontrolovať variabilný aj špecifický symbol. Pre živnostníka je to praktický detail, ale pri odvodoch rozhoduje: nesprávne nastavená platba vie spôsobiť nedoplatok aj pri správnej mesačnej sume.

Ak si niekto doteraz sledoval len to, koľko odchádza zo živnostenského účtu na konci mesiaca, od roku 2026 už to nestačí. Sociálne odvody sú len jedna časť povinných platieb, ale práve tie sú v tejto chvíli zo zdrojov najpresnejšie potvrdené.

Od júla sa má režim rozdeliť podľa príjmu

Druhá zmena je pre časť podnikateľov dôležitejšia než samotné januárové zvýšenie. Podľa výkladu KPMG Slovensko, ktorý vychádza z legislatívnych materiálov zverejnených na webe Národnej rady Slovenskej republiky, sa má od 1. júla 2026 zaviesť nový režim pre nízkopríjmové SZČO. Pri ročnom príjme nad 2 876,90 eura sa má naďalej uplatňovať povinnosť platiť minimálne odvody, pri nižšom príjme sa má uplatniť mikroodvod.

V tom istom legislatívnom materiáli sa uvádza, že mikroodvod má byť približne 131,34 eura mesačne. Pri čisto sociálnom odvode je to rozdiel 171,77 eura oproti štandardnému minimu 303,11 eura. Práve táto medzera bude pre malé prevádzky, remeselníkov s kolísavými zákazkami či freelancerov s vedľajšími príjmami rozhodovať o tom, koľko im ostane na nájom, leasing alebo daňovú rezervu.

Dôležité je aj to, že nejde len o jednoduché pravidlo „každý s nízkym príjmom bude platiť menej“. V jednom z materiálov Národnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje aj prechodná výnimka zo vzniku povinného poistenia pre SZČO, ktorá v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 znovu nadobudla postavenie SZČO. To je dôležité najmä pre ľudí, ktorí živnosť prerušili a potom ju znovu otvorili, no presný dopad treba čítať vo finálnom znení zákona.

Práve tu je hranica medzi tým, čo je potvrdené, a tým, čo ešte treba sledovať. Januárové minimum zverejnila Sociálna poisťovňa ako hotovú informáciu. Júlový mikroodvod a prechodné výnimky vyplývajú z legislatívnych podkladov a odborného výkladu, takže pri individuálnych situáciách bude rozhodujúce konečné znenie pravidiel.

Kto zaplatí viac a kto môže zostať nižšie

Najviac zasiahnutí budú tí živnostníci, ktorí nespĺňajú podmienky pre nízkopríjmový režim a zároveň fungujú s tenkou rezervou. Ak sa na nich vzťahuje štandardné minimum, musia si v sociálnych odvodoch pripraviť 303,11 eura mesačne. Za pol roka je to 1 818,66 eura a za celý rok 3 637,32 eura len do Sociálnej poisťovne.

Na opačnom konci sú drobné živnosti s veľmi nízkym príjmom, pri ktorých by sa mal po 1. júli 2026 uplatniť mikroodvod 131,34 eura. Ak by takýto režim platil počas šiestich mesiacov od júla do decembra, sociálna odvodová rezerva by predstavovala 788,04 eura. Oproti štandardnému minimu je to za pol roka menej o 1 030,62 eura.

To je rozdiel, ktorý je v malom podnikaní citeľný. Nejde o teoretickú položku v tabuľke, ale o peniaze, ktoré môžu rozhodnúť, či živnostník zvládne výpadok objednávok alebo meškajúcu úhradu faktúry.

Modelový príklad pri nízkom príjme vyzerá jednoducho. Ak má niekto ročný príjem 2 500 eur a finálne pravidlá zostanú nastavené tak, ako ich opisuje KPMG Slovensko, od júla by mal spadnúť pod hranicu 2 876,90 eura a namiesto plného minima by sa naň mal vzťahovať mikroodvod. Pri inom podnikateľovi s ročným príjmom 12-tisíc eur sa mikroodvod neuplatní a rátať musí aspoň so sumou 303,11 eura mesačne, ak mu individuálny výpočet neurčí inú výšku.

Treba však dodať, že tieto príklady pracujú len so sociálnym poistením. Nezahŕňajú zdravotné odvody, daň z príjmov ani konkrétne náklady podnikateľa. Aj preto sa z dvoch súm nedá automaticky vyvodiť, že živnosť je alebo nie je výhodnejšia než iná forma podnikania.

Ako si živnostník vie rýchlo skontrolovať dopad

Na prvý orientačný prepočet stačia tri otázky. Pred nimi je však dôležité oddeliť potvrdené pravidlá od tých, ktoré ešte prechádzajú legislatívou.

Pri rýchlej kontrole má zmysel pozrieť sa najmä na tieto body:

• aký ročný príjem živnostník dosahuje alebo očakáva v roku 2026,
• či jeho príjem prekročí hranicu 2 876,90 eura, ktorú pri novom režime uvádza KPMG Slovensko,
• či živnosť v prvej polovici roka 2026 znovu obnovil, lebo práve tam sa podľa materiálov Národnej rady Slovenskej republiky objavuje prechodná výnimka.

Ak odpoveď smeruje k štandardnému režimu, praktická rezerva na sociálne odvody je 303,11 eura mesačne. Ak sa podnikateľ zmestí do nízkopríjmového režimu a zákon sa prijme v navrhovanej podobe, mesačná sociálna rezerva by mala byť 131,34 eura. Rozdiel medzi týmito sumami je natoľko výrazný, že sa oplatí oddeliť si ich na samostatnom účte ešte pred tým, ako príde splatnosť.

Pri súbehu živnosti s dohodou, pracovným pomerom alebo s.r.o. už jednoduchý univerzálny návod nestačí. Aj KPMG Slovensko vychádza z výkladu legislatívnych materiálov a tie zatiaľ neodpovedajú na všetky kombinácie príjmov. To znamená, že človek s vedľajšou živnosťou si vie prepočítať základný dopad, ale nie vždy aj konečný výsledok bez finálneho znenia pravidiel.

Oplatí sa zostať na živnosti?

Samotná zmena sociálnych odvodov ešte nehovorí, že sa živnostníkovi automaticky oplatí prejsť na s.r.o. alebo inú formu podnikania. Hovorí však niečo iné: pri nízkych maržiach už bude mať význam aj rozdiel niekoľkých desiatok eur a pri prechode medzi plným minimom a mikroodvodom dokonca rozdiel vyše 170 eur mesačne.

Pre podnikateľov, ktorí fakturujú nepravidelne alebo majú časť príjmov z iného zdroja, bude dôležité najmä to, či sa ich dotkne plné minimum aj po 1. júli 2026. Ak áno, živnosť ostáva administratívne jednoduchá, ale tlak na cash flow sa zvýši. Ak spadnú do mikroodvodu, živnosť môže zostať aj pri veľmi malom rozsahu práce udržateľná bez toho, aby sociálne odvody pohltili väčšinu príjmu.

Konečné rozhodnutie preto nebude stáť len na jednej sume, ale na tom, či zákon potvrdí navrhovaný mikroodvod, ako presne nastaví výnimky a ako vyloží súbeh živnosti s ďalšími príjmami. Kým sa tieto body definitívne uzavrú, isté je len potvrdené minimum 303,11 eura a potreba sledovať, či sa od júla naozaj otvorí lacnejší režim pre najnižšie príjmy.