Vyššie odvody nútia živnostníkov prepočítať živnosť aj s.r.o.

Živnostníkom sa v roku 2026 menia minimálne odvody aj výpočet sociálneho poistenia pri nižších príjmoch. Od januára platia vyššie minimá a od júla, prípadne od októbra pri odklade daňového priznania, Sociálna poisťovňa nanovo posudzuje príjem za rok 2025. Pre mnohé SZČO preto rozhodne najmä to, či ich ročný príjem spadne do pásma mikroodvodu alebo do štandardného výpočtu.

Prvá zmena sa prejavila už od začiatku roka. Sociálna poisťovňa uvádza, že minimálny mesačný vymeriavací základ pre SZČO na sociálne poistenie sa od 1. januára 2026 zvýšil zo 715 eur na 914,40 eura. Minimálne sociálne poistné pre povinne poistenú SZČO tak stúplo na 303,11 eura mesačne.

Túto sumu si živnostníci prvýkrát premietli do platby za január 2026, ktorú podľa Sociálnej poisťovne platili do 9. februára 2026. Popri sociálnom poistení treba rátať aj so zdravotným poistením. Všeobecná zdravotná poisťovňa uvádza, že minimálny mesačný preddavok SZČO na verejné zdravotné poistenie je v roku 2026 121,92 eura, pri osobe so zdravotným postihnutím 60,96 eura.

Pre povinne sociálne poisteného živnostníka bez zdravotného postihnutia to znamená, že samotné minimálne sociálne poistné a minimálny zdravotný preddavok spolu dosahujú 425,03 eura mesačne. Nie je to celková daňovo-odvodová povinnosť, pretože do výsledku vstupuje ešte daň z príjmov, forma výdavkov, prípadné ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a individuálne okolnosti poistenca. Ako fixný mesačný náklad je to však suma, ktorú musí SZČO zohľadniť pri cenách aj pri plánovaní cashflow.

Druhá zmena prichádza od leta. Sociálna poisťovňa vysvetľuje, že ak SZČO dosiahla za rok 2025 príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 9 144 eur, od 1. júla 2026 sa jej vymeriavací základ určuje štandardne zo základu dane. Pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania sa rovnaké posúdenie posúva na 1. október 2026.

Ak bol príjem za rok 2025 vyšší ako 2 876,90 eura, ale nepresiahol 9 144 eur, nastupuje osobitný vymeriavací základ. Sociálna poisťovňa uvádza, že v takom prípade je osobitný vymeriavací základ 396,24 eura a mesačné poistné vychádza na 131,34 eura. Tento režim sa označuje aj ako mikroodvod a má sa týkať časti nízkopríjmových SZČO.

Rozhodujúci preto nie je len aktuálny príjem v roku 2026, ale najmä údaje v daňovom priznaní typu B za rok 2025. Sociálna poisťovňa na svojej stránke o daňovom priznaní SZČO a sociálnom poistení uvádza, že práve daňové priznanie je kľúčové pre určenie vymeriavacieho základu a výšky odvodovej povinnosti od júla. Živnostník, ktorý si predĺžil lehotu na podanie priznania, sa do nového výpočtu dostane až od októbra.

Pri praktickom prepočte si živnostník najprv musí zaradiť vlastný prípad. Freelancer s nízkymi nákladmi a pravidelnou fakturáciou môže hranicu 9 144 eur prekročiť rýchlo, najmä ak pracuje pre jedného alebo dvoch väčších klientov. Ak mu po daňovom priznaní vyjde štandardný výpočet, musí rátať so sociálnymi odvodmi najmenej na úrovni platného minima, ak je povinne poistený.

Remeselník môže mať iný problém. Hrubé príjmy mu môžu prekročiť hranicu pre štandardné posúdenie, no časť fakturácie tvorí materiál, doprava alebo nástroje. Preto by si nemal porovnávať len tržby, ale najmä základ dane, pravidelné náklady a mesiace, v ktorých má výpadok zákaziek.

Vedľajšia živnosť popri zamestnaní si vyžaduje osobitnú kontrolu. Sociálne poistenie SZČO sa posudzuje podľa príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti, no zdravotné preddavky a celkové zaťaženie môžu závisieť aj od toho, či je človek zamestnancom, dôchodcom alebo poistencom štátu. Pri tejto skupine môže byť rozdiel medzi papierovým ziskom a reálnym čistým príjmom z vedľajšej činnosti výrazný.

Nový podnikateľ by sa nemal rozhodovať podľa prvých mesiacov podnikania, keď ešte nemusí platiť sociálne odvody. Po skončení odvodových prázdnin sa jeho situácia naviaže na prvé daňové priznanie a na príjem, ktorý v ňom vykáže. Ak si už na začiatku nastaví ceny bez rezervy na budúce odvody, vyššia mesačná platba ho môže zasiahnuť až s oneskorením.

Na základný domáci prepočet stačí jednoduchý postup. Živnostník si má zobrať priemernú mesačnú fakturáciu, odpočítať pravidelné výdavky, sociálne odvody, zdravotné preddavky, očakávanú daň a náklady na účtovníctvo alebo daňové priznanie. Až potom vidí, koľko mu zostáva na bežnú spotrebu, dovolenku, chorobu, výpadok klienta a obnovu pracovného vybavenia.

Porovnanie so s.r.o. dáva zmysel najmä vtedy, keď živnostník fakturuje stabilne vyššie sumy, má rastúce riziko zodpovednosti, potrebuje oddeliť osobný a podnikateľský majetok alebo plánuje prijímať spolupracovníkov. Samotná vyššia odvodová platba však ešte neznamená, že spoločnosť s ručením obmedzeným bude automaticky lacnejšia. S.r.o. prináša podvojné účtovníctvo, viac administratívy, náklady na spracovanie miezd alebo odmien a odlišné zdaňovanie peňazí, ktoré si majiteľ vyberá z firmy.

Dôležité je aj to, že nižší odvod dnes môže znamenať nižšie sociálne nároky v budúcnosti. Pri mikroodvode je mesačná platba nižšia ako pri minimálnom sociálnom poistnom, no živnostník by si mal preveriť, čo to znamená pre nemocenské dávky a dôchodkové poistenie. Ide najmä o ľudí, ktorí podnikajú dlhodobo a nemajú súbežné poistenie zo zamestnania.

Zmena sa netýka malej okrajovej skupiny. Podľa správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za január až november 2025 platilo z minimálneho vymeriavacieho základu 171 412 SZČO, čo predstavovalo 80,79 percenta povinne nemocensky poistených SZČO. Práve pri tejto skupine sa rast minima najrýchlejšie premieta do mesačných nákladov.

Najbližším krokom pre živnostníkov je skontrolovať daňové priznanie za rok 2025, hranicu ročného príjmu a termín, od ktorého im Sociálna poisťovňa prepočíta povinnosť. Kto zistí, že nové odvody nevie premietnuť do cien, bude musieť ešte pred ďalšími platbami riešiť cenník, rozsah služieb alebo právnu formu podnikania.