ÚRSO v roku 2026 zvyšuje účty domácností za energie

Infláciu na Slovensku v roku 2026 nemusia domácnosti cítiť najmä pri nákupoch potravín, ale pri pravidelných platbách za bývanie a energie. Národná banka Slovenska aj Európska komisia upozorňujú, že ceny energií budú patriť medzi hlavné zdroje rastu cien. Pre rodinný rozpočet je preto dôležité sledovať nielen celkovú infláciu, ale aj vlastné fixné výdavky.

Regulované ceny sú ceny, ktoré neurčuje iba trh. Eurostat ich pri harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien definuje ako ceny produktov, ktoré vláda priamo určuje alebo ich výrazne ovplyvňuje. V slovenskom rozpočte ide najmä o energie a služby spojené s bývaním, teda platby, ktoré domácnosti uhrádzajú pravidelne a len ťažko ich vedia zo dňa na deň obmedziť.

Preto môže byť rok 2026 pre peňaženky nepríjemný aj vtedy, ak sa ceny v obchodoch nebudú zvyšovať dramaticky. Potraviny si ľudia všímajú pri každom nákupe, no účty za bývanie, teplo, plyn či elektrinu majú často väčší vplyv na mesačný zostatok. Ak domácnosť platí vyššie zálohy, cíti to naraz a opakovane.

Národná banka Slovenska vo svojej jarnej prognóze očakáva, že priemerná inflácia HICP na Slovensku v roku 2026 dosiahne 3,9 percenta. Zároveň predpokladá rast cien energií o 9,6 percenta. To znamená, že energie majú podľa centrálnej banky rásť citeľne rýchlejšie než celková priemerná inflácia.

Podobný obraz ponúka aj Európska komisia. V jarnej prognóze pre Slovensko predpokladá infláciu 4,3 percenta v roku 2026 a uvádza, že hlavným motorom má byť prudké zrýchlenie cien energií. Komisia zároveň píše, že za tým má byť úprava energetickej podpory, najmä úplné stiahnutie cenových stropov pri teple a čiastočné stiahnutie pri plyne a elektrine.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví už pri cenách energií na rok 2026 uviedol konkrétne zmeny. Podľa ÚRSO priemerná koncová cena elektriny pre domácnosti od januára 2026 medziročne stúpne o 2,78 percenta. Pri plyne regulátor uviedol, že maximálna cena síce mierne klesne, no koncové ceny pre domácnosti v roku 2026 stúpnu približne o tretinu.

Rozdiel medzi maximálnou cenou a koncovou cenou je pre čitateľa dôležitý. Domácnosť neplatí iba samotnú komoditu, ale aj ďalšie zložky účtu, napríklad distribúciu a tarify. Práve preto môže správa o miernom poklese jednej časti ceny vyzerať priaznivo, no výsledná faktúra môže byť aj tak vyššia.

Dáta Štatistického úradu Slovenskej republiky ukazujú, prečo majú tieto položky takú silu. Pri januárovej inflácii v roku 2026 úrad uviedol, že rast cien bývania a energií mal v spotrebnom koši slovenských domácností najvyššiu váhu, necelých 22 percent. V údajoch za marec 2026 predstavovalo bývanie a energie 21,8 percenta spotrebného koša, kým potraviny a nealkoholické nápoje 20,9 percenta.

To neznamená, že potraviny nie sú dôležité. Znamená to však, že bývanie a energie majú v priemernom spotrebnom koši porovnateľnú, dokonca mierne vyššiu váhu. Ak sa teda zvýšia regulované alebo administratívne ovplyvnené ceny v tejto časti rozpočtu, celkovú infláciu aj reálne účty domácností to môže potiahnuť výrazne nahor.

Štatistický úrad Slovenskej republiky pri januári 2026 uviedol aj konkrétne medziročné zmeny cien energií. Ceny tepla vzrástli o 28,2 percenta, ceny plynu o 6,6 percenta a ceny elektriny o 4,8 percenta. Tieto údaje vysvetľujú, prečo môžu mať domácnosti pocit, že zdražovanie sa ich týka najmä cez účty, nie cez jednotlivé položky v nákupnom košíku.

Celková inflácia a osobná inflácia domácnosti preto nie sú to isté. Celková inflácia je priemer za spotrebný kôš, ktorý zostavuje štatistika podľa výdavkov domácností. Osobná inflácia závisí od toho, či rodina býva v dome alebo byte, čím kúri, koľko ľudí býva v domácnosti, akú má spotrebu energií a aký podiel príjmu jej odchádza na fixné platby.

Senior žijúci sám v staršom dome s plynovým kúrením môže cítiť rast cien inak než mladá rodina v zateplenom byte s centrálnym vykurovaním. Domácnosť s nízkym príjmom zároveň pocíti rovnaké zvýšenie záloh tvrdšie než domácnosť s vyššou rezervou. Preto makroekonomické percento nemusí zodpovedať tomu, čo ľudia vidia na účte po zaplatení bývania.

Štatistický úrad Slovenskej republiky pri marcovej inflácii pripomína aj pojem jadrová inflácia. Tá sleduje rast cien po vylúčení vplyvu regulovaných cien a iných administratívnych opatrení, napríklad daní. Pre bežnú domácnosť to však neznamená, že regulované ceny môže ignorovať; práve naopak, ide o položky, ktoré často tvoria základ mesačných výdavkov.

Praktická odpoveď preto nie je sledovať iba jedno číslo inflácie, ale rozobrať si vlastný rozpočet. Domácnosť by si mala oddeliť platby, ktoré musí uhradiť každý mesiac, od výdavkov, ktoré vie meniť pružnejšie. Pri energiách, bývaní, poistení, telekomunikačných službách či predplatných často nejde o jednorazové rozhodnutie, ale o pravidelný odtok peňazí.

Jednoduchý audit fixných výdavkov sa dá urobiť aj bez zložitej tabuľky. Stačí si z bankového účtu alebo aplikácie vypísať všetky opakované platby za posledné tri mesiace a zoradiť ich podľa výšky. Potom má zmysel rozdeliť ich na povinné platby, zmluvné služby a výdavky, ktoré domácnosť využíva len občas.

Pri povinných platbách, ako sú nájom, hypotéka, energie alebo správa bytu, je priestor na okamžité škrty menší. Aj tam sa však dá preveriť nastavenie záloh, spotreba, spôsob vykurovania alebo zbytočné úniky tepla. Pri energiách nejde iba o cenu za jednotku, ale aj o celkové množstvo, ktoré domácnosť spotrebuje.

V druhej skupine sú služby, ktoré ľudia často platia automaticky. Môže ísť o mobilné paušály, internet, televízne balíky, poistky alebo bankové poplatky. Úspora pri jednej položke nemusí byť veľká, no ak sa opakuje každý mesiac, v ročnom rozpočte už môže ísť o viditeľnú sumu.

Tretia skupina sú predplatné a služby, ktoré domácnosť nepoužíva pravidelne. Tu sa dá najrýchlejšie zistiť, či peniaze odchádzajú zo zvyku. Takýto krok nenahradí rast cien energií, ale môže vytvoriť rezervu na vyššie zálohy alebo nedoplatok.

Opatrnosť je dôležitá aj pri porovnávaní vlastných účtov s priemerom. ÚRSO pracuje s regulovanými cenami a priemermi, no výsledná faktúra závisí od typu odberu, spotreby, regiónu, dodávateľa a spôsobu vykurovania. Domácnosti s centrálnym teplom, plynovým kotlom a elektrickým vykurovaním môžu mať v roku 2026 odlišnú skúsenosť.

Otvorenou otázkou zostáva, ako sa počas roka prejavia prípadné kompenzačné schémy alebo cielená pomoc pri energiách. Kým štát a regulátor nerozhodnú o ďalších opatreniach, domácnosti by mali počítať s tým, že regulované ceny zostanú jedným z hlavných rizík pre mesačný rozpočet.