Štát presunie príspevok na opatrovanie priamo na odkázaných
Od roku 2027 sa príspevok na opatrovanie presunie na odkázanú osobu. Prinášame prehľad nových súm, pravidiel a prechodu zo starého systému.
Od 1. januára 2027 zanikne dnešný peňažný príspevok na opatrovanie a nahradí ho príspevok na pomoc pri odkázanosti, skrátene PPO. Nový model viaže peniaze na odkázanú osobu, nie priamo na opatrovateľa. Pre rodiny bude kľúčové nielen to, aká suma im vyjde, ale aj to, či budú vedieť kombinovať domácu starostlivosť so službou dostupnou v ich regióne.
Zákon č. 406/2025 Z. z., vyhlásený v Zbierke zákonov 23. decembra 2025, mení logiku financovania dlhodobej starostlivosti. Doterajší príspevok štát vypláca opatrovateľovi, nový príspevok na pomoc pri odkázanosti má patriť odkázanej osobe a môže pokryť neformálnu starostlivosť v rodine, formálnu sociálnu službu alebo ich kombináciu.
Pre domácnosti to nie je len technická zmena názvu dávky. V praxi sa bude rozhodovať o tom, kto bude príjemcom peňazí, na aký typ starostlivosti ich rodina použije a či sa opatrovateľ bude môcť ďalej spoliehať na pravidelný mesačný príjem. Najväčšie napätie môže vzniknúť v rodinách, kde jeden člen pre opatrovanie obmedzil prácu alebo úplne odišiel z trhu práce.
Súčasný peňažný príspevok na opatrovanie sa podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR od 1. júla 2026 zvýšil na 729 eur mesačne pri opatrovaní jednej osoby. Pri opatrovaní dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím je suma 929 eur a pri opatrovaní dvoch odkázaných osôb 969 eur mesačne.
Nový systém pracuje so stupňami odkázanosti a so stropmi podľa typu starostlivosti. Pri čisto formálnej starostlivosti zákon nastavuje mesačný strop PPO na 230 eur pri stupni odkázanosti I, 460 eur pri stupni II, 600 eur pri stupni III, 830 eur pri stupni IV a 1 010 eur pri stupni V. To znamená, že príspevok nebude automaticky rovnaký pre každú rodinu, ale bude závisieť od posúdenia odkázanosti a od zvoleného spôsobu starostlivosti.
Pri kombinácii rodinnej a profesionálnej starostlivosti zákon uvádza pevnú časť na neformálnu starostlivosť 740 eur mesačne, pri nezaopatrenom dieťati 940 eur mesačne. Celkový mesačný strop je pri dospelej osobe 830 alebo 1 010 eur podľa stupňa odkázanosti IV alebo V. Pri nezaopatrenom dieťati je to 1 030 alebo 1 210 eur mesačne.
Práve rozdiel medzi dnešnou dávkou a novým nastavením PPO je dôvod, prečo sa oplatí reformu sledovať už v roku 2026. Ak rodina dnes vníma príspevok ako príjem opatrovateľa, po zmene sa bude musieť pozerať na celý balík starostlivosti o odkázanú osobu. Časť peňazí môže smerovať na platenú službu, ak ju rodina využije, a nie automaticky zostať človeku, ktorý sa stará doma.
Prechodné ustanovenia majú zabrániť tomu, aby súčasní poberatelia zo systému vypadli zo dňa na deň. Podľa tlače predpisu na Slov-Lexe sa doterajší peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý patrí k 30. decembru 2026, bude po 1. januári 2027 vyplácať do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o novom PPO.
Počas prechodu zákon určuje sumu 740 eur mesačne pri opatrovaní jednej osoby a 1 480 eur pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb. Suma sa zvyšuje o 200 eur na každé nezaopatrené dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím. Úrady majú najneskôr do 15. januára 2027 odovzdať príslušnému orgánu údaje o doterajších poberateľoch príspevku a o opatrovaných osobách podľa stavu k 30. decembru 2026.
Pre rodiny z toho vyplývajú dva praktické termíny. Do konca roka 2026 bude dôležité, aby mali v poriadku dokumentáciu k existujúcemu nároku a k odkázanosti. V prvých mesiacoch roka 2027 bude rozhodujúce, ako rýchlo úrady zvládnu preklopiť staré prípady do nového systému a ako budú komunikovať nové rozhodnutia.
Rozsah reformy ukazujú údaje Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Správe o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2024. V roku 2024 bol priemerný mesačný počet poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie 69 923 a priemerný mesačný počet opatrovaných osôb 71 952. Priemerná mesačná výška príspevku bola 547,84 eura.
Reforma preto zasiahne desaťtisíce domácností, nie úzku skupinu prípadov. Mnohé rodiny riešia starostlivosť doma preto, že pobytová, ambulantná alebo terénna služba je v ich okolí nedostupná, má poradovník alebo je finančne mimo možností domácnosti. Nový model pritom počíta aj s formálnou starostlivosťou, takže jeho úspech bude závisieť aj od kapacít obcí, vyšších územných celkov a poskytovateľov sociálnych služieb.
Na slabé pokrytie dlhodobej starostlivosti upozorňuje aj Európska komisia. Podľa jej správy hlási na Slovensku nenaplnené potreby dlhodobej starostlivosti 37 percent populácie, kým priemer Európskej únie je 26,6 percenta. Výdavky Slovenska na dlhodobú starostlivosť sa pohybujú okolo jedného percenta HDP, priemer EÚ je 1,7 percenta HDP.
Európska komisia zároveň uvádza, že len 12,1 percenta ľudí vo veku 65 a viac rokov so závažnými ťažkosťami pri osobnej starostlivosti alebo domácich činnostiach využilo domácu starostlivosť pre osobné potreby. Priemer Európskej únie je 28,6 percenta. Ak sa dostupnosť služieb nezlepší, časť rodín môže mať nový príspevok nastavený na kombináciu starostlivosti, ale bez reálnej možnosti kúpiť si službu v mieste bydliska.
Téma má aj výrazný dosah na zamestnanosť žien. Európska komisia uvádza, že na Slovensku poskytuje vysokointenzívnu neformálnu starostlivosť viac než 20 hodín týždenne 31,8 percenta žien vo veku 45 až 64 rokov, kým priemer EÚ je 19,9 percenta. Ak reforma nezníži tlak na rodinných opatrovateľov, môže ďalej držať časť žien mimo plného pracovného úväzku alebo mimo trhu práce.
Z pohľadu verejných financií nejde o beznákladovú zmenu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že náklady spojené s reformou dlhodobej starostlivosti zhoršia v roku 2027 saldo verejných financií približne o 0,2 percenta HDP. V čase tlaku na deficit tak bude vláda riešiť nielen sociálny efekt reformy, ale aj jej krytie v rozpočte.
Otvorené zostáva, ako presne budú úrady posudzovať súčasných poberateľov, či sa pri časti prípadov uzná existujúca dokumentácia a aké metodické pravidlá dostanú rodiny pred štartom nového systému. Najbližší rok preto rozhodne o tom, či reforma prinesie predvídateľnejšie financovanie starostlivosti, alebo len presunie neistotu z opatrovateľov na celé domácnosti.