EÚ pripravuje overovanie veku bez odovzdania občianskeho preukazu

Európska komisia chce, aby mali obyvatelia EÚ do konca roka 2026 dostupný spoločný spôsob overovania veku na internete, ktorý nebude vyžadovať odovzdanie celej identity online službe. Podľa odporúčania Komisie má riešenie slúžiť najmä pri prístupe k vekovo obmedzenému obsahu, napríklad k pornografii, hazardu alebo službám, pri ktorých ochranu maloletých vyžaduje právo. Slovensko bude musieť rozhodnúť, či ho nasadí ako samostatnú aplikáciu, súčasť európskej digitálnej peňaženky alebo kombináciu oboch možností.

Európska komisia v odporúčaní 2026/1035 nastavila spoločný rámec pre celoúnijné technológie overovania veku. Nejde o nariadenie, ktoré by samo osebe určovalo presné pravidlá pre každý web, ale o tlak na členské štáty, aby mali do 31. decembra 2026 dostupné robustné a súkromie chrániace riešenie.

Podstata návrhu je jednoduchá: služba sa nemá dozvedieť, kto používateľ je, ale iba to, či spĺňa vekový limit. Európska komisia v technickom vysvetlení uvádza príklad, pri ktorom web dostane len anonymný dôkaz, že používateľ má napríklad viac ako 18 rokov. Nemá dostať meno, presný dátum narodenia, číslo dokladu ani históriu toho, kde používateľ podobný dôkaz použil.

To je zásadný rozdiel oproti dnes rozšírenému nahrávaniu občianskeho preukazu, pasu alebo fotografie tváre súkromnej firme. Pri takomto postupe používateľ často nevie, kto doklad spracúva, ako dlho ho uchováva a či ho neskôr použije aj na iné účely. Komisia tvrdí, že nový model má tento problém obmedziť tým, že oddeľuje overenie identity pri vydaní dôkazu od samotného použitia dôkazu na konkrétnej stránke.

Používateľ by si mal aplikáciu nastaviť cez dôveryhodný zdroj identity. Podľa otázok a odpovedí Európskej komisie môže ísť napríklad o pas, občiansky preukaz, národné eID, bankovú aplikáciu alebo osobné overenie cez fyzický kontaktný bod. Po tomto kroku by aplikácia vedela pri návšteve služby vytvoriť dôkaz, že používateľ prekročil požadovaný vekový prah.

Komisia v blueprinte riešenia uvádza, že po vydaní dôkazu veku sa má spojenie medzi aplikáciou a poskytovateľom, ktorý vek potvrdil, ukončiť. Ďalšia výmena údajov medzi nimi už nemá prebiehať. Cieľom je, aby poskytovateľ identity nevidel, na akú stránku používateľ vstupuje, a aby stránka nepoznala jeho identitu.

Technicky má ísť o riešenie postavené na princípe minimalizácie údajov a anonymných dôkazov. V dokumentácii projektu na GitHube európskej digitálnej identity Komisia zverejnila open-source referenčnú implementáciu, ktorú môžu členské štáty alebo iní aktéri prispôsobiť. V praxi to znamená, že nejde len o jednu centrálnu bruselskú aplikáciu, ale o vzor, podľa ktorého môžu vzniknúť národné alebo súkromné riešenia spĺňajúce spoločné pravidlá.

Odporúčanie zároveň počíta s tým, že overovanie veku môže fungovať ako samostatná aplikácia, ako súčasť Európskej peňaženky digitálnej identity alebo oboma spôsobmi naraz. Európska komisia na svojom slovenskom portáli k európskej digitálnej identite uvádza, že peňaženka má byť dostupná občanom, rezidentom a podnikom vo všetkých členských štátoch do konca roka 2026. Overovanie veku tak má byť prechodným mostom k širšej digitálnej identite, nie úplne izolovaným projektom.

Najpravdepodobnejšie prvé použitie bude pri službách, ktoré už dnes narábajú s vekovými hranicami. Komisia v odporúčaní uvádza najmä vysokorizikové platformy, ako sú pornografické alebo hazardné služby, a prípady, v ktorých vekový limit vyžaduje právo EÚ alebo národné právo. Pri sociálnych sieťach je situácia citlivejšia, pretože pravidlá sa líšia podľa služby, štátu aj typu funkcie.

Overovanie veku súvisí aj s nariadením Digital Services Act, ktoré sa v plnom rozsahu začalo uplatňovať vo februári 2024. Komisia v odporúčaní výslovne prepája nový rámec s povinnosťami online platforiem chrániť maloletých. Agentúra Associated Press v roku 2026 informovala, že regulátori EÚ preverujú aj veľké platformy ako Snapchat, Facebook a Instagram pre otázky ochrany maloletých, čo ukazuje, že nejde len o technickú debatu.

Pre tínedžerov môže nový systém znamenať viac vekových brán tam, kde sa dnes platformy spoliehajú na čestné vyhlásenie alebo dátum narodenia zadaný pri registrácii. Pre rodičov môže byť výhodou, že vekové overenie nebude vždy znamenať posielanie dokladov komerčným stránkam. Pre platformy to však znamená ďalšiu povinnosť navrhnúť prístup tak, aby bol účinný, primeraný a zároveň nezhromažďoval viac údajov, než je nevyhnutné.

Riziká zostávajú aj pri lepšom technickom návrhu. Maloletí môžu skúšať používať účet dospelého, cudzie zariadenie, VPN alebo služby mimo EÚ. Overovanie veku preto samo osebe nevyrieši závislosť od sociálnych sietí, šikanu, algoritmické odporúčanie škodlivého obsahu ani prístup k nelegálnym kópiám stránok.

Druhé riziko je opačné: systém môže vytvoriť falošný pocit, že anonymný dôkaz je automaticky bezpečný. Ak by členský štát alebo dodávateľ zle navrhli prepojenie aplikácie, poskytovateľa identity a online služby, vznikol by priestor na sledovanie používateľov naprieč internetom. Preto bude rozhodujúce, ako sa v praxi nastaví audit, certifikácia a kontrola zdrojového kódu.

Citlivá bude aj otázka centralizácie identity. Ak sa overovanie veku postupne prepojí s európskou digitálnou peňaženkou, používatelia budú oprávnene riešiť, kto spravuje ich atribúty, aké údaje drží štát a aké súkromní poskytovatelia. Výhodou môže byť pohodlnejšie dokazovanie veku bez kopírovania dokladov, nevýhodou riziko, že z jedného nástroja sa stane univerzálna brána k čoraz väčšiemu počtu služieb.

Slovensko bude musieť túto európsku koncepciu pretaviť do konkrétneho riešenia. Zatiaľ nie je z poskytnutých dokumentov jasné, ktorý slovenský orgán bude mať implementáciu na starosti, či sa využije existujúce eID, banková identita, fyzické kontaktné miesta alebo kombinácia viacerých kanálov. Praktická dostupnosť bude dôležitá najmä pre ľudí bez smartfónu, bez biometrického dokladu alebo bez silnej digitálnej identity.

Pre slovenského používateľa preto nebude najdôležitejšia otázka, či aplikácia bude mať logo EÚ alebo štátu. Podstatné bude, či web naozaj dostane iba odpoveď „spĺňa vekový limit“, kto takýto dôkaz vydal, ako sa dá systém skontrolovať a čo sa stane, ak sa údaje alebo technické prepojenia zneužijú. Odpovede bude musieť Slovensko doplniť najneskôr pri rozhodnutí, ako európske overovanie veku nasadí do praxe.