Deti čítajú pre radosť menej, knihy prehrávajú s obrazovkami

V Británii klesol podiel 5- až 17-ročných, ktorí čítajú pre radosť denne, z 39 percent v roku 2012 na 25 percent v roku 2025, uvádza správa HarperCollins, o ktorej informoval The Guardian. National Literacy Trust zároveň uviedol, že podiel mladých vo veku 8 až 18 rokov, ktorých čítanie vo voľnom čase baví, klesol v roku 2025 na 32,7 percenta, čo je najnižšia úroveň za 20 rokov sledovania. Pre Slovensko je to dôležité aj preto, že naši pätnásťroční dosiahli v čítaní v PISA 2022 priemerne 447 bodov, kým priemer OECD bol 476 bodov.

Pokles nie je jednorazový výkyv

Britské dáta naznačujú dlhší trend, nie slabší rok. Podľa správy HarperCollins, ktorú citoval The Guardian, sa denná frekvencia čítania pre radosť u 5- až 17-ročných prepadla medzi rokmi 2012 a 2025 o 14 percentuálnych bodov. National Literacy Trust, ktorý v roku 2025 pracoval so vzorkou 114 970 detí a mladých ľudí v Spojenom kráľovstve, zároveň uviedol, že len 32,7 percenta respondentov vo veku 8 až 18 rokov má z čítania vo voľnom čase radosť.

To nie je len kultúrna poznámka pre vydavateľov. OECD uvádza, že priemerný výkon 15-ročných v čítaní sa medzi PISA 2018 a PISA 2022 v krajinách OECD znížil približne o 10 bodov a pokles sa začal ešte pred pandémiou. Na Slovensku dosiahli žiaci v čítaní podľa OECD Education GPS 447 bodov, teda citeľne pod priemerom OECD.

To neznamená, že slabší výsledok v testovaní automaticky vysvetlí len menej čítania doma. Ukazuje však, že čitateľský problém nemožno odložiť bokom ako vec voľného času. Ak deti čítajú menej dobrovoľne, škola potom ťažšie dobieha to, čo sa bežne vytvára dlhodobým návykom.

Kniha dnes nesúťaží len s televíziou

Najsilnejším konkurentom knihy nie je iná kniha, ale obrazovka. Podľa výročného prehľadu Farshore a HarperCollins Children’s Books, ktorý pracuje aj s dátami Nielsen BookData, dalo v roku 2023 až 76 percent detí a mladých vo veku 0 až 17 rokov prednosť obrazovkovej zábave pred čítaním kníh. Ten istý zdroj uvádza aj negatívnu súvislosť medzi rastúcim časom pri obrazovkách a čítaním pre radosť.

V praxi to znamená, že kniha už neprehráva len preto, že je dlhšia. Prehráva aj preto, že súperí s prostredím, ktoré je navrhnuté na rýchlu odmenu, nekonečné odporúčania a okamžitú spätnú väzbu. Keď dieťa preskakuje medzi krátkymi videami, chatom a hrou, sústredené čítanie sa preň stáva náročnejšou aktivitou než pred desiatimi rokmi.

Do toho vstupuje aj škola. Správa HarperCollins, na ktorú upozornil The Guardian, spája oslabenie čítania pre radosť aj s prílišným dôrazom na merateľnú gramotnosť a výkon. Inými slovami, ak sa čítanie spája najmä s testom, pracovným listom a povinnou ukážkou, časť detí si ho prestane spájať s oddychom a zvedavosťou.

Sociálne siete problém zhoršujú aj riešia

Dôležitá zmena sa netýka len toho, koľko deti čítajú, ale aj toho, ako si knihy vyberajú. The Guardian na základe správy HarperCollins píše, že rastie vplyv sociálnych sietí na objavovanie kníh, najmä cez knižné komunity a video platformy. Pre tínedžera dnes knihu často neodporučí učiteľ ani recenzia v novinách, ale krátke video na TikToku, YouTube alebo Instagrame.

To je zlá správa len napoly. Ak sociálne siete odoberajú knihám čas, zároveň im môžu privádzať nových čitateľov. Platformy typu BookTok ukázali, že mladí ľudia sú schopní vytvárať okolo kníh vlastné komunity, odporúčania aj statusové módy. Problém nie je v tom, že knihu objavili cez mobil. Problém je skôr vtedy, ak sa školy, knižnice a vydavatelia tvária, že tento spôsob objavovania neexistuje.

Pre slovenské prostredie z toho vyplýva pomerne praktická vec. Ak chcú knižnice alebo školy priviesť deti späť ku knihám, nestačí mať len dobrý fond na polici. Potrebujú byť viditeľné aj tam, kde si mladí ľudia vyberajú, čo ich bude baviť.

Čo môžu urobiť rodičia, školy a knižnice

Prvý krok je oddeliť časť čítania od výkonu. Ak dáta hovoria, že dobrovoľné čítanie ustupuje, potom nestačí pridávať ďalšie povinné texty. Deti potrebujú aj čas, keď čítajú bez známky, bez testu a bez potreby okamžite dokazovať, čo si zapamätali. Práve v tom je rozdiel medzi čitateľskou gramotnosťou a čítaním pre radosť: prvé sa dá merať, druhé sa musí pestovať.

Druhý krok je väčší výber. Keď si dieťa môže vybrať titul podľa vlastného záujmu, šanca na pravidelný návyk rastie. Pri čítaní pre potešenie nefunguje logika jednej správnej knihy pre celý ročník rovnako dobre ako pri povinnej literatúre. To platí pre rodičov doma aj pre školy a knižnice, ktoré často pracujú s obmedzeným, zastaraným alebo príliš úzkym fondom.

Tretí krok je začať skoro a nevnímať čítanie len ako školskú zručnosť. Štúdia v časopise Psychological Medicine zistila súvislosť medzi skorším a dlhodobejším čítaním pre radosť v detstve a lepším kognitívnym výkonom aj psychickou pohodou v mladšej adolescencii. Autori vrátane Barbary Sahakian upozorňujú na asociáciu, nie na jednoduchý dôkaz príčiny a následku, no výsledok aj tak posilňuje argument, že čítací návyk má význam začať budovať skôr, než sa z knihy stane len ďalšia školská povinnosť.

Na Slovensku sa preto debata nemôže skončiť pri tom, že deti majú horšie výsledky v PISA. Test ukazuje výkon, nie vzťah ku knihám. Ak chceme zmeniť čitateľské návyky, musí sa do toho zapojiť viac aktérov naraz: rodičia, ktorí doma vytvoria priestor na pokojné čítanie; školy, ktoré nechajú časť čítania mimo režimu skúšania; knižnice, ktoré budú aktívne odporúčať tituly; a vydavatelia, ktorí budú hľadať cesty k mladým čitateľom aj cez platformy, ktoré dnes používajú.

Otvorenou otázkou zostáva, či má Slovensko dosť podrobné a pravidelné dáta o tom, ako často deti čítajú pre radosť mimo školy, pretože bez nich budú školy, knižnice aj kultúrna politika reagovať skôr pocitovo než podľa toho, čo sa naozaj mení.