Slovensko chce v rozpočte EÚ zachovať peniaze pre regióny

Slovensko vstupuje do rokovaní o novom dlhodobom rozpočte Európskej únie s troma hlavnými požiadavkami: udržať silnú kohéznu politiku, neškrtať podporu pre poľnohospodárov a zohľadniť tlak na východnú hranicu Únie. Ide o balík na roky 2028 až 2034, z ktorého sa financujú aj cesty, školy, nemocnice či podpora fariem. Európska komisia ho navrhla v objeme takmer 2 bilióny eur a lídri Únie chcú politickú dohodu uzavrieť do konca roka 2026.

Predseda Európskej rady António Costa začal podľa Rady Európskej únie 25. augusta 2026 konzultácie v hlavných mestách členských štátov práve v Bratislave. Jednou z hlavných tém bol budúci rozpočet Únie. Robert Fico, predseda vlády SR, po stretnutí podľa STVR zaradil medzi priority Slovenska silnú kohéziu, silnú poľnohospodársku politiku a odmietnutie škrtov v týchto oblastiach.

Čo je dlhodobý rozpočet Únie

Dlhodobý rozpočet Európskej únie nie je bežný ročný rozpočet, ale rámec na celé sedemročné obdobie. Európska komisia predstavila jeho návrh 16. júla 2025 a podľa Komisie má ísť o rozpočet na roky 2028 až 2034 v objeme takmer 2 bilióny eur. Komisia zároveň uvádza, že návrh zodpovedá v priemere 1,26 percenta hrubého národného dôchodku Únie.

V tomto rámci sa neurčuje iba celková suma, ale aj to, koľko peňazí pôjde na jednotlivé politiky. Práve preto sa teraz vedie spor o to, či si silné postavenie udržia tradičné kapitoly, ako regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo, alebo či väčší diel rozpočtu zoberú nové priority, najmä bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Podľa Európskej komisie majú byť kohézia a poľnohospodárstvo aj naďalej jadrom nového rozpočtu, no to ešte neznamená, že zostanú bez tlaku na zmeny.

Návrh pripravuje Komisia, no konečná podoba je výsledkom politického vyjednávania medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami. Aj preto Costa obchádza hlavné mestá a zbiera pozície vlád pred ďalšou fázou rokovaní. Podľa harmonogramu Rady Európskej únie majú tieto návštevy trvať do 17. septembra 2026.

Prečo je pre Slovensko kľúčová kohézia

Pre Slovensko je kohézna politika citlivá téma, pretože z nej dlhodobo idú peniaze do oblastí, ktoré ľudia vidia v bežnom živote. Ide najmä o cesty, školy, nemocnice, kanalizácie, vodohospodárske projekty či obnovu verejných budov. Ak sa mení objem peňazí alebo pravidlá ich rozdeľovania, neostáva to v Bruseli, ale premieta sa to do plánov miest, obcí a krajov.

Preto slovenská vláda tlačí na to, aby sa kohézia neoslabovala v prospech nových únijných priorít. Slovenský argument je jednoduchý: menej rozvinuté regióny stále nedobehli bohatšie časti Únie a bez eurofondov by tento rozdiel klesal ešte pomalšie. V praxi to znamená, že krajina nechce prísť o nástroj, z ktorého sa financujú aj projekty, na ktoré by štát alebo samosprávy zo svojho rozpočtu hľadali peniaze len ťažko.

Najciteľnejšie to môže byť na východe Slovenska. Práve tam sú európske investície pre miestny rozvoj, dopravné spojenia a verejné služby obzvlášť dôležité. Ak by sa po roku 2028 zmenšil balík pre regióny alebo sa viac centralizovalo rozhodovanie o peniazoch, východné samosprávy by mali slabšiu istotu pri príprave veľkých projektov.

Čo z rozpočtu sledujú farmári a obce

Druhou veľkou slovenskou prioritou je poľnohospodárstvo. Aj tu nejde len o abstraktnú debatu o európskej kapitole, ale o príjmy fariem, investície do techniky, zavlažovania, obnovy hospodárstiev či podpory vidieka. Ak sa mení rozpočet alebo podmienky, farmári to pocítia priamo v plánovaní na niekoľko rokov dopredu.

Komisia síce vo svojom návrhu tvrdí, že poľnohospodárstvo ostáva jedným z pilierov budúceho rozpočtu, ale medzi štátmi sa bude viesť spor o to, koľko peňazí v tejto kapitole reálne zostane a aké podmienky sa s nimi spoja. Pre Slovensko je preto dôležité nielen to, aby bola kapitola formálne zachovaná, ale aby sa významne neokresala v prospech iných cieľov.

Pre obce a mestá je rovnako dôležité, akým spôsobom sa budú peniaze rozdeľovať. Popri samotnej sume je podstatné aj to, či budú mať regióny dosť priestoru pripravovať vlastné projekty, alebo sa väčšia časť peňazí a rozhodnutí sústredí na celoštátnej úrovni. To je praktická otázka pre starostov a primátorov: od pravidiel nového rozpočtu závisí, či budú vedieť po roku 2028 plynulo nadviazať na rozostavané investície.

Prečo Slovensko otvára aj východnú hranicu

Tretia slovenská požiadavka sa týka silnejšej podpory pre východné hranice Únie. Za touto témou je snaha presadiť, aby rozpočet viac zohľadnil štáty a regióny, ktoré nesú vyššie náklady spojené s polohou na okraji európskeho priestoru. V slovenskom prípade sa to týka najmä východných prihraničných oblastí, kde sa bezpečnostné, dopravné a rozvojové potreby často prekrývajú.

V rokovaniach to môže mať viac podôb. Môže ísť o tlak na samostatné zdroje pre prihraničnú infraštruktúru, silnejšie programy pre cezhraničné regióny alebo priaznivejšie pravidlá pre štáty, ktoré chcú na východe rýchlejšie investovať. Presná podoba slovenských návrhov zatiaľ nie je známa, no už teraz je jasné, že Bratislava nechce, aby sa pri novom rozpočte hovorilo len o celoeurópskych prioritách bez ohľadu na rozdielne potreby členských krajín.

Čo bude nasledovať

Pre rozpočtové rokovania je dôležitý čas. Podľa Európskej komisie majú nové pravidlá a programy začať platiť od 1. januára 2028 a trvať do 31. decembra 2034. Lídri Únie preto tlačia na politickú dohodu ešte do konca roka 2026, aby sa nové obdobie nezačínalo s meškaním.

Pre slovenské samosprávy, farmárov a prihraničné regióny to nie je technická poznámka pod čiarou. Včasná dohoda im dá väčšiu istotu pri príprave projektov, rozpočtov a investícií po roku 2028. Najväčšou otázkou zostáva, či sa členské štáty dohodnú na nových prioritách tak, aby bezpečnosť a konkurencieschopnosť neukrojili z peňazí, na ktorých sú slovenské regióny a vidiek dnes závislé.