Verejná správa je v EÚ hlavný terč kyberútokov

Verejná správa sa v Európskej únii stala najčastejším cieľom kyberútokov. Podľa Európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť smerovalo na tento sektor 38,2 percenta všetkých incidentov, ktoré zahrnula do správy Threat Landscape 2025. Pre Slovensko to nie je vzdialený problém: útok na obec, školu, nemocnicu či úrad môže znamenať výpadok služieb, únik údajov aj zdržanie bežných úradných úkonov.

Prečo útočníci mieria na úrady

Podľa správy Threat Landscape 2025 od Európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť ENISA analyzovali experti v EÚ spolu 4 875 incidentov za obdobie od júla 2024 do júna 2025. Verejná správa z nich tvorila najväčší podiel. Nejde pritom len o ministerstvá či centrálne portály, ale aj o samosprávy, úrady a organizácie, cez ktoré štát poskytuje služby občanom.

Pre útočníkov sú takéto inštitúcie atraktívne z niekoľkých dôvodov. Spravujú veľké objemy osobných údajov, často prevádzkujú služby, ktoré musia byť dostupné každý deň, a zároveň bývajú závislé od starších systémov, externých dodávateľov a obmedzených rozpočtov. Keď sa podarí odstaviť portál, e-mail alebo interný systém, problém sa rýchlo prenesie aj na ľudí, ktorí potrebujú vybaviť bežné veci.

Na túto logiku upozorňuje aj Centrálny portál kybernetickej bezpečnosti, podľa ktorého útok na verejnú správu nie je len technický incident. Môže spôsobiť nedostupnosť služby, narušenie fungovania inštitúcie a stratu dôvery občanov. Pri úradoch je to dôležité aj preto, že výpadok často nezasiahne jedného zákazníka, ale tisíce ľudí naraz.

Najčastejšie scenáre sú pomerne jednoduché

Pri verejnej správe ENISA upozorňuje najmä na útoky na dostupnosť služieb, teda na situácie, keď sa útočníci snažia zahltiť web alebo elektronický systém tak, aby prestal fungovať. Agentúra vo svojej samostatnej analýze k sektoru verejnej správy uvádza, že väčšinu incidentov v tomto sektore tvorili práve DDoS útoky, teda koordinované zahltenie serverov veľkým množstvom požiadaviek. Pre občana sa to navonok môže prejaviť jednoducho: stránka sa nenačíta, elektronická služba nefunguje a vybavenie žiadosti sa odkladá.

Druhý častý scenár je phishing a širšie sociálne inžinierstvo. ENISA v podrobnejšej verzii správy uvádza, že phishing vrátane telefonických podvodov, škodlivých reklamných kampaní a podvodných správ tvoril približne 60 percent pozorovaných prípadov sociálneho inžinierstva alebo vstupných bodov útoku. V praxi to znamená, že útočník často nepotrebuje prelomiť zložitú ochranu. Stačí mu presvedčiť zamestnanca, aby klikol na falošný odkaz, otvoril prílohu alebo prezradil prihlasovacie údaje.

Na tento trend upozorňuje aj Europol. Európska policajná agentúra píše, že kyberzločinci čoraz častejšie spájajú phishing, telefonické podvody, škodlivý softvér a generatívnu umelú inteligenciu. Výsledkom sú presvedčivejšie e-maily, kvalitnejšia slovenčina či čeština a vierohodnejšie napodobeniny hlasu alebo identity známej osoby.

Tretím výrazným rizikom je ransomvér. Pri ňom útočníci zašifrujú dáta alebo zablokujú prístup do systémov a následne žiadajú výkupné. Dnes však nejde len o snahu vypýtať peniaze. Často sa kombinujú dve formy nátlaku: znefunkčnenie služby a hrozba, že ukradnuté dáta zverejnia. Pri nemocnici, škole alebo mestskej firme tak vzniká tlak na rýchle riešenie, lebo následky sa okamžite prejavia v prevádzke.

Prečo sú zraniteľné aj menšie organizácie na Slovensku

Slovenský problém nie je len v tom, že niektoré organizácie používajú starší hardvér alebo softvér. Slabým miestom býva aj personálna kapacita. Mnohé obce, školy či menšie verejné zariadenia nemajú vlastný bezpečnostný tím, ale jedného správcu alebo externého dodávateľa, ktorý rieši všetko od tlačiarní po zálohovanie. V takej situácii je ťažšie pravidelne testovať zálohy, sledovať podozrivé prístupy alebo školiť zamestnancov.

Podobne sú na tom aj malé a stredné firmy. Aj keď nespadajú do verejnej správy, čelia rovnakým technikám útoku a často sú súčasťou dodávateľských reťazcov. Ak útočník získa prístup cez menšieho dodávateľa, môže sa cez neho pokúsiť dostať aj k väčšej firme alebo verejnej inštitúcii. Preto dnes kyberbezpečnosť nie je len otázka štátu, ale aj bežného podnikania.

Pri Slovensku zároveň chýba v dodaných podkladoch presné porovnanie, či je domáci podiel incidentov nad alebo pod priemerom EÚ. To však nemení podstatu problému. Občania denne používajú elektronické schránky, portály samospráv, školské systémy, nemocničné objednávania či služby mestských podnikov. Keď sa niektorý z týchto systémov dostane pod útok, dopad sa rýchlo prenesie mimo IT oddelenia.

Čo to znamená pre bežného človeka

Pre občana má kyberincident zvyčajne tri podoby. Prvou je výpadok služby. Ak portál nefunguje, nie je možné podať žiadosť, skontrolovať stav konania alebo sa objednať na termín. Druhou je únik dát, pri ktorom sa môžu dostať do obehu kontaktné údaje, rodné čísla, prihlasovacie mená alebo interná komunikácia. Treťou je následný podvod, keď útočníci zneužijú získané informácie na ďalšie e-maily, telefonáty alebo pokusy o prevzatie účtu.

Práve preto je dôležité byť opatrný aj po incidente, ktorý sa človeka zdanlivo netýka. Ak škola, úrad alebo firma oznámi bezpečnostný problém, treba zvýšiť pozornosť pri správach, ktoré sa na danú inštitúciu odvolávajú. Falošný e-mail o doplatku, výzve na nové prihlásenie alebo o nutnosti potvrdiť údaje môže prísť aj niekoľko dní po tom, čo sa útok dostal na verejnosť.

Pre ľudí platí jednoduché pravidlo: neklikať na odkazy z nečakaných správ, neprepisovať heslo po telefonickej výzve a prihlasovať sa do služieb radšej cez ručne zadanú adresu alebo oficiálnu aplikáciu. Ak príde správa, ktorá vytvára časový tlak alebo hrozí sankciou, je rozumné overiť si ju iným kanálom.

Čo by si mali skontrolovať obce a firmy

Organizácie, ktoré chcú znížiť riziko, by mali začať pri základných opatreniach, nie pri drahých technológiách. Najviac incidentov stále vzniká na kombinácii ľudskej chyby, slabého hesla a nezaplátaného systému.

Ako minimum by si mali preveriť najmä tieto štyri body:

• či majú zapnuté viacfaktorové overenie aspoň pri e-mailoch, vzdialenom prístupe a účtoch správcov,
• či sa systémy a zariadenia aktualizujú pravidelne a bez dlhých odkladov,
• či existujú oddelené a otestované zálohy, z ktorých sa dá služba reálne obnoviť,
• či zamestnanci vedia rozpoznať phishing, falošný telefonát a podozrivú prílohu.

Dôležitý je aj plán, čo robiť po útoku. Mnohé organizácie riešia ochranu, ale nie obnovu prevádzky. V praxi pritom rozhodujú prvé hodiny: kto odstaví napadnutý účet, kto komunikuje s verejnosťou, kto kontaktuje dodávateľa a či sa incident hlási príslušným autoritám. Aj dobrá technická ochrana stráca zmysel, ak inštitúcia po napadnutí nevie, kto má akú úlohu.

Najväčším rizikom preto dnes nie je len sofistikovaný útok zvonka, ale aj bežná prevádzková slabina vo vnútri organizácie. Stačiť môže starý server, účet bez druhého overenia alebo jediný presvedčivý e-mail, ktorý otvorí človek s prístupom do dôležitého systému.