Deti by mali mať účet na sociálnej sieti až od 16 rokov

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR predstavilo návrh, podľa ktorého by deti mali mať účet na sociálnej sieti až od 16 rokov. Ak by sa pravidlá prešli do zákona, netýkali by sa len tínedžerov, ale aj rodičov a samotných platforiem, ktoré by museli spoľahlivejšie overovať vek a upraviť bezpečnostné nastavenia. Zatiaľ však ide o oznámený zámer a kľúčové detaily, vrátane spôsobu kontroly a osudu existujúcich profilov mladších detí, ešte nie sú dopracované.

Tomáš Drucker, minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže, predstavil cez Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR návrh, podľa ktorého by si deti mali zakladať účet na sociálnej sieti až od 16 rokov. Pre rodičov je dôležité hlavne to, že dnes ešte nejde o hotové pravidlo, ktoré by okamžite platilo. Kým sa z politického návrhu stane zákon alebo iný záväzný režim, bude musieť štát dopracovať presné znenie a vysvetliť, ako sa bude vek overovať v praxi.

To je podstatné aj preto, že samotná hranica veku je len prvá časť problému. Druhá je, čo presne bude musieť urobiť platforma, keď si účet bude chcieť založiť mladší používateľ, a tretia je, čo sa stane s profilmi, ktoré už deti majú. Práve tieto otázky zatiaľ ostávajú otvorené.

Čo by sa pre rodiny zmenilo v praxi

Ak by sa návrh presadil v najprísnejšej podobe, dieťa mladšie ako 16 rokov by si nový účet na sociálnej sieti bez výnimky nezaložilo. V miernejšom variante by štát mohol pracovať s kombináciou vekovej hranice a rodičovského súhlasu, no podľa doterajšieho oznámenia rezortu školstva je hlavný signál jasný: hranica sa má posunúť vyššie, než je dnes bežné na viacerých platformách.

Pre rodičov by to znamenalo viac než jednorazové kliknutie pri registrácii. Ak by platformy museli vek naozaj kontrolovať, rodiny by riešili, aké údaje pri tom odovzdajú, či sa bude vek potvrdzovať cez mobil, doklad alebo inú službu a či bude treba dodatočne upravovať už existujúce účty. Pri starších profiloch mladších detí zatiaľ nie je jasné, či by ich platformy museli zablokovať, prepnúť do obmedzeného režimu alebo vyžiadať nové overenie.

Téma by zasiahla aj bežný chod domácností. Komunikácia spolužiakov, školských skupín či záujmových komunít sa často presúva na platformy, ktoré deti používajú denne. Ak by časť z nich po novom účet mať nemohla, rodičia by museli riešiť nielen zákaz, ale aj náhradu: kde bude dieťa v kontakte s triedou, ako sa dostane k informáciám a ako sa vyhnúť tomu, aby sa presunulo do ešte menej kontrolovaného online priestoru.

Bez kontroly veku by bol zákaz len na papieri

Najväčšia praktická otázka znie, ako sa dá overiť vek tak, aby platforma nezbierala viac údajov, než potrebuje. Dnes veľká časť služieb funguje len na samovyhlásení používateľa. Dieťa pri registrácii zadá vyšší vek a účet prejde. Ak štát alebo Európska únia pritlačia na prísnejšie pravidlá, tento model zrejme prestane stačiť.

Európska komisia v apríli uviedla, že tlačí na rýchle zavádzanie európskeho systému vekového overovania a členským štátom ho chce sprístupniť do konca roka 2026. Podľa Komisie má takáto aplikácia umožniť preukázať vek bez zdieľania zbytočných osobných údajov a s dôrazom na súkromie. Inými slovami, služba by mala vedieť, či je človek dospelý alebo patrí do určitej vekovej skupiny, ale nemusela by dostať celý balík citlivých dát.

To je pre rodičov dôležité, lebo práve vekové overovanie naráža na dve protichodné požiadavky. Na jednej strane má byť dosť prísne, aby ho dieťa neobišlo za pár sekúnd. Na druhej strane nemá od rodín pýtať viac údajov, než je nevyhnutné. Zatiaľ nie je jasné, či Slovensko staví na celoeurópske riešenie, vlastný mechanizmus alebo kombináciu pravidiel, ktoré budú musieť zaviesť samotné platformy.

Prečo štát sprísnenie vôbec rieši

Argument vlády a európskych inštitúcií stojí na tom, že sociálne siete neznamenajú len zábavu a kontakt s rovesníkmi, ale aj tlak algoritmov, manipulatívny obsah, nevyžiadané kontakty a slabšiu kontrolu nad súkromím. Pri deťoch sa k tomu pridáva dlhší čas na obrazovke a slabšia schopnosť rozlišovať reklamný, klamlivý alebo škodlivý obsah.

WHO Regional Office for Europe uviedla, že podiel adolescentov s problémovým používaním sociálnych sietí stúpol zo 7 percent v roku 2018 na 11 percent v roku 2022. Úrad WHO pre Európu tieto údaje zverejnil na základe štúdie, ktorá sledovala mladých ľudí vo viacerých krajinách a regiónoch. Samotné číslo ešte nehovorí, že rovnaký problém má každé dieťa s účtom na platforme, ale potvrdzuje, že tlak na reguláciu neprichádza z ničoho.

V slovenskom prostredí sa preto debata netýka len technológie, ale aj školy a rodiny. Ak dieťa trávi veľkú časť dňa v online prostredí, otázka veku sa spája s tým, či má zapnuté verejné správy od cudzích ľudí, či mu platforma odporúča nevhodný obsah a či vie nahlásiť šikanu alebo vydieranie. Sprísnenie pravidiel má z pohľadu štátu znížiť riziko skôr, než sa problém prenesie do psychiky, vzťahov alebo bezpečnosti dieťaťa.

Tvrdý vekový limit má aj slabé miesta

Nie všetky medzinárodné organizácie však tvrdia, že stačí určiť vyšší vek a problém sa vyrieši. UNICEF upozorňuje, že pri vekových limitoch zatiaľ neexistuje jasný konsenzus, aká hranica je správna. Záleží na tom, aké služby platforma ponúka, aké má bezpečnostné nastavenia a čo presne chce štát dosiahnuť.

UNICEF zároveň varuje pred vedľajšími dôsledkami. Ak sa pravidlá nastavia príliš tvrdo a bez funkčnej kontroly, časť detí môže odísť na menšie alebo menej regulované platformy, kde bude ochrana slabšia. Ďalším rizikom je horší prístup k informáciám, rovesníckej podpore alebo k obsahu, ktorý deťom pomáha pri duševnom zdraví, identite či vzdelávaní.

Aj preto bude záležať na tom, či slovenský návrh ostane len pri vekovej hranici, alebo ho doplní o povinné bezpečnejšie predvolené nastavenia, obmedzenia cielenia reklamy na maloletých a jasné pravidlá pre nahlasovanie škodlivého obsahu. Bez toho by sa pozornosť presunula len na dátum narodenia pri registrácii, nie na fungovanie samotných platforiem.

Čo môžu rodičia urobiť ešte pred zmenou zákona

Bez ohľadu na to, ako dopadne slovenský návrh, tlak na vekové overovanie a bezpečnejšie online prostredie už rastie v celej Európskej únii. Pre rodiny preto dáva zmysel pripraviť sa skôr, než príde povinná zmena. Už dnes sa dá urobiť niekoľko praktických krokov:

• skontrolovať, aký vek má dieťa nastavený na profile a či účet vôbec zodpovedá pravidlám danej platformy,
• prejsť s dieťaťom nastavenia súkromia, najmä kto mu môže písať, vidieť obsah a nájsť jeho polohu,
• dohodnúť si pravidlá používania, vrátane času na sieti večer a počas školy,
• ukázať dieťaťu, ako sa blokuje účet, nahlasuje obsah a vypína personalizované odporúčanie,
• pripraviť sa na to, že platforma môže v budúcnosti žiadať dodatočné potvrdenie veku.

Tieto kroky síce nenahradia zákon ani kontrolu zo strany platforiem, ale znižujú riziko, že rodinu novinky zaskočia zo dňa na deň. Zároveň pomáhajú pri deťoch, ktoré už účet majú a pri sprísnení pravidiel sa ich profil môže ocitnúť v sivej zóne medzi dnešným stavom a novou reguláciou.

Najbližšie mesiace preto nebudú o tom, či je myšlienka vekovej hranice politicky silná, ale či štát dokáže premeniť oznámený zámer na pravidlá, ktoré budú vymahatelné aj voči zahraničným platformám a pritom nevyžiadajú od rodín viac osobných údajov, než je nutné.