Postupný zákaz dovozu ruského plynu do EÚ už nie je iba politický plán. Rada EÚ 26. januára 2026 schválila pravidlá, ktoré ukončujú nové kontrakty a rozkladajú stopku pre LNG a potrubný plyn do rokov 2026 a 2027. Pre Slovensko bude rozhodujúce, či štát a SPP včas zabezpečia alternatívne trasy, zásoby a prijateľné náklady pred zimou 2026/2027.
Nové pravidlá majú ukončiť dovoz ruského potrubného plynu aj skvapalneného plynu LNG do Európskej únie postupne, nie jedným okamžitým zákazom. Rada Európskej únie uviedla, že členské štáty majú popri zákaze pripraviť aj národné plány diverzifikácie dodávok a pomenovať riziká pri nahrádzaní ruského plynu.
Základná logika je jednoduchá: nové kontrakty na dovoz ruského plynu sa podľa návrhu Európskej komisie zakazujú od 1. januára 2026. Pri existujúcich zmluvách sa zákaz rozbieha podľa typu plynu a dĺžky kontraktu. Krátkodobé kontrakty na ruské LNG sa podľa Rady Európskej únie skončili od 25. apríla 2026 a krátkodobé kontrakty na potrubný plyn od 17. júna 2026.
Dlhodobé zmluvy dostali dlhší dobeh. Pri ruskom LNG má zákaz platiť od 1. januára 2027. Pri dlhodobých kontraktoch na potrubný plyn je hlavným termínom 30. september 2027, prípadne 1. november 2027, ak by sa pred zimou nesplnili zásobníkové ciele. Práve táto poistka ukazuje, že Brusel nechce nahradiť závislosť od Ruska novým rizikom nedostatku plynu v zásobníkoch.
Európska únia už pritom spotrebu ruského plynu výrazne znížila. Podľa Európskej komisie klesol objem dovozu ruského plynu do Únie zo 152 miliárd kubických metrov v roku 2021 na 36 miliárd kubických metrov v roku 2025. Podiel Ruska na dovoze plynu do EÚ sa za rovnaké obdobie znížil zo 45 percent na 12 percent.
Nahrádzanie ruského plynu však neznamená, že plyn prestáva prichádzať zo zahraničia. Znamená to zmenu dodávateľov, trás a obchodných kontraktov. Eurostat uviedol, že v roku 2024 boli pri dovoze LNG do EÚ najväčším dodávateľom Spojené štáty s podielom 45,3 percenta, Rusko malo 17,5 percenta a Alžírsko 10,7 percenta. Pri potrubnom plyne bolo najväčším dodávateľom Nórsko s podielom 45,6 percenta, za ním nasledovalo Alžírsko s 19,3 percenta a Rusko so 16,6 percenta.
Pre Slovensko je rozdiel medzi LNG a potrubným plynom praktický. Krajina nemá vlastný námorný LNG terminál, preto závisí od toho, či sa plyn z terminálov v regióne dostane do slovenského systému cez prepojenia a obchodné zmluvy. Pri potrubnom plyne zasa rozhoduje dostupnosť trás cez susedné štáty, kapacita prepojení a cena tranzitu.
Slovensko je citlivé aj preto, že historicky stálo na ruskom plyne a stredoeurópskych tranzitných trasách. Zákaz preto neznamená iba geopolitické gesto, ale zásah do plánovania štátu, dodávateľov aj priemyslu. Ak sa plyn nakupuje z iných zdrojov a prepravuje inými trasami, konečný účet nemusí určovať iba burzová cena komodity. Do ceny vstupuje aj doprava, skladovanie, obchodná marža, regulácia a prípadné rozhodnutia štátu o kompenzáciách.
Z dostupných pravidiel nevyplýva automatické zdraženie domácnostiam v konkrétnom termíne. Riziko pre ceny vzniká najmä vtedy, ak sa náhradné dodávky zabezpečujú v čase napätého trhu, ak sú drahšie prepravné trasy alebo ak zima zvýši spotrebu v celej Európe. Naopak, ak bude mať EÚ dosť zásob, stabilné LNG dodávky a dobré potrubné prepojenia, zákaz môže znížiť geopolitické riziko, ktoré v minulosti tlačilo ceny prudko nahor.
Rada Európskej únie zároveň do pravidiel vložila bezpečnostnú brzdu. V prípade vyhlásenej energetickej núdze môže Európska komisia podľa Rady zákaz dovozu dočasne pozastaviť až na štyri týždne. Ide o krátku výnimku, nie o návrat k dlhodobým ruským dodávkam, no pre štáty odkázané na dovoz plynu je to poistka pri krízovom výpadku.
Členské štáty mali do 1. marca 2026 pripraviť národné diverzifikačné plány. Tie majú podľa Rady Európskej únie pomenovať, ako krajiny nahradia ruský plyn a aké riziká pri tom vidia. Pre Slovensko je dôležité najmä to, aký podiel dovozu ešte tvorí ruský plyn, cez ktoré trasy reálne prichádza a aké kontrakty ho nahradia pred ďalšou vykurovacou sezónou.
Slovenská vláda už prijala osobitné opatrenia pre zimu 2026/2027. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uviedlo, že vláda 29. apríla 2026 schválila opatrenia na zabezpečenie dostatočných zásob plynu a uložila spoločnosti SPP, teda Slovenskému plynárenskému priemyslu, povinnosť držať určené objemy v podzemných zásobníkoch.
Podľa ministerstva má ísť o 5,644 TWh plynu k 1. júlu 2026, 13,0 TWh k 1. septembru 2026 a 17,517 TWh medzi 1. októbrom a 1. decembrom 2026. Tieto čísla sú pre domácnosti dôležitejšie než samotný bruselský harmonogram, pretože zásobníky rozhodujú o tom, s akou rezervou krajina vstúpi do zimy. Európska komisia pri zásobníkoch zároveň uvádza všeobecný cieľ EÚ naplniť plynové zásobníky pred zimou na 90 percent.
Najbližšie mesiace preto ukážu, či sa zákaz ruského plynu na Slovensku prejaví najmä ako zmena obchodných trás, alebo aj ako tlak na účty. Otvorenou otázkou zostáva aktuálny podiel ruského plynu v slovenskom dovoze a stav zásobníkov oproti cieľom, ktoré vláda uložila SPP pred zimou 2026/2027.
