Slovenské startupy narážajú na slabý trh s kapitálom

Slovenské startupy zháňajú externý kapitál na menšom a plytšom trhu než väčšina konkurentov v Únii. Podľa krajinského profilu Európskej komisie dosahoval venture kapitál na Slovensku v roku 2025 len 18,6 percenta priemeru EÚ a financovanie inovácií kleslo na 38,4 percenta priemeru. Pre zakladateľov to znamená, že cesta od nápadu k rastu býva dlhšia a často sa láme na tom, či firma nájde investora ešte doma.

Slabšie financovanie je vidieť aj v širšom obraze ekonomiky. Európska komisia zaradila Slovensko v roku 2025 medzi krajiny s označením „Emerging Innovator“ a jeho celkový inovačný výkon vyčíslila na 62,6 percenta priemeru EÚ v krajinskom profile Slovenska. To znamená, že problém nie je len v jednotlivých startupoch, ale v prostredí, v ktorom sa majú z nápadu stať tržby, export a väčšia firma.

Pri startupoch je rozdiel medzi dobrým projektom a rastúcou firmou často v tom, či sa podarí získať peniaze vo chvíli, keď podnik ešte nemá dostatočne stabilné príjmy. Podľa country reportu Európskej komisie predstavovali investície rizikového kapitálu na Slovensku v roku 2024 len 0,017 percenta HDP, kým priemer EÚ bol 0,063 percenta HDP. V praxi to znamená menej dostupných investorov, menej uzatvorených kôl a slabšiu konkurenciu medzi fondmi o zaujímavé firmy.

To však neznamená, že na trhu nie sú žiadne nástroje ani žiadni hráči. Slovak Venture Capital & Private Equity Association na svojom webe zhromažďuje štatistiky, tlačové správy aj vzorové dokumenty pre financovanie rastúcich firiem. Už to samo je signál, že slovenský trh nie je prázdny, len je menší a menej likvidný než v krajinách, kde startupový kapitál funguje vo väčšom objeme.

Pre zakladateľa je dôležité rozlišovať, aký typ peňazí vlastne hľadá. Ak firma vie investíciu splácať z existujúcich príjmov, dáva väčší zmysel dlh, teda úver alebo iný bankový produkt. Ak je však podnik ešte vo fáze vývoja produktu, získavania prvých zákazníkov alebo nastavovania obchodného modelu, častejšie potrebuje kapitálového investora, ktorý vstúpi do firmy výmenou za podiel a nežiada pravidelné splátky od prvého mesiaca.

Práve v raných fázach je na Slovensku najreálnejší kontakt s anjelským investorom alebo s pre-seed kapitálom. Naznačuje to aj to, že SLOVCA zverejnila medzi vzorovými dokumentmi aj model CLA určený pre anjelské a pre-seed investície do spoločností s ručením obmedzeným. Inak povedané, aj domáci trh počíta s tým, že časť firiem potrebuje peniaze ešte predtým, než má veľké tržby alebo bankou akceptovateľnú históriu.

V tejto fáze zvyčajne nejde o to, či má startup peknú prezentáciu, ale či vie presvedčivo vysvetliť, na čo peniaze použije a čo sa má po investícii zmeniť. Investor si nekupuje len nápad, ale aj schopnosť tímu dostať produkt k zákazníkom a premeniť peniaze na ďalší rast. Ak firma nevie ukázať, čo jej investícia prinesie o šesť alebo dvanásť mesiacov, zháňa kapitál ťažšie bez ohľadu na technológiu.

Keď sa projekt posunie ďalej, na rad prichádza seed alebo väčší venture kapitál. Tu už malý slovenský trh naráža na ďalší limit: menej fondov znamená aj menej investorov, ktorí vedia vstúpiť do väčších kôl a sprevádzať firmu pri raste do zahraničia. Práve preto sa mnohé technologické firmy po prvom domácom kole pozerajú aj mimo Slovenska, nie preto, že by domáci kapitál neexistoval, ale preto, že jeho objem býva na rýchly rast príliš malý.

To, čo si investori na trhu všímajú, dobre vidno aj na tom, čo sleduje Európsky investičný fond vo svojom barometri private equity a venture kapitálu. Ide o fundraising, teda schopnosť fondov zháňať nové peniaze, výstupy z investícií, valuácie, prístup k externému financovaniu, nové investície a takzvaný deal flow, čiže prísun nových projektov. Pre startup to nie je teória navyše, ale opis prostredia, do ktorého vstupuje: ak sa zhorší nálada na trhu, zhorší sa aj šanca na ďalšie kolo financovania.

Zakladatelia si z toho môžu vziať praktickú mapu. Externý kapitál má väčší zmysel vtedy, keď firma už vie pomenovať problém, ktorý rieši, má prvú spätnú väzbu od trhu a rozumie tomu, ako sa z investície stane rast. Ak podnik ešte len hľadá základný smer, býva rozumnejšie držať náklady nízko a postupovať z vlastných zdrojov, grantov alebo menšieho anjelského vstupu, než príliš skoro otvárať veľké investičné kolo.

Pre čitateľa, ktorý sám startup nestavia, je táto téma dôležitá aj z iného dôvodu. Dostupnosť kapitálu ovplyvňuje, či nové technologické firmy ostanú rásť doma, najímať ľudí na Slovensku a platiť tu dane, alebo sa ich ďalší rast presunie do zahraničia. Keď krajina zaostáva vo financovaní inovácií, neznamená to len menej investičných titulkov, ale aj menej domácich firiem, z ktorých sa môžu stať väčší zamestnávatelia.

Obraz slovenského trhu je zatiaľ stále neúplný aj v dátach. Verejne dostupné zdroje dobre ukazujú, že Slovensko zaostáva za priemerom EÚ a že na trhu existujú nástroje pre rané kolá, no menej presne hovoria, koľko investícií sa v jednotlivých fázach uzatvára a ktoré sektory získavajú peniaze najľahšie. Kým tieto údaje nebudú podrobnejšie, časť zakladateľov bude aj naďalej riešiť rovnakú otázku: či sa dá ďalší rast financovať ešte doma, alebo už treba hľadať kapitál v zahraničí.