Ukrajina a Moldavsko začali ďalšie rokovania o vstupe do EÚ

Rada Európskej únie posúva prístupový proces Ukrajiny a Moldavska do ďalšej fázy rokovaní o pravidlách Únie. Neznamená to rýchly vstup, ale pokračovanie technického a politického preverovania, či obe krajiny dokážu prevziať európske pravidlá v jednotlivých oblastiach vrátane vonkajších vzťahov. Pre Slovensko je to dôležité najmä preto, že zmeny na východnom susedstve sa môžu premietnuť do obchodu, dopravy, bezpečnosti aj do debaty o budúcom rozpočte Únie.

Čo sa vlastne posúva

Základný míľnik prišiel už 25. júna 2024, keď sa v Luxemburgu konali prvé medzivládne konferencie a Európska únia oficiálne otvorila prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom. Pri Moldavsku aj Ukrajine tomu predchádzalo rozhodnutie Európskej rady z 14. a 15. decembra 2023 a následné schválenie vyjednávacích rámcov Radou Európskej únie 21. júna 2024, uvádza Rada Európskej únie.

To, že sa teraz otvárajú ďalšie časti rokovaní, znamená, že sa proces presúva od politického rozhodnutia k detailnej práci nad konkrétnymi pravidlami. Kandidátska krajina pri vstupe neprejde jednou skúškou, ale desiatkami tematických okruhov, v ktorých musí ukázať, že vie európske právo nielen prepísať do zákonov, ale aj presadiť v praxi.

Európska komisia rozdeľuje súbor pravidiel Únie do 35 kapitol. Jedna z nich sa týka vonkajších vzťahov. V európskej dokumentácii ide o kapitolu 30, ktorá zahŕňa najmä spoločnú obchodnú politiku, humanitárnu pomoc a rozvojovú spoluprácu. Podľa Európskej komisie ide aj o postupné zosúlaďovanie postojov kandidátskej krajiny s politikou Únie voči tretím štátom.

Inak povedané, nejde o symbolickú pečiatku, ale o to, či sa Kyjev a Kišiňov dokážu priblížiť k tomu, ako Únia obchoduje so svetom, ako nastavuje sankcie, ako koordinuje pomoc a aké pravidlá vyžaduje na svojich hraniciach.

Prečo to ešte neznamená členstvo

Prístupové rokovania sa často zamieňajú s termínom vstupu, ale medzi týmito dvoma bodmi býva ešte dlhá cesta. Otvorenie kapitoly alebo ďalšieho tematického balíka znamená, že Únia a kandidátska krajina začínajú podrobne porovnávať zákony, úrady a kontrolné mechanizmy. Až keď členské štáty uznajú, že krajina pravidlá zvládla a plní ich, môžu rokovania v danej oblasti uzavrieť.

Agentúra Reuters pri otvorení rokovaní vlani upozornila, že išlo aj o silný politický signál podpory Ukrajine počas vojny. Zároveň pripomenula, že každý väčší krok v prístupovom procese potrebuje súhlas všetkých 27 členských štátov. To je dôležité aj dnes: proces môže spomaliť nielen slabé tempo reforiem v kandidátskej krajine, ale aj výhrady niektorej členskej vlády.

Pri Ukrajine je navyše zrejmé, že technická pripravenosť a vojnová realita sa budú dlhšie prekrývať. Krajina môže posúvať zákony a inštitúcie, no súčasne čelí útokom na infraštruktúru, výdavkom na obranu a potrebe obnovy štátu. Aj preto treba správy o otvorení ďalších rokovaní čítať skôr ako potvrdenie smeru než ako odpočítavanie do vstupu.

Prečo sa to týka Slovenska

Pre Slovensko je rozširovanie Únie na východ praktickejšia téma, než sa môže na prvý pohľad zdať. S Ukrajinou priamo susedí, cez hranicu idú toky tovaru aj dopravy a zmeny v pravidlách sa tu prejavia rýchlejšie než v západnej Európe. Ak sa Ukrajina a postupne aj Moldavsko budú viac približovať európskym obchodným a colným pravidlám, pre slovenské firmy to môže znamenať predvídateľnejšie prostredie pri exporte, logistike a službách.

To neznamená, že problémy na hranici zmiznú zo dňa na deň. Naopak, prechodné obdobie môže priniesť väčší tlak na colnú správu, kapacitu priechodov, železničné napojenia či kontroly tovaru. Pre štát to znamená, že popri politickej podpore rozšírenia bude musieť riešiť aj veľmi pozemské otázky: či stačí infraštruktúra, ako rýchlo sa dajú vybaviť nákladné toky a aké investície budú potrebné v pohraničí.

Pre podniky je dôležitý aj obsah rokovaní o vonkajších vzťahoch. Ak kandidátske krajiny preberajú pravidlá spoločnej obchodnej politiky Únie, dlhodobo sa tým znižuje neistota v tom, aké normy, obmedzenia alebo colné postupy budú platiť. Pre exportérov je to dôležité najmä v regiónoch, kde dnes stále narážajú na rozdielne administratívne požiadavky alebo politické riziko.

Bezpečnostný rozmer je pre Slovensko rovnako podstatný. Zosúlaďovanie s postojmi Únie voči tretím krajinám môže v praxi znamenať bližšiu koordináciu pri sankciách, pri kontrole citlivého tovaru či pri humanitárnej pomoci. Keďže Slovensko je súčasťou východnej hranice Únie, každé zlepšenie pravidiel a koordinácie na druhej strane hranice môže mať dosah aj na jeho vlastnú bezpečnostnú a colnú politiku.

Kde sa časom otvorí spor o peniaze

Každé rozšírenie Únie má aj rozpočtový rozmer, hoci pri aktuálnom posune ešte nejde o bezprostredné prepočítavanie eurofondov. Čím bližšie sa kandidátske krajiny dostanú k členstvu, tým silnejšia bude debata o tom, ako sa v budúcnosti rozdelia peniaze na poľnohospodárstvo, regionálny rozvoj, infraštruktúru a ochranu hraníc.

Pre Slovensko to nie je okrajová otázka. Európske peniaze patria medzi hlavné zdroje financovania ciest, škôl, obecných projektov aj podpory vidieka. Ak by sa Únia v budúcnosti rozšírila o veľké krajiny s výraznými potrebami investícií, tlak na nový spôsob rozdeľovania spoločných peňazí by bol prakticky istý. Terajší posun v rokovaniach preto treba vnímať aj ako začiatok dlhšej debaty o tom, aké priority bude mať Únia o niekoľko rokov.

Bežný cestujúci zatiaľ veľkú zmenu nepocíti. Otvorenie ďalších rokovaní automaticky neznamená kratšie čakanie na hraniciach ani nové dopravné výhody. Tie prídu len vtedy, ak sa popri rokovaniach zrýchli modernizácia priechodov, colných systémov a dopravných koridorov medzi Slovenskom, Ukrajinou a širším regiónom.

Najbližší test preto nebude v symbolických vyhláseniach o európskej budúcnosti, ale v tom, či Ukrajina, Moldavsko a všetkých 27 členských štátov udržia zhodu aj pri ďalších kapitolách a pri reformách, ktoré sa už nedajú vybaviť jedným politickým gestom.