Obce z Atlasu rómskych komunít môžu žiadať na sociálne bývanie

Na eurofondovom webe pribudla medzi témami pre samosprávy aj podpora bývania v obciach z Atlasu rómskych komunít. Podľa harmonogramu plánovaných výziev Programu Slovensko na rok 2026 má ísť o otvorenú dopytovú výzvu s orientačnou alokáciou 15 miliónov eur. Peniaze majú smerovať na výstavbu a rekonštrukciu sociálneho bývania a doplniť ich majú aj aktivity asistentov bývania.

Pre obce to nie je len ďalší administratívny oznam. Ak budú mať pripravený projekt, môžu získať peniaze na byty alebo obnovu bytového fondu v lokalitách, kde je bývanie dlhodobo slabé a samosprávy naň z vlastných rozpočtov nestačia. V slovenskom prostredí, kde mestá a obce roky hovoria o nedostatku nájomných a sociálnych bytov, ide o nástroj, ktorý môže aspoň časť problému riešiť cez verejné investície.

Podľa dokumentov Programu Slovensko je výzva určená pre obce z Atlasu rómskych komunít. Ide o atlas, ktorý štát používa na mapovanie obcí s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít. Samotný harmonogram výziev pri tejto téme uvádza „rekonštrukciu a výstavbu sociálneho bývania pre obyvateľov obcí z Atlasu rómskych komunít“ a zároveň doplnenie o aktivity asistentov bývania.

To je dôležitý detail. Štát tým naznačuje, že nechce financovať len samotné múry, ale aj podporu, ktorá má pomôcť, aby nové alebo obnovené bývanie fungovalo v praxi. Asistenti bývania sa pri podobných projektoch zvyčajne spájajú s pomocou pri správe bývania, komunikácii s nájomníkmi či riešení bežných problémov v dome alebo lokalite. Presný rozsah oprávnených výdavkov však bude jasný až z finálneho znenia výzvy a jej príloh.

Čo si pod tým môžu obce predstaviť

Z verejne dostupných podkladov zatiaľ nevyplýva detailný zoznam všetkého, čo bude možné preplatiť. Z obsahového rámca však vychádza, že samosprávy by mohli žiadať najmä na dva typy projektov: na novú výstavbu sociálnych bytov a na rekonštrukciu existujúcich objektov, ktoré sa dajú premeniť na bývanie. V praxi to môže znamenať opravu starších obecných bytoviek, prestavbu nevyužívanej budovy alebo menší nový bytový dom.

Pre mestá a obce bude kľúčové, v akom stave majú pripravenosť projektov. Pri eurofondoch zvyčajne rozhoduje nie potreba sama osebe, ale to, či má žiadateľ pozemok, projektovú dokumentáciu, majetkovo vysporiadané vzťahy a kapacitu projekt administratívne zvládnuť. Aj preto sa môže stať, že peniaze budú mať najväčší efekt tam, kde samospráva na bývaní pracovala už skôr a čaká na zdroj financovania.

Otázkou zostáva aj to, ako presne sa bude posudzovať oprávnenosť obcí a kvalita projektov. V dátach, ktoré sú zatiaľ zverejnené, nie je vidieť kompletný bodovací systém ani definitívne podmienky. Pre starostov a primátorov preto nebude stačiť sledovať samotný názov výzvy, ale aj to, aké pravidlá nastaví riadiaci orgán a sprostredkovateľský orgán pri hodnotení projektov.

Prečo je dostupné bývanie na Slovensku slabé

Nová výzva zapadá do širšieho slovenského problému. Slovensko má podľa Eurostatu mimoriadne vysoký podiel bývania vo vlastnom: v domácnosti, ktorá býva vo vlastnom bývaní, žilo 94 percent populácie. To je síce často vnímané ako výhoda domácností, ale zároveň to znamená slabší trh s nájomnými bytmi a menší priestor pre ľudí, ktorí si vlastné bývanie nemôžu dovoliť alebo sa potrebujú sťahovať za prácou.

Na tento problém upozorňuje aj OECD v hodnotení slovenskej ekonomiky za rok 2024. Organizácia píše, že Slovensko patrí medzi krajiny s jedným z najvyšších podielov vlastníckeho bývania v rámci členských štátov OECD. Zároveň upozorňuje na výrazný nedostatok sociálneho nájomného bývania a na nízku mobilitu obyvateľov, ktorá prehlbuje regionálne rozdiely.

Presne tam mieri aj nová podpora pre obce. V regiónoch mimo veľkých miest je bežné, že mladé rodiny, ľudia s nižšími príjmami či obyvatelia v zložitejšej sociálnej situácii nemajú na výber medzi komerčným nájmom, obecným bytom a vlastným bývaním. Ak obec nemá byty, nevie pružne reagovať ani na sociálne problémy, ani na potrebu udržať ľudí v regióne.

Čo môžu získať samosprávy a obyvatelia

Pre samosprávy má takáto výzva význam aj mimo čisto sociálnej politiky. Obecný alebo mestský bytový fond je nástroj, cez ktorý vie samospráva stabilizovať rodiny, riešiť zanedbané lokality a lepšie plánovať služby. Ak získa financie na obnovu bývania, nemusí všetko platiť z vlastných peňazí, ktoré už teraz zaťažujú drahé energie, škôlky, cesty či vodovody.

Pre obyvateľov je podstatné najmä to, že podobné projekty nemusia znamenať len núdzové ubytovanie. Ak sú dobre pripravené, môžu priniesť štandardné sociálne alebo obecné bývanie s nižším nájomným, ktoré je technicky v lepšom stave a je naviazané na základné služby v obci. Práve spojenie investície do budovy a podpory cez asistentov bývania môže znížiť riziko, že sa projekt po dokončení rozpadne na prevádzkových problémoch.

Zároveň však netreba čakať, že jedna výzva zásadne zmení slovenský bytový trh. Alokácia 15 miliónov eur, ktorú uvádza harmonogram Programu Slovensko, je na celoštátne pomery skôr obmedzená. Pri dnešných stavebných cenách môže pomôcť len časti obcí a počet podporených projektov bude pravdepodobne menší, než je reálna potreba v regiónoch.

Čo zatiaľ nevieme

Najväčšou neznámou ostáva detailné nastavenie výzvy. Zatiaľ nie je z verejných podkladov jasné, či budú oprávnené len stavebné náklady, alebo aj technická vybavenosť, napojenie na siete a ďalšia infraštruktúra. Rovnako nie je zrejmé, koľko projektov by sa z tejto sumy mohlo podporiť a v ktorých krajoch sa prvé realizácie objavia najskôr.

Dôležité bude aj to, ako rýchlo štát premení plán v harmonograme na plnohodnotnú výzvu s presnými pravidlami. Kým sa to nestane, samosprávy vedia iba to, že štát v Programu Slovensko ráta s podporou sociálneho bývania v obciach z Atlasu rómskych komunít a že ju spája so sprievodnými službami. O tom, či sa z tohto nástroja stanú reálne byty a obnovené domy, napokon rozhodne pripravenosť obcí a finálne podmienky, ktoré štát zverejní.