Športové doplnky vystavujú rekreačných športovcov riziku dopingu

Časť športových doplnkov výživy obsahuje látky, ktoré nie sú uvedené na obale a môžu byť zakázané v športe alebo rizikové pre zdravie. Systematický prehľad publikovaný v časopise Frontiers in Sports and Active Living uvádza, že približne 9 až 15 percent testovaných komerčných doplnkov obsahovalo zakázané látky alebo neschválené farmakologicky aktívne prímesi. Riziko sa netýka len profesionálov, ale aj rekreačných bežcov, návštevníkov fitnescentier či mladých športovcov, ktorí kupujú proteíny, predtréningovky alebo spaľovače tukov online.

Problém pri športových doplnkoch nie je iba v tom, či fungujú. Pre spotrebiteľa je často dôležitejšie, či výrobok naozaj obsahuje len to, čo sľubuje etiketa. Systematický prehľad z roku 2026 uvádza, že v testovaných výrobkoch sa najčastejšie objavovali stimulanty a anabolické látky, teda substancie spájané s výkonom, chudnutím alebo rastom svalovej hmoty.

Autori prehľadu upozorňujú, že neoznačené látky sa do doplnkov môžu dostať viacerými cestami. Môže ísť o krížovú kontamináciu vo výrobe, keď sa na rovnakých linkách vyrábajú rôzne produkty, ale aj o úmyselné primiešanie účinnej látky s cieľom zosilniť efekt výrobku. Pre zákazníka je výsledok rovnaký: obal nemusí spoľahlivo ukazovať skutočné zloženie.

Najrizikovejšie nie sú všetky doplnky rovnako. Ten istý systematický prehľad uvádza, že kontaminácia sa najčastejšie nachádzala v predtréningových produktoch, prípravkoch na chudnutie a produktoch na budovanie svalovej hmoty. Ide presne o kategórie, pri ktorých marketing často sľubuje rýchlejší výkon, viac energie, spaľovanie tuku alebo hormonálnu podporu.

National Institutes of Health, Office of Dietary Supplements, upozorňuje vo svojom prehľade pre zdravotníkov, že doplnky na športový výkon v USA nepodliehajú predpredajnému schvaľovaniu ako lieky. Výrobcovia preto nemusia pred uvedením na trh predkladať regulátorovi dôkazy o bezpečnosti ani o pravdivosti marketingových tvrdení. Hoci pravidlá v Európskej únii nie sú totožné s americkým systémom, pre slovenského spotrebiteľa zostáva praktický problém podobný: pri nákupe zo zahraničných e-shopov nemusí vedieť overiť pôvod, šaržu ani skutočnú kontrolu výrobku.

Slovenský kontext zvyšuje najmä online predaj. Podľa Eurostatu nakupovalo v roku 2022 online 97 percent slovenských internetových používateľov vo veku 16 až 24 rokov. Práve mladí ľudia pritom patria medzi skupiny, ktoré sú vystavené agresívnemu marketingu fitnes produktov na sociálnych sieťach a v zahraničných e-shopoch.

Etiketa je dôležitá, ale nestačí. U.S. Anti-Doping Agency vo svojom informačnom portáli Supplement Connect upozorňuje, že podľa obalu nemožno spoľahlivo určiť, či je doplnok bezpečný a bez zakázaných látok. Agentúra preto odporúča, aby športovci, ktorí sa pre doplnok rozhodnú, uprednostňovali produkty testované nezávislou treťou stranou.

Pri čítaní obalu by mal spotrebiteľ spozornieť najmä pri nejasných zmesiach označených ako „proprietary blend“, pri extrémnych sľuboch o chudnutí alebo raste svalov a pri látkach s názvami, ktoré pripomínajú stimulanty či hormonálne účinky. Rizikové bývajú aj výrobky predávané ako testosterónové boostery, silné predtréningovky alebo spaľovače tukov s tvrdením, že okamžite zvyšujú energiu. NIH zároveň uvádza, že produkty predávané na bodybuilding patria medzi kategórie, ktoré bývajú častejšie adulterované neoznačenými látkami vrátane syntetických anabolických steroidov alebo liekov na predpis.

Štúdia publikovaná v roku 2021, ktorej spoluautorom bol Pieter A. Cohen, výskumník zaoberajúci sa bezpečnosťou doplnkov, našla v športových a chudnúcich doplnkoch deväť zakázaných stimulantov. Viaceré značky podľa štúdie obsahovali v jednom produkte viac než jeden stimulant. Pre rekreačného športovca to nie je len otázka pravidiel súťaže, ale aj otázka zdravotného rizika, najmä ak zároveň užíva lieky, pije veľa kofeínu alebo má srdcovo-cievne ťažkosti.

Pre športovcov v súťažnom režime má problém ešte jednu rovinu. World Anti-Doping Agency vo svojom Sport Physician’s Toolkit zdôrazňuje princíp strict liability, podľa ktorého športovec nesie zodpovednosť za každú zakázanú látku nájdenú vo vzorke aj vtedy, ak ju prijal neúmyselne cez kontaminovaný doplnok. Týka sa to najmä registrovaných športovcov, no prakticky to môže zasiahnuť aj mládežníkov alebo amatérov štartujúcich v súťažiach s antidopingovými pravidlami.

Rekreačný športovec by preto nemal začínať otázkou, ktorý doplnok kúpiť, ale či ho vôbec potrebuje. Pri bežnom behu, bicyklovaní, posilňovaní alebo skupinových tréningoch často rozhoduje spánok, pravidelná strava, dostatok energie, tekutín a postupne nastavený tréning. Proteínový prášok môže byť praktický, ak človek nevie prijať dosť bielkovín zo stravy, ale sám osebe nenahrádza jedlo ani tréningový plán.

Rozumnejší filter pred nákupom je jednoduchý: najprv určiť konkrétny dôvod, potom overiť výrobcu a až potom riešiť cenu. Ak niekto nevie povedať, aký problém doplnok rieši, pravdepodobne ho nepotrebuje. Pri mladých športovcoch by mal mať posledné slovo rodič, tréner, lekár alebo kvalifikovaný športový dietológ, nie influencer s províznym odkazom.

Ak sa človek pre doplnok rozhodne, bezpečnejší je konzervatívny výber. Prednosť majú jednoduché produkty s krátkym zložením, jasne uvedeným množstvom účinných látok a možnosťou overiť nezávislé testovanie konkrétnej šarže. Samotné logo na obale nemusí stačiť, ak sa nedá dohľadať, kto test vykonal, čo testoval a či sa certifikát týka práve kúpeného balenia.

Dôležitá je aj finančná stránka. Predtréningovky, spaľovače tukov a kombinované balíky doplnkov často stoja mesačne desiatky eur, no pri rekreačnom výkone nemusia priniesť merateľný prínos. Ak výrobok zároveň patrí do rizikovej kategórie, spotrebiteľ platí nielen za neistý efekt, ale aj za neisté zloženie.

Otvorenou otázkou zostáva, ako ľahko si slovenský zákazník vie pred nákupom overiť kvalitu konkrétnej šarže výrobku zo zahraničného e-shopu. Kým takéto overenie nie je bežné a jednoduché, najnižšie riziko prináša vyhýbať sa produktom s extrémnymi sľubmi a riešiť doplnky až vtedy, keď zlyháva bežná strava alebo ich odporučí odborník.