Východoslovenská vodárenská spoločnosť zdražila vodu. Trojčlenná domácnosť zaplatí bez dane o 81 eur viac
Východoslovenská vodárenská spoločnosť zvýšila ceny vodného a stočného. Pre trojčlennú domácnosť to znamená asi 81 eur ročne navyše bez DPH.
Východoslovenská vodárenská spoločnosť začala od 16. marca 2026 uplatňovať vyššie ceny vodného a stočného, ktoré jej schválil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Pri priemernej spotrebe 107 litrov denne na osobu vychádza zdraženie pre jednotlivca približne na 27 eur ročne bez DPH, pre trojčlennú domácnosť asi na 81 eur ročne bez DPH. Prípad ukazuje širší problém: Slovensko potrebuje do kanalizácie a čistenia odpadových vôd takmer 1,6 miliardy eur a časť peňazí zatiaľ nemá pokrytú.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v rozhodnutí č. 0018/2026/V schválil Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti nové maximálne ceny do 31. decembra 2027. Firma následne vo svojej zákazníckej zóne oznámila, že ich začne uplatňovať od 16. marca 2026.
Nová maximálna variabilná cena za výrobu a dodávku pitnej vody je 2,1118 eura za kubický meter bez DPH. Stočné stúplo na 1,6651 eura za kubický meter bez DPH. Spolu tak domácnosť za každý kubík vody odobratej z verejného vodovodu a následne odvedenej kanalizáciou platí 3,7769 eura bez DPH.
Predchádzajúce ceny platné od 1. mája 2025 boli nižšie. Vodné bolo 1,7236 eura za kubický meter bez DPH a stočné 1,3629 eura za kubický meter bez DPH. Rozdiel pri kombinovanej cene vodného a stočného je teda 0,6904 eura za kubický meter bez DPH.
Modelový dopad sa dá odhadnúť cez priemernú spotrebu, ktorú uvádza Štatistický úrad Slovenskej republiky. Podľa úradu spotreboval obyvateľ Slovenska v roku 2024 v priemere 107 litrov pitnej vody denne, čo je približne 39 kubických metrov ročne.
Pri tejto spotrebe zaplatí jeden človek po zmene cien Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti približne o 27 eur ročne bez DPH viac. Trojčlenná domácnosť sa dostane približne na 81 eur ročne bez DPH a štvorčlenná domácnosť na 108 eur ročne bez DPH. Konečný účet vo vyúčtovaní bude závisieť aj od DPH, presnej spotreby, fixných poplatkov, spôsobu rozpočítania v bytovom dome a od toho, či sa platí aj za vody z povrchového odtoku.
Pri bytovom dome je nárast citeľný najmä preto, že sa násobí počtom obyvateľov. Ak má dom 30 bytov a spolu 70 obyvateľov s priemernou spotrebou podľa Štatistického úradu SR, vyššia variabilná cena znamená približne 1 887 eur ročne navyše bez DPH. Správca alebo spoločenstvo vlastníkov túto sumu rozpočíta podľa pravidiel domu, najčastejšie cez nameranú spotrebu bytových vodomerov a spoločnú spotrebu.
Fixná časť ceny pri malej tarifnej skupine T1 zostáva v rozhodnutí Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti nastavená osobitne. Pri vodnom je 10 eur ročne za odberné miesto, pri stočnom 10 eur ročne bez vôd z povrchového odtoku a 12 eur ročne s nimi. V rodinnom dome je fixná časť viditeľná priamo, v bytovom dome sa zvyčajne rozpočítava medzi viac bytov, takže na jeden byt dopadá menej výrazne než variabilná spotreba.
Zdraženie na východe Slovenska nemožno čítať iba ako lokálnu cenovú úpravu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v rozhodnutí uvádza zmenu ekonomických parametrov vrátane precenenia majetku a rastu odpisov. Inými slovami, do regulovaných cien sa výraznejšie dostáva hodnota infraštruktúry, ktorú treba udržiavať, obnovovať a postupne nahrádzať.
Tlak na ceny potvrdzuje aj medzinárodné hodnotenie Slovenska. Organizácia OECD v správe Environmental Performance Reviews: Slovak Republic 2024 odhaduje, že Slovensko potrebuje do roku 2027 investovať do kanalizácie a čistenia odpadových vôd takmer 1,6 miliardy eur. Z toho približne 750 miliónov eur zostáva podľa OECD bez zabezpečeného financovania.
OECD zároveň upozorňuje, že tarify za vodné služby na Slovensku sú nízke na plné pokrytie nákladov služieb a infraštruktúrnych potrieb, najmä pri menších obciach a regulovaných subjektoch. To je dôležité pre ďalšie regióny: ak sa obnova sietí nebude dať zaplatiť najmä z eurofondov alebo dotácií, väčší podiel nákladov sa môže postupne objaviť v regulovaných cenách.
Slovenské vodárenstvo dlhé roky stálo na kombinácii regulovaných cien, verejných zdrojov a eurofondov. Tento model pomáhal financovať veľké kanalizačné a čistiace projekty, no zároveň odkladal časť obnovy sietí. Ak sa priestor na nové európske peniaze zúži alebo sa budú presúvať na iné priority, vodárenské spoločnosti a samosprávy budú musieť viac riešiť vlastné zdroje, úvery alebo vyššie tarify.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví od 1. januára 2025 zaviedol dvojzložkovú cenu vody, teda fixnú zložku za odberné miesto a variabilnú zložku podľa spotreby. Pre domácnosti to znamená, že časť účtu zaplatia bez ohľadu na spotrebu a časť vedia ovplyvniť správaním. Pri zdražení Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti sa najvýraznejšie mení práve variabilná zložka.
Porovnanie s celoslovenským priemerom ukazuje, že ceny sa medzi regiónmi líšia. Enviroportál uvádza, že priemerná cena vodného na Slovensku v roku 2024 bola 1,274 eura za kubický meter bez DPH a priemerná cena stočného 1,296 eura za kubický meter bez DPH. Nové ceny Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti sú vyššie, hoci ide o porovnanie cien z rôznych rokov a bez započítania regionálnych rozdielov v nákladoch.
Domácnosť by si pri vyúčtovaní mala všímať najmä tri údaje: spotrebu v kubických metroch, rozdelenie na vodné a stočné a fixné položky za odberné miesto. V bytových domoch je dôležitý aj rozdiel medzi hlavným vodomerom a súčtom bytových vodomerov, pretože úniky, nepresné meranie alebo spoločná spotreba sa môžu premietnuť do rozpočítania medzi vlastníkmi.
Reálne úspory vznikajú hlavne pri znížení spotreby teplej a studenej vody, nie pri obmedzovaní pitného režimu. Najväčší efekt má oprava pretekajúceho WC, kvapkajúcej batérie, výmena starých perlátorov a kontrola spotreby pri sprchovaní či praní. Fixná časť účtu sa tým nezníži, ale pri vyššej variabilnej cene má každý ušetrený kubík väčšiu hodnotu ako pred zdražením.
Ďalší vývoj bude závisieť od toho, ako Úrad pre reguláciu sieťových odvetví posúdi náklady ďalších vodárenských spoločností a koľko peňazí štát, samosprávy a eurofondy reálne nasmerujú do obnovy vodovodov, kanalizácií a čistiarní.