Športové hodinky merajú viac, no tréning nezlepšia automaticky

Športové hodinky, prstene a nové trackery sa posúvajú od počítania krokov k meraniu regenerácie, HRV, spánku a silového tréningu. Výrobcovia sľubujú presnejší obraz o záťaži, vedecké prehľady však ukazujú, že presnosť sa výrazne líši podľa metriky, zariadenia aj športu. Pre rekreačného športovca je preto dôležitejšie vedieť, ktoré údaje mu reálne pomôžu, než kupovať ďalšie zariadenie len pre viac grafov.

Trh s nositeľnými športovými zariadeniami sa mení najmä preto, že bežné hodinky už dávno nemerajú len počet krokov a vzdialenosť. Pri behu a cyklistike sledujú tempo, tep, tréningovú záťaž či odhad regenerácie, pri spánku fázy oddychu a pri novších zariadeniach aj HRV, teda variabilitu srdcovej frekvencie. V posilňovni sa k tomu pridávajú opakovania, série, rýchlosť pohybu činky a čas pod napätím.

Dopyt po takýchto dátach rastie. Eurostat uviedol, že v roku 2024 používalo v Európskej únii smart wearables, teda smart hodinky alebo fitness trackery, 29,9 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov. Slovensko do toho zapadá aj prakticky: podľa OECD nemá 26 % dospelých v Slovenskej republike dostatok fyzickej aktivity, takže zariadenia môžu pomôcť najmä s návykom a pravidelnosťou.

Silový tréning je jedna z oblastí, kde sa výrobcovia snažia posunúť meranie ďalej. Garmin vo svojom dátovom reporte za rok 2025 uviedol, že používatelia zaznamenali medziročne o 8 % viac aktivít a kategória strength training vzrástla o 29 %. V samostatnom blogu Garmin doplnil, že silový tréning rástol o viac než 20 % už štvrtý rok po sebe.

Podobný trend opisuje aj Oura, výrobca smart prsteňa. Podľa jej interného dátového príbehu sa medzi augustom 2024 a augustom 2025 viac než zdvojnásobil počet mužov, ktorí si v aplikácii označili tréning ako strength training. Ide o firemné dáta používateľov, nie o obraz celej populácie, no dobre ukazujú, kam sa marketing aj vývoj zariadení presúva.

Najnovším príkladom je Fort, wearable zariadenie zamerané priamo na posilňovňu. Technologický magazín WIRED opísal, že Fort má automaticky sledovať opakovania, cviky a rýchlosť pohybu a po uvedení má ponúkať aj metriky ako čas pod napätím či odhad blízkosti k zlyhaniu série. Startup Fort založili v januári 2025 Miranda Nover, spoluzakladateľka Fort a bývalá mechanická inžinierka v Tesle, Zac Valles, spoluzakladateľ Fort a bývalý inžinier v Tesle, a Paul Schneider, spoluzakladateľ Fort a bývalý inžinier senzorových systémov v Tesle.

Ekonomická otázka je pri takýchto zariadeniach podstatná. Podľa WIRED stojí predobjednávka Fortu 289 USD vrátane prvého roka predplatného a následné predplatné má vyjsť na 80 USD ročne. Pre slovenského rekreačného cvičenca to znamená jednoduchú otázku: prinesie mu automatické zapisovanie sérií a rýchlosti pohybu väčší úžitok než lacnejší zápis tréningu v aplikácii alebo poznámkach?

Pri vytrvalostných športoch majú najväčší praktický zmysel údaje, ktoré športovec vie premeniť na rozhodnutie. Tep pomáha držať ľahké behy naozaj ľahké, tempo ukazuje vývoj výkonnosti a dlhodobý objem tréningu odhalí, či človek nepridáva príliš rýchlo. Pri cyklistike má ešte väčšiu hodnotu výkon vo wattoch, ak ho cyklista meria samostatným wattmetrom, pretože zápästné zariadenie samo osebe výkon priamo nemeria.

Pri regenerácii treba byť opatrnejší. HRV, spánkové skóre alebo odhad pripravenosti môžu upozorniť na trend, napríklad po chorobe, alkohole, cestovaní alebo sérii ťažkých tréningov. Nemali by však nahradiť vlastný pocit, tréningový plán ani zdravotné vyšetrenie. Sú to wellness a tréningové indikátory, nie diagnóza.

Vedecké prehľady ukazujú, že presnosť spotrebiteľských zariadení nie je jednotná. Umbrella review systematických prehľadov publikovaná v databáze PMC uvádza, že presnosť merania srdcovej frekvencie, spánku a fyzickej aktivity závisí od konkrétnej metriky aj zariadenia. Tá istá práca zhrnula, že wearables vo väčšine prehľadov skôr podhodnocovali počet krokov a energetický výdaj.

Pri tepe je rozdiel najmä medzi športmi. Meta-analýza validity zápästných PPG senzorov dostupná cez PubMed zistila, že meranie srdcovej frekvencie bolo relatívne presné počas spánku, pokoja a behu na páse. Menej presné bolo pri silovom tréningu a cyklistike, kde práca uvádza priemernú odchýlku -7,26 úderu za minútu pri silovom tréningu a -4,55 úderu za minútu pri cyklistike.

Dôvod je praktický. Optické snímače na zápästí horšie fungujú pri pohyboch, pri ktorých sa ruka napína, ohýba alebo vibruje. Pri silovom tréningu môže úchop činky a zmeny tlaku na zápästie zhoršiť kontakt senzora s kožou, pri cyklistike zasa prekáža poloha ruky na riadidlách a otrasy. Kto trénuje podľa presného tepu, má pri intenzívnych úsekoch alebo intervaloch väčší úžitok z hrudného pásu než zo samotných hodiniek.

Pri silovom tréningu sú použiteľné najmä jednoduché metriky: počet tréningov za týždeň, počet sérií na svalovú skupinu, používané váhy, opakovania a subjektívna náročnosť série. Rýchlosť opakovania alebo proximity to failure môžu byť užitočné pre výkonnostného športovca, trénera alebo človeka, ktorý vie podľa týchto údajov meniť záťaž. Pre väčšinu rekreačných cvičencov však najprv rozhoduje technika, progresívne zaťaženie a pravidelnosť.

Rozdiel medzi rekreačným a výkonnostným športovcom je v tom, čo s dátami urobí. Rekreačný bežec potrebuje najmä vedieť, či behá pravidelne, nepreháňa intenzitu a dostatočne oddychuje. Výkonnostný atlét rieši jemnejšie rozdiely v tempe, zóne, objeme, regenerácii a pripravenosti na preteky, takže mu pokročilé metriky môžu ušetriť chyby v plánovaní.

Pri kúpe sa preto oplatí začať od športu, nie od reklamy. Bežcovi a cyklistovi dávajú zmysel hodinky s dobrým GPS, prehľadným tréningovým denníkom a možnosťou pripojiť hrudný pás. Človek, ktorý chce len viac chodiť a pravidelne spať, nepotrebuje najdrahší model. Silovo trénujúci športovec by si mal pred drahým trackerom položiť otázku, či už dnes poctivo zapisuje tréning a vie vyhodnotiť progres.

Viac dát môže zlepšiť tréning len vtedy, ak vedie k jednoduchému rozhodnutiu: dnes pridám, dnes uberiem, zmením plán alebo pôjdem spať skôr. Ak športovec sleduje desať metrík, ale nemení podľa nich nič, zariadenie funguje skôr ako drahý denník. Najlacnejší pokrok často prinesie pravidelný tréning, lepší spánok a konzistentný zápis záťaže.

Otvorenou otázkou zostáva aj súkromie. Wearables zbierajú údaje o tepe, spánku, strese, teplote, polohe a návykoch, teda informácie, ktoré môžu byť citlivejšie než obyčajný športový výkon. Pred kúpou má zmysel pozrieť sa nielen na senzory a batériu, ale aj na to, kto dáta spracúva, či ich vie používateľ exportovať a s kým ich platforma zdieľa.