Štát chce znížiť prémiu na stavebné sporenie

Ministerstvo financií Slovenskej republiky chce znížiť štátnu prémiu na stavebné sporenie zo 6 na 5 percent z ročného vkladu, informovala Slovenská televízia a rozhlas. Zmena ešte nie je definitívna, no už teraz naznačuje, že produkt bude slabší najmä pre ľudí, ktorí si ho držia hlavne kvôli štátnej podpore. Pre domácnosti, ktoré si odkladajú na bývanie alebo rekonštrukciu, tak bude ešte dôležitejšie porovnať prémiu, poplatky a to, ako veľmi zmluva viaže peniaze.

Stavebné sporenie je podľa zákona o stavebnom sporení bankový produkt určený na stavebné účely. Sporiteľ pri ňom môže získať nárok na štátnu prémiu a za splnenia podmienok aj na stavebný úver. Nejde teda o obyčajný sporiaci účet, ale o produkt naviazaný na bývanie a pravidlá, ktoré určuje štát aj samotná zmluva.

Pre rok 2026 štát nastavil prémiu na 6 percent z ročného vkladu, najviac 70 eur, vyplýva z opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky. Slovenská televízia a rozhlas upozornila, že pri tejto sadzbe treba na maximálnu podporu nasporiť 1 167 eur za rok. Ak sa sadzba zníži, na plnú podporu bude treba odložiť ešte viac, ak sa nezmení aj samotný strop prémie.

Praktický dôsledok je jednoduchý. Čím nižšia je štátna prémia, tým menej sa stavebné sporenie opláca človeku, ktorý ho využíva len ako bezpečné odkladanie peňazí a úver vôbec neplánuje. Výnos takého produktu potom stojí najmä na kombinácii úroku, štátnej podpory a poplatkov, ktoré si sporiteľňa účtuje.

Kedy môže mať stavebné sporenie stále zmysel

Najbližšie k svojmu pôvodnému účelu má stavebné sporenie vtedy, keď si domácnosť tvorí rezervu na konkrétny cieľ spojený s bývaním. Môže ísť o budúcu rekonštrukciu bytu, opravu strechy, výmenu okien alebo vytvorenie vlastných zdrojov pred neskorším úverom. V takom prípade človek nepočíta s tým, že peniaze bude mať kedykoľvek bez obmedzení po ruke, ale skôr s tým, že ich odkladá systematicky na stredný horizont.

V porovnaní s bežným účtom je výhoda zrejmá už z princípu produktu. Národná banka Slovenska pripomína, že sporiace produkty bánk zhodnocujú úspory úrokom a niektoré, napríklad termínované vklady, sú viazané na čas. Bežný účet slúži hlavne na platby a rezervu, nie na pravidelné zhodnocovanie. Ak teda domácnosť hľadá konzervatívny nástroj výslovne na bývanie, stavebné sporenie jej môže aj po znížení prémie stále poslúžiť lepšie než peniaze ponechané bez úroku na účte.

Horšie to vychádza v situácii, keď človek porovnáva stavebné sporenie s inými bezpečnými produktmi a byt či dom nie sú preňho rozhodujúci účel. Vtedy už nižšia štátna prémia oslabí jednu z hlavných výhod zmluvy. Ak banka ponúkne na termínovanom vklade alebo sporiacom účte podobné či vyššie zhodnotenie bez ďalších podmienok, dôvod držať stavebné sporenie sa môže rýchlo stratiť.

Pre bežného sporiteľa je dôležité uvedomiť si ešte jednu vec. Stavebné sporenie neslúži na to, aby samo dobehlo rast cien bytov a domov. Štatistický úrad Slovenskej republiky uviedol, že ceny nehnuteľností na bývanie na Slovensku v prvom štvrťroku 2026 medziročne stúpli o 14,4 percenta. To znamená, že stavebné sporenie je skôr nástroj na disciplinované vytváranie časti vlastných zdrojov než spôsob, ako držať krok s trhom nehnuteľností.

Kto na zmene stratí najviac

Najcitlivejšie zasiahnutí budú ľudia, ktorí si produkt otvorili len pre štátnu podporu a každý rok doň vkladajú len toľko, aby získali maximum. Práve u nich sa každé zníženie sadzby prejaví okamžite, pretože ich motivácia nestojí na budúcom úvere ani na špecifickom využití na bývanie. Ak sa im po odrátaní poplatkov výnos výraznejšie zníži, zmluva im môže peniaze skôr viazať, než reálne pomáhať.

Podobne to môže platiť pre domácnosti, ktoré už produkt nepoužívajú na bývanie, ale nechali si ho len zo zvyku. V takom prípade sa oplatí pozrieť sa na zmluvu nanovo a prepočítať si, čo prináša dnes, nie pred rokmi, keď boli pravidlá priaznivejšie. Nižšia prémia totiž mení rovnicu aj tam, kde stavebné sporenie doteraz vyzeralo ako bezriziková istota.

Naopak, menší význam bude mať zmena pre ľudí, ktorí produkt využívajú ako súčasť širšieho plánu financovania bývania a rátajú aj s možnosťou neskoršieho úveru. Tam štátna prémia nie je jediný dôvod, prečo zmluvu držať. Aj v tomto prípade však platí, že rozhodujúci je konkrétny sadzobník, podmienky sporiteľne a reálna potreba domácnosti, nie samotný názov produktu.

Na čo si dať pozor pri porovnaní

Pri stavebnom sporení nestačí pozerať len na to, koľko pridá štát. Dôležité sú aj poplatky za zmluvu a vedenie účtu, základné úročenie vkladu, podmienky výberu peňazí a nastavenie cieľovej sumy. Práve cieľová suma býva v praxi dôležitá, pretože ovplyvňuje, ako je zmluva nastavená pre budúce sporenie aj prípadné financovanie bývania.

Nižšia štátna prémia zároveň zvyšuje význam každého eura, ktoré z výnosu zoberú poplatky. Pri menších ročných vkladoch môže byť rozdiel medzi stavebným sporením a obyčajným bankovým produktom prekvapivo malý. Presné porovnanie si preto vyžaduje aktuálne podmienky konkrétnej sporiteľne aj ponuku bánk na sporiacich účtoch a termínovaných vkladoch.

Dôležité je aj to, či človek skutočne potrebuje produkt viazaný na bývanie. Ak si chce vytvoriť všeobecnú rezervu, ktorú môže použiť na čokoľvek a bez ďalších obmedzení, stavebné sporenie nemusí byť najjednoduchšia cesta. Ak však vie, že peniaze pôjdu na byt alebo dom a chce si odkladať konzervatívne, aj po oslabení štátnej podpory môže mať zmluva miesto v rodinných financiách.

Zatiaľ však stále chýba najdôležitejší detail: či návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky prejde legislatívou a od ktorého dátumu začne platiť, pretože až potom sa bude dať presne prepočítať, komu stavebné sporenie ešte prinesie zmysluplný výnos a komu už nie.