Sucho sa drží na juhu Slovenska a rýchlo neustúpi

Na veľkej časti Slovenska pretrvávajú suchšie až veľmi suché podmienky a na niektorých územiach už ide o extrémne sucho. Slovenský hydrometeorologický ústav uvádza, že najhoršia situácia je najmä na Podunajsku, v Tekove, Honte, Above a na Dolnom Zemplíne, pričom v najbližšom týždni očakáva len mierne zlepšenie. Pre domácnosti, obce aj farmárov to nie je len údaj z mapy: sucho sa môže premietnuť do pôdy, úrody, vody v krajine aj do bežnej starostlivosti o záhrady a zeleň.

Čo vlastne mapy sucha ukazujú

Keď Slovenský hydrometeorologický ústav zverejňuje mapy sucha, nejde iba o jedno číslo alebo jednu farbu. Na jeho stránke sa sleduje najmä meteorologické sucho, teda nedostatok zrážok oproti tomu, čo je pre dané obdobie bežné, a tiež pôdne sucho, ktoré ukazuje, koľko vody chýba priamo v pôde.

Práve rozdiel medzi nimi je pre čitateľa dôležitý. Meteorologické sucho hovorí, že dlho nepršalo alebo napršalo menej, než býva normálne. Pôdne sucho už ukazuje praktický dôsledok: či majú rastliny z čoho čerpať vodu a či sa deficit drží len pri povrchu, alebo siaha hlbšie.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry sa sucho zvyčajne delí na štyri typy: meteorologické, poľnohospodárske, hydrologické a socio-ekonomické. Eurostat vysvetľuje, že hydrologické sucho sa prejavuje neskôr, keď po dlhšom období bez zrážok klesajú hladiny riek, nádrží a podzemnej vody. Inak povedané, tráva na dvore môže uschnúť skôr, než sa problém naplno ukáže na vodných tokoch alebo studniach.

Pri čítaní máp SHMÚ sa preto oplatí pozerať na dve veci naraz: kde zrážky chýbajú teraz a ako hlboko sa už problém dostal do pôdy. Krátky dážď vie povrch na pár dní zlepšiť, ale hlbšie vrstvy môžu zostať suché.

Ktoré regióny sú momentálne najviac zasiahnuté

Podľa monitoringu SHMÚ z 12. júla 2026 prevládajú na Slovensku suchšie až veľmi suché podmienky. Extrémne sucho je podľa ústavu najmä na Podunajsku, v Tekove, Honte, Above a na Dolnom Zemplíne. Vyhliadka do 19. júla podľa SHMÚ naznačuje len mierne zlepšenie a extrémne sucho má zostať v južnej polovici západného a stredného Slovenska.

Rozdiely medzi regiónmi pritom môžu byť výrazné aj na malej ploche. To je dôvod, prečo sa pri tejto téme neoplatí pozerať iba na celý kraj. V jednom okrese môže byť po lokálnych búrkach dočasne lepší stav, zatiaľ čo o niekoľko kilometrov ďalej ostáva deficit zrážok aj v pôde.

SHMÚ vo svojej jarnej aktualite o vývoji pôdneho sucha uviedol, že sucho rôznej intenzity zasahovalo približne dve tretiny územia Slovenska. V pôdnom profile do hĺbky 100 centimetrov sa výrazné až extrémne sucho týkalo približne 26 percent územia a samotné extrémne sucho tvorilo asi 6 percent. Najvýraznejšie sa suché podmienky prejavovali v plytších vrstvách pôdy do 40 centimetrov.

Práve to je dôležité pre záhrady, polia aj mestskú zeleň. Keď chýba voda najmä v hornej vrstve pôdy, rýchlo trpia trávniky, plytko koreniace plodiny aj mladé stromy. Ak sa deficit udrží dlhšie a prenikne hlbšie, problém sa presúva aj ku kultúram a drevinám, ktoré si inak vedia po vodu siahnuť hlbšie pod povrch.

Čo to znamená pre pôdu, úrodu a vodu v krajine

Pre poľnohospodárstvo je rozhodujúce, ako dlho sucho trvá a v ktorej fáze vegetácie zasiahne plodiny. SHMÚ pri meteorologickom suchu upozorňuje, že v niektorých regiónoch ide o dlhodobý stav, ktorý sa počíta na 120 až 160 dní. To už nie je epizóda jedného horúceho týždňa, ale problém, ktorý môže znižovať vitalitu porastov aj po zrážkach.

V praxi sa to prejavuje rôzne. Obilie a krmoviny môžu mať nižší výnos, okopaniny a zelenina sú viac odkázané na zavlažovanie a ovocné sady sú citlivé na kombináciu horúčav a nedostatku vody v rozhodujúcich týždňoch. Presný dosah na jednotlivé plodiny bude závisieť od ďalšieho vývoja počasia aj od toho, kde sa podarilo v predchádzajúcich mesiacoch udržať viac vlahy v pôde.

Sucho však nie je iba problém polí. Keď je povrchová vrstva pôdy dlhodobo vysušená, krajina horšie zachytáva vodu po prívalových dažďoch. Časť zrážok potom rýchlejšie odtečie, namiesto toho, aby sa vsakovala. To je jeden z dôvodov, prečo sa môžu striedať dve nepríjemnosti naraz: dlhé suché obdobie a potom krátke, lokálne prudké lejaky, ktoré situáciu v hlbšej pôde nevyriešia.

Pre mestá a obce má sucho aj ďalší dôsledok. Vysušená zeleň a prehrievané povrchy zhoršujú tepelnú záťaž v uliciach, na sídliskách aj vo vnútroblokoch. Menej vody v pôde znamená slabšie ochladzovanie vegetáciou a vyššiu závislosť od pravidelnej zálievky, najmä pri nových výsadbách.

Pri vodných zdrojoch zatiaľ treba rozlišovať medzi tým, čo ukazujú mapy zrážkového a pôdneho sucha, a tým, čo sa neskôr môže objaviť na studniach, menších tokoch či nádržiach. Práve hydrologické sucho má podľa Eurostatu a Európskej environmentálnej agentúry zvyčajne oneskorený nástup. Preto ani niekoľko lokálnych dažďov nemusí automaticky znamenať, že je problém s vodou zažehnaný.

Čo si z toho majú odniesť domácnosti a samosprávy

Pre bežného čitateľa je najpraktickejšie sledovať, či sa jeho lokalita nachádza len v prechodne suchšom pásme, alebo už v oblasti veľmi suchých až extrémne suchých podmienok. Ak sa sucho drží dlhšie, treba počítať s tým, že záhrada, trávnik aj stromy budú reagovať skôr na stav pôdy než na jeden daždivý deň.

V domácnostiach to zvyčajne znamená väčší zmysel pre úspornejšie hospodárenie s vodou. Výdatnejšia a menej častá zálievka býva účinnejšia než krátke každodenné polievanie povrchu, zachytávanie dažďovej vody pomáha znížiť spotrebu pitnej vody a pri dlhšom suchu sa oplatí uprednostniť stromy a úžitkové plodiny pred trávnikom. V oblastiach so studňami je rozumné sledovať vývoj hladiny skôr, než sa objavia výpadky.

Pre samosprávy je dôležité, že sucho sa netýka len poľnohospodárstva. Dotýka sa správy zelene, údržby mladých stromov, plánovania tienenia v uliciach aj odolnosti verejných priestorov voči horúčavám. Obce v suchších regiónoch preto potrebujú rátať s tým, že letná údržba bude drahšia a náročnejšia na vodu, aj keď zatiaľ nepríde k formálnym obmedzeniam.

Aktuálny monitoring Slovenského hydrometeorologického ústavu je užitočný najmä preto, že ukazuje nielen dnešný stav, ale aj trend na najbližšie dni. Ak sa po 19. júli neobjavia plošnejšie a trvalejšie zrážky, tlak na južné a juhozápadné regióny sa môže preniesť z pôdy ešte výraznejšie aj do úrody a miestnych vodných zdrojov.